Etický kódex ako reflexia zmeny a jej nástroj

Etický kódex je prvým krokom pri budovaní etického programu organizácie. Implementácia kódexu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Aby sa etický kódex stal súčasťou kultúry školy, je nutné tím nielen stimulovať a postrkovať k etickému správaniu, ale treba vytvoriť podmienky, aby si ľudia etické hodnoty zvnútornili.

Revitalizácia vzťahov na pracovisku predpokladá širokú angažovanosť jednotlivých členov organizácie, pričom iniciatíva by mala vychádzať od vedenia školy. Inštitucionalizácia etických pravidiel predstavuje kvalitatívnu zmenu z teórie na praktický mechanizmus, ktorý zhmotňuje etiku v reálnom živote školy.Rozvíjaním etického kódexu vzniká etický program organizácie, ktorý dokáže reálne meniť organizáciu. Podľa Remišovej (2015) „prax jednoznačne potvrdila, že ak má organizácia etický kódex, ale nevy­tvorila ďalšie mechanizmy na jeho podporu a fungovanie, takáto organizácia používa etický kódex len na marketingové účely. Vtedy etický kódex nie je súčasťou riadenia, ani organizačnej kultúry. V takomto prípade v organizácii neexistuje komplexný sys­tém etických opatrení a nie je možné hovoriť o tom, že daná organizácia má etický program. Takáto organizácia má „len“ nefunkčný etický kódex“.

Nudging – postrčenie

Teória nudgingu vychádza z behaviorálnej ekonómie, ktorá syntetizuje poznatky neoklasickej ekonómie a psychológie. Skúma, akým spôsobom sa človek rozhoduje medzi rôznymi alternatívami vzhľadom k ziskom a stratám. Poskytuje praktický návod na konkrétne techniky tak, aby sme pri svojom výbere minimalizovali straty vyplývajúce z nášho rozhodnutia. Prečo človek koná tak, ako koná? Čo ho k tomu vedie? Ako možno ovplyvniť správanie ľudí, aby sme zachovali ich slobodu voľby a zároveň ich priviedli k etickému konaniu tak, aby sme sa vyhli priamej manipulácii? Poznanie omylov nám pomôže nastaviť štrukturálne systémy rozhodovania vychádzajúce z etického kódexu.

Štyri kritériá nudgingu - akronym EAST (behaviorálny tím pod vedením Davida Halperna, 2017):

1.  EASY – jednoduchosť – vynaložené úsilie pre zvolenie si predvolenej možnosti musí byť nekomplikované.
2.  ATTRACT – atraktívnosť – dôležité je zvolenie farieb, slov, umiestnenie a pod.
3.  SOCIAL – sociálna skupina by mala vyvíjať želaný tlak na jednotlivca, sieťovať žiakov mimo jeho prirodzených sociálnych skupín (triedy). Dôležité je zdieľanie cieľov, hodnôt, postojov školy, ale aj informácií dôležitých pre fungovanie školy. Kolektívne hodnoty sa tak jednotlivým žiakom personalizujú.
4. TIMELY – načasovanie by malo vychádzať z reálnych potrieb školy v danom čase, ktoré vychádza z poznania procesov v škole.

Postrčenia v priestore

Architekt voľby projektuje školu tak, aby poskytovala postrčenia. Mnoho postrčení jestvuje v škole na základe historického princípu bez toho, aby manažment poznal zákonitosti postrčenia.

Príklad: Zborovňa a kabinet

Školám odporúčame vrátiť sa k zborovniam ako k priestoru výmeny skúseností a dobrej praxe. Zároveň si myslíme, že učiteľ by mal mať aj priestor v kabinete, kde si môže pripravovať pomôcky a robiť prípravy na ďalšie hodiny.

Príklad: Školské učebne

 Jedným z problémov správania sa žiakov v škole je neprezúvanie sa. Sankcie sa taxatívne vymedzujú v školskom poriadku. Situáciu možno riešiť aj prostredníctvom postrčenia. 

Príklad: Školské šatne

Postrčenia vyplývajúce zo sklonu k chybám (kognitívne skreslenia)

Pri rozhodovaní sa dopúšťame mnohých chýb, ktoré vyplývajú z toho, že sa v danom momente nesprávame racionálne. Chyby vyplývajú aj z toho, že zle selektujeme informácie, resp. ich zle spracúvame, formulujeme rozhodnutia. Niektoré z omylov sa prejavujú aj v školskom prostredí. Treba ich analyzovať a nastaviť postrčenia, ktoré ich môžu do istej miery eliminovať.

Omyl dostupnosti – Ľudia robia chyby na základe dostupnosti informácií o určitom jave. Ariely (2014) sa snažil experimentálne nastaviť postrčenia, ktoré znížia mieru podvádzania študentov: „Skupinu 450 účastníkov rozdelil na dve časti. Polovicu z nich sme požiadali, aby sa pokúsili rozpamätať sa na Desatoro a potom sme sa pokúsili donútiť ich podvádzať v našej maticovej úlohe. Ostatných sme požiadali, aby sa pokúsili spomenúť si na desať kníh, ktoré čítali na strednej škole, a potom sme ich pustili k maticiam s príležitosťou podvádzať. V skupine, ktorá si spomínala na knihy, sme zaznamenali rozsiahle, ale mierne podvádzanie. Na druhej strane v skupine, ktorú sme požiadali, aby si spomenula na Desatoro, sme nespozorovali vôbec žiadne podvádzanie“. Na základe uvedeného experimentu mali študenti povinnosť podpisovať etický kódex alebo rôznymi inými spôsobmi sa explicitne zaviazať, že nebudú podvádzať. Ariely túto povinnosť nazval morálne pripomenutia, ktoré možno využívať v rôznych situáciách.

Príklady: Morálne napomenutia

Priestor na tvorbu frazeologizmov možno vytvoriť pre žiakov a tvoriť ich na triednických hodinách.Morálne pripomenutia prinášajú najmä zmenu zavedených postupov, skracujú cestu k cieľu, ktorý chceme dosiahnuť.

Omyly vyplývajúce zo stádovitosti – Prejavujú sa predovšetkým v podobe falošnej kolegiality k členom skupiny. Môže ísť o falošnú solidaritu ku kolegovi, ktorý sa správa neeticky, situácie, kedy žiaci prejavujú falošnú kolegialitu spolužiakovi, ktorý vykonal niečo nemorálne. Pre učiteľa je náročné nájsť hranicu, ktorá u žiakov oddelí pocit prináležitosti ku skupine a z toho vyplývajúcu súdržnosť a spoluprácu od falošnej solidarity. Ďalším negatívnym dôsledkom stádovitosti môže byť rozdelenie skupín na „my“ a „oni“, ktoré môže viesť k prehlbovaniu stereotypov, predsudkov a k vzniku segregácie.

Konzervativizmus alebo sklon k status quo – V škole sa môže tento prejavovať pri voľbách riaditeľa alebo pri voľbách do školskej či triednej samosprávy. Máme tendenciu z istej zotrvačnosti voliť ľudí, ktorí funkciu dovtedy zastávali.

Sebapotvrdzujúca predpojatosť – Máme sklon vyhľadávať informácie, ktoré potvrdia náš názor, postoj. Chyba súvisí s nedostatkom kritického myslenia a v súčasnosti sa často prejavuje na sociálnych sieťach tým, že ľudia zdieľajú názory blízke a ignorujú opačné názory. Selekcia informácií môže spôsobiť, že ľudia začnú ignorovať dôležité fakty. V školskom prostredí sa to môže prejaviť v učiteľskom povolaní, kedy učiteľ vychádzajúci zo svojho hodnotového nastavenia môže úplne ignorovať kritické názory. Pre zvýšenie profesionality učiteľskej praxe treba, aby si učiteľ predstavil rôzne uhly pohľadu, pozrel sa na problém multiperspektívne.

Rámcovanie – Spôsob uvažovania, keď sa rozhodujeme podľa spôsobu naformulovania problému. Výskumy Thalera a Sunsteina (2010) preukázali, že ak máme presvedčiť pacienta o novej liečbe, jeho súhlas závisí od toho, akým spôsobom možnosti predostrieme. Rámcovanie možno použiť pri motivovaní žiakov k učeniu sa, pri riadených rozhovoroch výchovného či kariérneho poradcu o ďalšom štúdiu, pri diskusiách koordinátora prevencie so žiakmi k téme drogových či iných závislostí alebo pri pohovoroch s rodičmi o študijných výsledkoch ich detí.

Nadmerná sebadôvera–Nesprávny úsudok sa môže v škole prejaviť v mnohých oblastiach, napr.  neschopnosť žiaka rozpoznať svoje možnosti pri hlásení sa na vysokú školu, preceňovanie možností žiaka zo strany rodičov. Pomáha diskutovanie s rodičmi, žiakmi o vzťahu učebných výsledkov a jeho reálnych možnostiach pri výbere vysokej školy.

Prokrastinácia – Jedným z riešení je organizovanie brífingov na začiatku pracovného týždňa a mítingov na konci pracovného týždňa. Obe stretnutia by boli pevnou súčasťou rozvrhu hodín. Možno to podporiť checklistmi.

Príklad: Brífing, checklist

Základným aspektom postrčenia je zachovanie slobody pri výbere možnosti konania. Sloboda, voľba a zodpovednosť sú aj základné kategórie, z ktorých vychádza nudging.Aby bola zachovaná sloboda voľby, musí byť jednoduché vyhnúť sa postrčeniu.Zároveň treba zachovať autonómnosť ako súčasť vnútornej integrity jedinca. Podľa Vajdu (1993): „...morálka je možná len tam, kde je možný výber. Povinnosť je možná len tam, kde je možnosť jej neplnenia.“ Predpokladom zodpovednosti je sloboda a slobodná voľba, ktorá je konkrétnym prejavom jej uplatňovania. V konaní má byť človek autonómny.

Kant (2004) hovorí, že autonómia vôle je „uspôsobenosť vôle, ktorou si je sama sebe (nezávisle od všetkých uspôsobeností predmetov chcenia) zákonom. Princípom autonómie je: nevoliť inak, ako tak, aby maximy jej voľby boli v tom istom chcení zároveň obsiahnuté ako všeobecný zákon.“ Sloboda je nielen predpokladom, ale podľa Kanta povinnosťou. Za základný predpoklad zachovania etickosti nudgingu považujeme garanciu slobodného konania pri zachovaní autonómneho rozhodovania sa členov organizácie. Zároveň je dôležité, aby postrčenia nesledovali individuálny záujem architekta výberu a rovnako je nutný dostatok informácii pre zabezpečenie korektnosti pri výbere možností voľby.                                                           

Mediácia

Pripravovať etický kódex bez nástrojov riešenia konfliktov je samoúčelné. Efektívnym nástrojom riešenia konfliktov je mediácia. Tvorí dôležitú súčasť regulovania vzťahov v spoločnosti i v škole. Podľa Janotovej (2014) je mediácia „metóda riešenia medziľudských konfliktov, pri ktorej neutrálne kvalifikované osoby – mediátori – pomáhajú účastníkom konfliktu vo vzájomnej komunikácii a dorozumení.“ Mediátora možno označiť aj ako sprostredkovateľa, čo vychádza už zo samotného latinského pojmu „medius“, čo označuje stredný, prostredný. Mediácia vychádza zo znalosti práva, sociológie, psychológie a sociálnej práce. Podľa Holej (2003) je mediácia charakterizovaná ako „facilitované sprostredkované konanie medzi účastníkmi konfliktu, ktoré v určitých fázach využíva techniky vyjednávania.“

Nás bude zaujímať rovesnícka mediácia, ktorá má podľa Bieleszovej (2017) nasledovné špecifiká: je menej štruktúrovaná, flexibilná, býva neformálna, počíta s otvorenosťou a pracuje s nestálymi emóciami. Rovesnícka mediácia predstavuje „riešenie sporov a konfliktov medzi žiakmi formou zmierenia prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Žiak, študent pôsobiaci v úlohe mediátora uľahčuje proces zmierovania a pokúša sa o uzavretie dohody“ (Bieleszová, 2012). Z procesu mediácie je úplne vylúčený autoritatívny prvok, ktorým je učiteľ alebo vedenie školy. Použitie mediácie v škole je rôznorodé. Možno zriadiť pozíciu detského ombudsmana medzi žiakmi, ktorý bude „spojkou“ medzi žiakmi a učiteľmi, žiackych triednych mediátorov, ktorí budú riešiť spory na úrovni triedy a „učiteľských“ mediátorov, ktorí budú riešiť problémové situácie medzi učiteľmi. Cieľom rovesníckej mediácie je vytváranie bezpečného prostredia pre žiakov školy prostredníctvom riešenia sporov s pomocou spolužiakov.

Janotová (2014) vymedzuje základné princípy mediácie, medzi ktoré patrí dobrovoľnosť, nestrannosť a nezávislosť, vyváženosť, neutralita a diskrétnosť. Dobrovoľnosť zabezpečí, že obe strany budú niesť zodpovednosť za výsledok mediácie. Pokiaľ učiteľ z pozície svojej moci a autority uskutoční so žiakom pohovor, z ktorého vyplynú isté konzekvencie, žiak sa s nimi nemusí stotožniť, a tak sa necíti nimi viazaný. Mediátor by nemal byť zainteresovaný do problému a ani osobne či finančne zaujatý v spore. Obe strany by mali mať rovnaký priestor pre prednesenie svojej interpretácie riešeného problému tak, aby bola zabezpečená vyváženosť. Aby mohol byť mediátor neutrálny, nesmie vyjadrovať hodnotiace úsudky, ktoré vyjadrujú jeho subjektívny názor, ale musí sa držať výlučne skutkových tvrdení, ktoré vychádzajú z faktov.

Bieleszová (2012) vyzdvihuje v rovesníckej mediácii aspekt sebapoznania a vzájomného spoznávania sa: „Mediácia pomáha hádajúcim sa stranám uvedomovať si vlastné hranice a hranice druhých ľudí. Ukazuje možnosti, ako efektívne brániť potreby a záujmy. Zmierovacie prvky v školskej mediácii sú najmä v snahe viesť obe strany k tomu, aby porozumeli druhej strane a jej pocitom. Vzťah strán je využívaný ako motivátor k ich pozitívnemu prístupu pri riešení konfliktu a k podpore vzájomnej spolupatričnosti.“ Z uvedeného vyplýva konkurenčná výhoda rovesníckej mediácie oproti iným spôsobom riešenia konfliktov, a tou je využitie dynamiky skupiny a vzájomných vzťahov medzi rovesníckymi mediátormi a účastníkmi konfliktu, ktoré v skupine prirodzene jestvujú.

Školské prostredie vytvára priestor pre konflikty. Všetky skupiny uvedené v etickom kódexe sa môžu dostať do konfliktu. Etický kódex formuluje pravidlá, ktoré majú predchádzať konfliktom. Ak sa však vyskytnú, mediácia môže byť spôsob, ktorý ich pomôže riešiť. Identifikovať konflikt v zárodku je náročné aj pre skúseného učiteľa. Podľa Bieleszovej (2012) „medzi potláčaním názorových rozdielov a vyjadrením odlišného postoja pri zachovaní úcty a rešpektu k partnerovi v komunikácii existuje tenká hranica“. Pre aplikovanie mediácie v školskom prostredí musia byť všetky zložky organizácie na všetkých úrovniach stotožnené s touto myšlienkou.