Deti, o ktoré treba dbať viac

V posledných rokoch pribúdajú ohlasy zamestnancov škôl a školských zariadení, že narastá počet žiakov s neprimeraným, neobvyklým a nežiaducim správaním. MPC si preto pripravilo dňa 22. marca 2016 dva odborné semináre. Seminár Autistické dieťa v škole bol určený najmä pre učiteľov materských škôl a prvého stupňa základných škôl a druhý seminár Hyperaktívny žiak v škole učiteľom druhého stupňa základných škôl a stredných škôl.

Na dopoludňajšom seminári sa 53 účastníkov dozvedelo bližšie informácie o autistických deťoch v škole. Hlavný odborník pre detskú psychiatriu ministerstva zdravotníctva MUDr. Ján Šuba, MPH, im vysvetlil poruchy z pedagogického a medicínskeho hľadiska. Autizmus je duševná porucha, ktorá postihuje deti už od raného detstva. V správaní dieťaťa s autizmom vždy pozorujeme poruchy v sociálnej interakcii, v komunikácii a stereotypné správanie.

„Za posledných 15 rokov sa zvýšil počet jedincov s poruchami správania,“ povedal doktor Šuba a odporučil výchovné prístupy k deťom s autistickými prejavmi správania. Učitelia však avizujú, že častejším problémom je nárast detí s autistickými prvkami správania. V minulosti boli deti s poruchou zväčša preraďované do špeciálnych škôl. Dnes už sú integrované, a preto potrebujú viac pozornosti ako iní žiaci.

Druhý seminár bol tematicky zameraný na poruchy pozornosti s hyperaktivitou a zúčastnilo sa ho 19 záujemcov. Hoci by sa zdalo, že detí s poruchami je v porovnaní s minulosťou viac, nie je to celkom pravda. „Nárast detí s ADHD je vyšší z dôvodu, že dnes sú deti správne diagnostikované,“ vyjadrila sa lektorka MUDr. Jana Trebatická, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Klinike detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Zároveň zdôraznila význam spolupráce so školami. ADHD je porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou. Ide o zdravotný stav charakteristický pretrvávajúcou neschopnosťou sústrediť sa, či hyperaktivitou a impulzívnosťou. Dieťa nemusí byť iba „rušivé“, nepozornosť sa môže prejavovať aj inými spôsobmi. Až 25 % týchto detí má pridruženú špecifickú vývinovú poruchu učenia, napríklad dyslexiu alebo dysgrafiu.

Odporúčania odborníkov

Mnoho účastníkov seminára malo osobnú skúsenosť s jednou alebo oboma poruchami detí a žiakov, o ktorú sa podelili s ostatnými. Na ich otázky odpovedali odborníci v diskusii na konci seminára. Ak bolo potrebné, poradili im aj odborne.

Vo všeobecnosti platí, že deti s psychickou poruchou netreba karhať, skôr čo najčastejšie pozitívne hodnotiť. Komunikácia musí byť jasná a jednoduchá. Učiteľ by mal byť flexibilný a mať k dieťaťu individuálny prístup. Dôležité je konať pokojne, no najmä nerezignovať a myslieť na budúcnosť dieťaťa. Ideálne je si nastaviť s rodičmi jednotný postup výchovy.

Ak si učiteľ všimne poruchy správania u detí, môže rodičovi odporučiť, aby sa obrátil na školského špeciálneho pedagóga či psychológa, detského psychiatra, najbližšie centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), či na Kliniku detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Tí odporučia vhodný typ liečby, ako aj správny postup práce s dieťaťom. 

Mgr. Lucia Maková, MPC

Téme hyperaktivity a hypoaktivity sme sa venovali aj v našej redakcii

• v časti METODIKA - Návrhy konkrétních technik/her pro učitele při edukaci dětí s poruchami aktivity
• v časti MANAŽMENT ŠKOLY V PRAXI/časopis - Význam pedagogické diagnostiky při péči s SPU a SPUCH
• v publikácii od Markéty Švamberk Šauerovej - Hyperaktivita nebo hypoaktivita – výchovný problém? (Eshop)