COVID-19 Motivovať žiaka počas prerušenia školy z dôvodu koronavírusu je dôležité

V súčasnosti sme vplyvom korona vírusu COVID 19 aj v školách svedkami situácie, ktorá je pre nás nová. Pamätáme si tzv. chrípkové prázdniny, ktoré však netrvali nikdy toľko dní. Starší si možno spomínajú aj na tzv. uhľové prázdniny. Situácia je o to náročnejšia, že prišlo k náhlemu zatvoreniu škôl.

Ako dva týždne vyplniť činnosťou tak, aby žiaci nestratili kontakt s edukáciou?

Možno využiť digitálne učenie za predpokladu, že žiaci majú doma možnosť pripojenia na internet. Treba mať na zreteli, že učenie sa prostredníctvom komunikačných technológií je síce významné a prínosné, ale pri dlhodobejšom využívaní neprináša také výsledky, ako by sme očakávali. Ak však má učiteľ a škola so žiakmi takto rozvinuté kontakty, treba ich využiť a byť so žiakmi v spojení. V Českej republike k tejto situácii od 16. 3. zaviedli v televízii denne dvojhodinové bloky pre žiakov a pre žiakov pripravujúcich sa na prijímacie pohovory 2 krát týždenne zamerané na opakovanie učiva.

Aká je úloha rodičov?

Práve od rodičov v rozhodujúcej miere závisí, ako sa žiaci postavia k učeniu sa, či už priamo v spojení s učiteľom alebo učením sa z vlastnej iniciatívy. Od nich závisí, ako žiak prekoná nudu, ako si upraví denný režim tak, aby mu ostal čas aj na zábavu, pomoc rodičom, učenie sa. Pod učením sa nemusíme mať na mysli len učenie sa z učebníc, pretože aj čítanie kníh, tvorivá práca, rôzne hry so súrodencami môžu mať pri správnom usmernení rodičmi značnú edukačnú hodnotu. Rodičia majú možnosť dôslednejšie spoznávať svoje dieťa, napr. z hľadiska jeho tvorivosti, vytrvalosti, sústredenia sa na istú činnosť a pod. Ich hlavnou úlohou je však povzbudzovať deti k učeniu sa.

Aké sú úlohy učiteľov?

Vzhľadom na jestvujúcu situáciu treba mať na zreteli, že výnimočný stav si vyžaduje výnimočné prístupy. Ich výnimočnosť vnímame v tom, že nejde o reálne učenie sa, ale skôr o pripomínanie toho, že nie sú prázdniny, a preto si žiak potrebuje vedomosti opakovať, prečítať si text a pod. Z uvedeného hľadiska ide skôr o udržiavaciu motiváciu žiakov. Nebolo by správne dávať žiakom úlohy a následne ich aj hodnotiť. Učiteľ prostredníctvom komunikačných technológií môže využiť možnosti internetových zdrojov, môže aj priamo vybrať, odporučiť žiakom, na čo sa majú sústrediť, ale nesmie zabúdať, že mnohí žiaci potrebujú individuálny prístup učiteľa so zreteľom na štýl učenia.

„Strach nielenže neprispieva k činnosti žiaka, ale môže aj do rodiny vnášať nervozitu z toho, či žiak splní alebo nesplní úlohy, či ich splní dobre a pod.“

Upozornenia

• Priamy kontakt osôb je zakázaný, ostáva iba možnosť elektronickej komunikácie. Školy, učitelia a žiaci, ktorí takúto možnosť majú, je správne, ak ju využívajú.
• Elektronická komunikácia má mať motivačné zameranie. Treba viesť žiakov k tomu, aby si čítali, opakovali si učivo, prípadne si pozreli to, čo by sa za normálnych podmienok učili v kontakte s učiteľom.
• Každá požiadavka, ktorú vyšleme žiakovi by mala mať motivačnú výzvu, napr. niečo urobiť, preveriť si, naučiť sa.
• V netradičnej situácii sa preveruje aj autorita učiteľa, pričom nejde o autoritu funkčnú, pozičnú, ale o autoritu prirodzenú, t. j. ako žiaci prijímajú a plnia námet učiteľa.
• Komunikácia medzi učiteľmi a žiakmi nesmie vyvolávať strach alebo stres z pokynov alebo z úloh zadných učiteľom.
• Kľúčová je tvorivosť učiteľa, napr. zaujímavé úlohy, spracovanie portfólia a pod.

Dva týždne je obdobie, ktoré poznačí systematickosť vyučovania. Netreba ho však považovať za obdobie, ktoré by spôsobilo tragédiu vo vzdelávaní, a to aj so zreteľom na žiakov, na ktorých učiteľ nemá v tomto období priamy dosah. Na učiteľov možno apelovať, aby tieto 2 týždne využili na prípravu sa na situáciu po  návrate žiakov do školy, kedy tvorivými metódami a formami priamo vo vyučovaní čo najskôr vyrovnajú deficit vo vzdelávaní vyvolaný korona vírusom.