Egocentrizmus – bariéra v kritickom a morálnom uvažovaní

Vyberáme z archívu Didaktiky

Jednou z hlavných prekážok kritického a morálneho myslenia je egocentrizmus. Jedinec má tendenciu zamerať svoje konanie a úmysly na svoju osobu. Je to vnútorná bariéra, pretože je určovaná vnútornými rozhodnutiami a pocitmi jednotlivca k problémom. Vo všeobecnosti sa považuje za jednu zo základných bariér v kritickom morálnom uvažovaní. Self-reguláciu považujeme za nosný komponent pri odstránení rodného egocentrizmu. Cnosťou kritického morálneho mysliteľa je, aby bol človek pravdivý, spravodlivý a čestný aj k svojim osobným schopnostiam.

Prvé mesiace života je jedinec egocentrický pre jednoduchú skutočnosť, že nemá rozvinutú schopnosť myslieť v zmysle „ja“ a „iní“. S vekom sa táto kapacita zlepšuje a rozvíja, pretože sa vyvíja spolu so schopnosťou myslieť abstraktne.

V. Kubáni (2010, s. 134) opisuje základný charakter, ktorý má päť zložiek a možno ho určiť na základe psychickej a morálnej zrelosti. U väčšiny ľudí sa týchto päť zložiek kombinuje, niektoré sa môžu stať dominantné. Jednotlivé črty charakteru zodpovedajú jednotlivým úrovniam psychického vývinu: amorálny (obdobie dojčaťa), prospešný (ranné detstvo), konformný (neskoršie detstvo), iracionálne vedomý (adolescencia), racionálne altruistický (dospelosť). V. Kubáni (2010) uvádza päť hlavných motívov, ktoré sú zložkami morálneho správania. Uvádzame napr. čistý typ charakteru - vyznačuje sa absenciou sebakontroly, je typický pre obdobie dojčaťa. Ďalšie dimenzie charakteru reprezentujú znaky rozumového vzťahu k morálnym normám spoločnosti a ich uplatneniu v správaní, ktoré autor popisuje.

Nás zaujíma črta egocentrickej osobnosti, ktorá sa vyznačuje amorálnym charakterom – klinicky sa mu hovorí psychopatická osobnosť. Vyznačuje sa impulzívnosťou, nedostatočným ohľadom na správanie a potreby iných ľudí, osobnosť je egocentrická, druhých chápe len ako objekty uspokojovania vlastných potrieb, nedostatočne internalizuje morálne princípy (je to obraz dieťaťa v prvom roku života). Z hľadiska neurovied je egocentrizmus spôsobený trocha zníženou funkčnosťou určitých neuronálnych spojení, ktoré môžu byť identifikované nepriamo pozorovaním bielej hmoty, ktorá pokrýva niekoľko oblastí mozgu. To neznamená, že ide o vývojovú poruchu alebo ochorenie. Môže byť spôsobená naučeným správaním podporovaným prostredím, v ktorom sa empatia alebo spolupráca nerozvíjajú a nehodnotia.

Podľa centra pre kritické myslenie (The Fonundation for Critical Thinking, 2021) ľudská myseľ je prirodzene náchylná k nasledujúcim egocentrickým tendenciám:

• egocentrická pamäť – prirodzená tendencia zabudnúť na dôkazy a informácie, ktoré nepodporujú naše myslenie a pamätať na dôkazy a informácie, ktoré ho podporujú;
• egocentrická myopia – prirodzená tendencia myslieť absolutisticky v príliš úzkom uhle pohľadu;
• egocentrická neomylnosť – prirodzená tendencia myslieť si, že iba „ja mám pravdu“.

Kritické myslenie je sebariadené, sebadisciplinované, sebakontrolované, a sebakorekčné myslenie. Vyžaduje prísne štandardy excelentnosti a dôkladné ovládanie ich používania. Zahŕňa to efektívnu komunikáciu, schopnosť riešiť problém a odhodlanie prekonať náš rodný egocentrizmus (R. Paul).

Vo všeobecnosti existujú dve formy egocentrizmu:

1. myslenie zamerané na seba – tendencia prijímať a odmietať tvrdenia v súlade s vlastným záujmom;
2. vlastná zaujatosť (nezdravé sebavedomie) – tendencia sebavedomo preháňať, že človek sa vidí v lepšom svetle, ako v skutočnosti je.

Rodný egocentrizmus je predvoleným mechanizmom

R. Paul a L. Elder (2014, s. 331 - 338) popisujú, ako je dôležité porozumieť kľúčovej myšlienke a pracovať na stratégii. Ich zistenia môžu aplikovať aj učitelia v rámci vlastnej orientácie na self-regulation aj vo vzťahu k deťom – edukantom. Na konkrétnom príklade môžu eliminovať prvky rodného egocentrizmu. Ak chceme porozumieť ľudskej mysli, musíme si uvedomiť jej podstatnú dvojtvárnosť. Na jednej strane ľudská myseľ má inštinktívnu tendenciu k iracionalite.Na druhej strane má vrodenú schopnosť racionality.

Na efektívne pochopenie svojej mysle musíme vyvinúť schopnosť:

• monitorovať tendenciu mysle k egocentrickému alebo iracionálnemu mysleniu a
• útočiť na ňu pomocou nápravného racionálneho myslenia.

Naša iracionálna myseľ sa nezaujíma o práva alebo potreby iných. Nemá to nijaký etický rozmer. Naša racionálna myseľ, správne vyvinutá, je intelektuálna aj etická. Má intelektuálne chápanie seba samého a etickú citlivosť. Intelektuálna zručnosť a čestnosť sú spojené do jedného integrovaného režimu myslenia. Keď je naša racionálna myseľ nedostatočne rozvinutá, resp. nie je zapojená, náš rodný egocentrizmus, ak ho neovládame, nás ovládne.

Autori cielene pracujú so strategickou myšlienkou, že svoje vedomosti o egocentrickom myslení využijeme na boj proti nim. Čím viac vieme o ľudskom egocentrizme, tým viac toho dokážeme v sebe rozpoznať, a tým viac ho môžeme napadnúť alebo prekonať. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je vyvinúť si zvyk analyzovať logiku nášho vlastného myslenia. Pomocou tejto stratégie a otázok modelujeme vnútorný hlas kritického mysliteľa:

1. Môžeme analyzovať naše ciele a úmysly: Čo mám v tejto situácii hľadať? Sú moje ciele dosiahnuteľné? Konám v dobrej viere? Mám nejaký skrytý úmysel?
2. Môžeme spochybniť spôsob, akým definujeme problémy: Je to rozumný spôsob, ako položiť otázku? Ovplyvňujem alebo manipulujem otázku spôsobom, akým ju uvádzam? Kladiem otázku samoúčelne? Pýtam sa otázkou len na to, aby som sledoval svoje sebecké záujmy?
3. Môžeme posúdiť informačnú základňu nášho myslenia: O aké informácie opieram svoje myslenie? Je to legitímny zdroj informácií? Existuje ďalší zdroj informácií, ktorý musím zvážiť? Zvažujem všetky relevantné informácie alebo iba relevantné informácie, ktoré podporujú môj názor? Skresľujem samoúčelným spôsobom váhu informácií, selektujem niektoré informácie neúmerne a znížim hodnotu ďalších relevantných informácií? Odmietam egocentricky kontrolovať presnosť niektorých informácií, pretože ak zistím, že nie sú presné, budem nútený zmeniť svoj názor?
4. Môžeme prehodnotiť svoj záver alebo interpretáciu: Prichádzam k nelogickému záveru, pretože je to v mojom záujme? Odmietam sa na túto situáciu pozerať logickejšie, pretože to jednoducho nechcem, pretože ak tak urobím, budem sa musieť správať inak?
5. Môžeme analyzovať nápady alebo koncepty, ktoré používame vo svojom myslení: Ako používam nápady, ktoré sú pre moje myslenie najzákladnejšie? Používam slová v súlade s normou, alebo niektoré slová manipulujem, aby slúžili môjmu vlastnému záujmu?
6. Môžeme identifikovať a skontrolovať naše predpoklady: Čo predpokladám alebo považujem za samozrejmosť? Sú tieto predpoklady rozumné? Sú nejako samoúčelné alebo jednostranné? Robím vo svojom myslení egocentrické predpoklady (napr. Život by mal byť bez problémov! Nemôžem nič robiť; mám zviazané ruky!)? Sú moje očakávania od ostatných primerané alebo predpokladám dvojitý štandard?
7. Môžeme analyzovať náš uhol pohľadu: Odmietam uvažovať o ďalšom relevantnom uhle pohľadu, aby som si mohol zachovať svoj vlastný samoúčelný pohľad?Beriem plne do úvahy vízie ostatných, alebo len prechádzam návrhmi vypočutím bez toho, aby som skutočne počúval, čo hovoria ostatní?Snažím sa čestne pochopiť situáciu z iného uhla pohľadu, alebo sa iba snažím vyhrať hádku, zabodovať?
8. Môžeme sledovať dôsledky nášho myslenia: Skutočne premýšľam nad dôsledkami alebo možnými následkami svojich myšlienok a správania, alebo ich radšej nebudem brať do úvahy?Vyhýbam sa premýšľaniu prostredníctvom implikácií, pretože nechcem vedieť, čo to je (pretože potom budem nútený zmeniť svoje myslenie, racionálnejšie premýšľať o situácii)?

Príklad: Myslenie hypotetickej osoby skúmajúcej nedávnu situáciu v živote

Analýza situácie z pohľadu hypotetickej osoby (prirodzené vzorce 1 až 8 zodpovedajú predchádzajúcemu zoznamu):

1. V tejto situácii bolo mojim zámerom presvedčiť žiaka, že moje uvažovanie o hodnotení jeho písomnej odpovede bolo správne a že v nej boli nedostatky. Uvedomujem si, že moja pozícia bola egocentrická. Moje uvažovanie nebolo o nič lepšie ako jeho. Mojím skutočným cieľom bolo, dostať to, čo som chcela, aj za účelom manipulácie žiaka, ktorý je v triede evidentne najlepší.
2. Kľúčovou otázkou, ktorú som riešila, bolo, čo presvedčivé musím povedať, aby som ho presvedčila (alebo skutočne manipulovala). Teraz si uvedomujem, že moja reakcia bola egocentrická, pretože je neetické konať v zlej viere voči komukoľvek, najmä voči niekomu, o kom viem, že sa tomu venuje a je v celej triede najlepší. Moja otázka bola úplne sebecká a ukazuje, že naozaj mi bolo úplne jedno, čo si bude myslieť môj žiak.
3. Hlavné informácie, ktoré som použila pri úvahách, boli, že ja som vyučujúca – autorita, že informácie v odpovedi neboli presne tak, ako boli v knihe, ako aj informácie o tom, ako najlepšie zmanipulovať žiaka, alebo ho trocha pokoriť. Chcela som sa presvedčiť, že učiteľ má vždy pravdu. Ale keď sa nad tým zamyslím, je to žiak, ktorý vždy zachráni triedu, chodí na olympiády a vždy urobí, čo potrebujem (alebo chcem). Teraz, keď sa nad tým zamyslím, neviem, či som spokojná, že s mojou argumentáciou súhlasil. Viem, že som informácie použila egocentrickým spôsobom, pretože som sa snažila pretlačiť iba tie, ktoré boli na podporu môjho stanoviska. Vtedy som si nevšimla, ako som vynechala relevantné informácie, ktoré by podporili pozíciu iného človeka.
4. Hlavné závery, o ktoré som sa usilovala, boli, že moje pripomienky boli relevantné. Uvedomujem si, že tieto závery boli iracionálne, pretože boli úplne založené na sebeckom myslení a umožnili mi cítiť sa dobre pri konaní z pozície autority učiteľky.
5. Kľúčovými pojmami, ktoré som pri svojom uvažovaní používala, bola manipulácia, pretože mojím hlavným účelom bolo zmanipulovať ho a základná zásada v školskom prostredí je - Ja som vyučujúca a ja viem, aká odpoveď je správna. Uvedomujem si, že som nebola oprávnená tieto koncepty vo svojom myslení používať, pretože boli úplne samoúčelné a spôsobili, že som konala neeticky.
6. Hlavné predpoklady, ktoré som pri svojom uvažovaní používala, boli - Ak dokážem účinne manipulovať s týmto žiakom, vybudujem si rešpekt a nakoniec môžem získať výhradnú poslušnosť a disciplínu. Ak sa žiak správa tak, aby so mnou súhlasil a hovoril iba to, čo mu dovolím ja, je dobrý žiak. Uvedomujem si, že tieto predpoklady boli egocentricky formulované, pretože nie sú založené na rozumných úvahách. Umožňovali mi ospravedlniť moje neetické správanie.
7. Z uhla pohľadu, z ktorého som vyvodila dôvod, bolo vidieť môjho žiaka ako niekoho podradeného učiteľovi a niekoho, s kým sa môže manipulovať a vidieť samu seba ako oprávnenú pri hodnotení jeho odpovede. Uvedomujem si, že tieto uhly pohľadu boli egocentrické, pretože nikdy nemôžem byť ospravedlnená, keď konám v zlej viere s niekým, kto mi je zverený a koho formujem aj osobným príkladom.
8. Dôsledky, ktoré nasledovali po mojom myslení, boli, že som s ním dokázala manipulovať, ale pravdepodobne sa mu nepáčilo, že musí súhlasiť s mojím hodnotením. Tiež som si nemohla vychutnať úspech z toho, že som dobre pripravila žiakov z daného tematického celku, pretože som trvala na svojom. Uvedomujem si, že tieto dôsledky by nenastali, keby som premýšľala a správala sa racionálne. Keby som bola racionálna, preukázala by som žiakov veľkú úctu v tom, že rešpektujem ich názor, vážim si čas venovaný štúdiu a hlavne, že ich podporujem vo flexibilnejšom využití informácií aj z iných predmetov. Čas, ktorý trávime spolu v škole, by sme si viac užívali v podpornom prostredí. Žiak by vedel, že bez obáv môže vysloviť svoj názor, ak predloží argumenty na alternatívnu odpoveď a bude učiteľom podporený a nebude čakať iba na to, že musí hovoriť iba to, čo sa učiteľovi páči a bude ticho z obavy z ďalšieho trestu.

Test myslenia: Zameranie na logiku egocentrického myslenia

R. Paul a L. Elder (2014) v celom procese eliminácie egocentrizmu odporúčajú identifikovať situáciu, v ktorej sa jedinec nedávno nachádzal. Treba prehodnotiť udalosti a pravdepodobne po podrobnej analýze človek zistí, že bol iracionálny. Základným odporúčaním je, prejsť si každý z prvkov svojho konania, ako je popísané v presnej stratégii, analyzovať oprávnenosť vlastného myslenia a správania, snažiť sa byť čo najčestnejší, pripomínajúc, že náš egocentrizmus je vždy pripravený oklamať nás, aby sme si mysleli, že sme čestní, aj keď nie sme. Pomôckou sú nasledujúce vyhlásenia:

Záver

V praxi sa často stretávame s egocentrickými ľuďmi. Mnoho z nich o svojom pôvodnom egocentrizme ani netuší a len málokto z nich vie, ako vykonávať kontrolu nad svojím egocentrickým myslením. Sebaregulácia učiteľa v tomto smere je nevyhnutná. Navyše je to veľmi citlivá téma. Keď pochopíme logiku egocentrizmu, keď sa staneme adeptmi na identifikáciu jeho samoúčelných vzorcov, môžeme ho ľahko ovládať. Úlohou učiteľa je pomáhať žiakom na ceste rastu, aby sa z nich raz stali ľudia racionálne altruistickí – aby boli prospešní pre spoločnosť.