Efektívne nástroje zvládania stresu z pandémie

Súčasná doba prináša mobilizáciu energie, ktorá bola stereotypizovaná istotami a predpokladanými problémami s primeraným riešením. Doba riešenia bola predvídateľná. Vedeli sme, že každý problém je riešiteľný, že závisí od nás, ako dlho budeme pracovať na jeho eliminácii. 

Stresory a salutory ako ich nepoznáme

Aktuálna situácia prináša obrovskú zmenu, reťaz stresorov, výrazne negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú fungovanie našich domácnosti suplujúc školské prostredie. 

Dieťa veľmi ľahko môže skĺznuť do infodémie, kde si samo prostredníctvom internetových portálov naordinuje veľké množstvo informácií, ktoré, ak nie sú selektívne správne namierené, majú kontra produktívny význam. 

Zahltiť sa množstvom videí a informácii môže priniesť závislosť. Dieťa, ktoré má doma k dispozícii neobmedzený čas a podmienky k tejto aktivite, je hnané túžbou získať nové podnety, pričom sa pri nich baví. Tieto podnety nie vždy korešpondujú s etickými normami a nemajú žiaden filter, ktorý by zohľadňoval prístupnosť správneho porozumenia z hľadiska veku dieťaťa. A tak dieťa v súčasnom stave kolektívnej izolácie sa veľmi ľahko stane absolútne závislé na internetových portáloch.

Negatívny dosah finančnej krízy v rodine, ochorenia blízkeho človeka, dlhá a možno aj neúspešná terapia musia byť vysvetlené deťom primeranou formou, aby deti neprepadli úzkosti, strachu, ale aby ani nepodceňovali nariadenia, ktoré majú celoštátnu platnosť.

Náboj optimistickej sebazáchovy predstavujú salutory – pozitívne faktory, ktoré povzbudzujú a dodávajú energiu, výkonnosť a zdatnosť zvládnuť záťaž. Je veľmi dôležité, aby každá rodina dokázala nájsť optimálny model fungovania.

Pohľad na psychologicko-fyziologické reakcie a odpovede organizmu

Je dôležité, aby si rodič uvedomil, že ako bude pôsobiť na dieťa, tak dieťa bude vyhodnocovať aktuálnu situáciu. Ak rodič podporí a zdôrazní dodržiavanie súhrnu opatrení proti pandémii, aj dieťa zaujme rovnaký postoj.

Ak rodič zdôrazní disciplínu a vzájomnú podporu, pomoc medzi ľuďmi, aj dieťa prijme tieto tézy za správne. Pozitívne vzory sú nesmierne dôležité.

Čo sa odohráva v našom tele v čase krízy?

V tele sa aktivujú určité hormonálne procesy - aktivácia hypotalamo-hypofyzárno-nadobličkovej osi. Ak sa stretneme s niečím, čo náš mozog vyhodnocuje ako nebezpečenstvo, spustí naše telo poplachovú reakciu, ktorá kombináciou nervových a hormonálnych signálov ďalej stimuluje nadobličky, malý orgán na vrchnej strane obličiek a uvoľňuje celý rad hormónov, vrátane adrenalínu a kortizolu. Adrenalín zvyšuje tepovú frekvenciu aj krvný tlak. Kortizol zvyšuje uvoľňovanie glukózy do cievneho riečiska, zvyšuje využitie glukózy v mozgu, zvyšuje dostupnosť látok, ktoré organizmus používa na regeneráciu tkanív. Kortizol potláča funkcie, ktoré nepotrebuje v reakcii BOJ - ÚTEK - ZMRZNUTIE. Dochádza k negatívnym zmenám imunitného systému a k utlmeniu napr. aj reprodukčného systému. Tento zložitý poplachový systém ďalej komunikuje s mozgovými oblasťami, ktoré riadia NÁLADU, MOTIVÁCIU, STRACH.

Fyziologické zmeny prinášajú KONFLIKTY, PODRÁŽDENIA, NEDOROZUMENIA i zlyhávanie v riešení situácií, ktoré by v bežnej situácii nemali takú intenzitu i rozsah. Fyziologické zmeny v organizme nabádajú jedincov prehodnotiť doterajšie rozhodnutia a prispievajú k tomu, že jedinci začínajú uvažovať o razantných prístupoch k budúcnosti. Dôkazom prehodnocovania sú skúsenosti z Číny i Južnej Kórey, kde enormne stúpol počet rozvodov. Tento aspekt má svoje opodstatnenie aj u nás, nakoľko v mnohých rodinách aj partneri ostávajú kontinuálne 24 hodín spolu a bez možnosti filtrácie vonkajším prostredím. Zvyšuje sa domáce násilie, alkoholizmus, neurasténia a nervozita s prvkami verbálnej i fyzickej agresivity.

Ako ponorkový fenomén zvládnuť, ak pracujeme z domu?

Na pracovné činnosti si treba striktne vytvoriť čas a priestor. Platí to pre učiteľov aj rodičov, ktorí pracujú z domu. Je dôležité, aby sme pri pracovnej aktivite vyzerali približne tak ako v práci. Ak priamo komunikujeme cez Skype, WhatsApp, buďme upravení, skontrolujme, prostredie okolo seba, aby sme sa nediskreditovali neporiadkom alebo predmetmi, ktoré nepatria na obrazovku. Je to funkčná stratégia. Keďže ide o dlhodobú záležitosť, home office si musí zachovať prvky určitej kultúry. Učiteľ nemôže byť pred žiakmi v nevhodnom oblečení, lebo aj cez média je stále autoritou i vzorom. Treba dbať na kultúru pracovného prostredia, ktorá je prezentovaná zamestnancom online. Je dôležité nebyť negativistickí, sarkastickí, negatívni a nepriateľskí. Neničiť negatívnym prežívaním sociálne prostredie, v ktorom pôsobíme. Treba si zvnútorniť pojmy well being, hygge a psychohygiénu ako súčasť pozitívneho prístupu k okolnostiam i ľudom okolo seba.

Stres nás motivuje i demotivuje

Stres po určitej dobe prerastie do neistoty a strachu. O to viac, keď vieme, že má aj ekonomicko-existenčný rozmer. Existujú mnohé stratégie, ako organizmus na stres reaguje. Najčastejšie ide o princíp dvoch B - BOJUJ alebo BEŽ. Boj je spájaný s hnevom, agresiou. Strach je spájaný s tendenciami úteku, snahou vyhnúť sa podnetu, nepriaznivej situácii. Nie vždy je to možné. V súvislosti s koronavírusom môže strach z neblahej ekonomickej existencie, z ochorenia a zo svojej smrti i smrti blízkych spôsobovať veľmi silné negatívne pocity, až silné úzkostné stavy. 

Stres v prirodzenej podobe je nevyhnutný pre našu existenciu. Vďaka nemu dokážeme rozpoznať mieru nebezpečia a primerane naň reagovať. Aktivácie stresových hormónov má význam pre správnu činnosť imunitného systému.

Problém nastáva, keď strach sa mení na paniku. Silná emócia a tenzia blokuje racionálne a analytické myslenie. Vplyvom tenzie a zmätenosti meníme názory, postoje, môžeme zažívať až paralyzujúce stavy a bezmocnosť. Oslabené telo je vždy oveľa náchylnejšie na vírusové a bakteriálne ochorenia. Zvládanie životných situácií má zásadný vplyv na prežívanie, psychickú pohodu, funkčnosť organizmu. Nové a nepredvídané okolnosti vyvolávajú vyššiu mieru stresu, strachu a ostražitosti.

Viac tu: Manažment školy v praxi č. 5/2020