Frustrácia z pandémie ako ju nepoznáme

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 6/2020 -Tatiana Soroková

Krátkodobá zmena v dlho zaužívaných návykoch po ohlásení mimoriadnych opatrení v školstve spočiatku prinášala prehnaný optimizmus, energiu, entuziazmus. Realita dnešných dní však začína prinášať enormnú záťaž. Strach o fyzické zdravie je dopĺňaný frustračnými excesmi a je celkom pochopiteľné, že čím dlhšie bude táto situácia trvať, utrpí aj psychické zdravie, komfort a štandard, o ktorom sme doteraz uvažovali len okrajovo. Pandémia predstavuje hrozbu zdravotnú, ekonomickú, spoločenskú. Takmer každé pandemické ochorenie spôsobuje úzkosť v najrôznejších variantoch a každá záťaž oslabuje našu odolnosť, imunitu. Stávame zraniteľnejšími voči vírusu i voči okolitým vplyvom, ktoré nedokážeme adekvátne zvládať.

Frustrácia a frustrátory pandémie

Frustrácia (z lat. frustratio; frustra - márne) - zmarenie, sklamanie, beznádej. Vyjadruje situáciu, ku ktorej dochádza, keď je jedinec motivovaný k určitému cieľu, ale jeho aktivity sú blokované a zabraňujú mu dosiahnuť určitý cieľ. Frustráciu možno chápať aj ako dlhodobejšie neuspokojovanie potrieb, nemožnosť ovplyvniť situáciu, či nezdar pri dosahovaní určitého cieľa. Moderná psychológia zdôrazňuje a potvrdzuje význam frustrácie, zvlášť vyplývajúcej z potrieb človeka, ktoré sa pri nedosahovaní cieľov, nezlepšovaní situácie, zhoršovaní podmienok stávajú nositeľmi výrazne negatívnych rysov osobnosti. Ich prejav môže byť v čase celkového spoločenského napätia mimoriadne nepríjemný.

Pri pandemickej frustrácii ide o intenzívne prežívaný osobitý pocit, ktorý znamená reťaz mnohých blokovaných aktivít, stereotypov, ktoré predstavujú aj časový imperatív. Človek si nevie utvoriť konkrétnu predstavu, dokedy je ochotný a schopný zvládať dané blokátory.

Na rozlíšenie podnetov a situácií, ktoré vyvolávajú frustráciu identifikujeme frustrátory, ktoré najčastejšie majú sociálny, materiálny a osobnostný charakter.

• Sociálna frustrácia - máme túžbu zapojiť sa do spoločenského diania, avšak okolnosti nám nedovoľujú v danom prostredí fungovať. Mnohí jedinci musia pracovať z domu a bez zaužívaných podmienok na výkon svojej práce. Sú rušení ostatnými členmi domácnosti, vykonávajú pracovné úlohy aj so svojimi deťmi. Zisťujú, že tento rozmer je nad ich sily, začínajú chápať rozmer učiteľskej profesionality. Ďalší frustrátor predstavuje prevádzka domácnosti, ktorá ak nebude mať určité pravidlá a piliere, zosype sa a vznikne mnohodimenzionálny konflikt, ktorý bude ťažšie riešiteľný ako konštruktívne znášanie frustrácie a zmysluplné riadenie emotivity. Nedovoľme svojim citom, aby nás riadili, my ste tí, ktorí riadia vlastné city.
• Materiálna frustrácia - márne sa snažíme o materiálne zabezpečenie, avšak napriek všetkým okolnostiam je zrejmé, že materiálne sa budeme musieť uskromniť. Vzniká priestor na osobnostné prehodnotenie hierarchie hodnôt, či naozaj potrebujeme toľko nových a možno aj nezmyselných vecí. Zisťujeme, že hodnoty, ktorým sme prikladali veľký dôraz, majú fragmentárny význam.

Vo frustráciou diagnostikovanej dobe treba znovu definovať a implementovať do praxe rozmer spolupatričnosti. Spolupatričnosť predstavuje energiu, ktorú v čase akejkoľvek krízy všetci potrebujeme. 

Osobnostné stratégie zvládania frustrácie

K nevhodným spôsobom zvládania frustrácie patria deštruktívne stratégie, ktoré prinášajú krátkodobú a klamnú úľavu. V psychológii hovoríme o obranných mechanizmoch, ktoré predstavujú reakciu na nadmernú záťaž, chránia organizmus pred poškodením. Často však obrana pôsobí neadekvátne a ak jedinec na nej zotrváva, stráca schopnosť pružného prispôsobenia sa aktuálnym okolnostiam. V čase pandémie táto skutočnosť naberá na svojom význame, nakoľko mnoho aktivít, ktoré by pomáhali k zvládaniu frustrácie v dôsledku opatrení, nariadení, zákazov sú nedostupné. To pôsobuje ďalšie hromadenie a kumulovanie nemožnosti eliminovať frustráciu.

Najčastejšie obranné mechanizmy

Hostilita a agresia - ide o správanie zamerané na ublíženie, poškodenie niečoho alebo niekoho. Predstavuje zjavnú zlosť, averziu a následne agresivitu zameranú na jedinca alebo skupinu. Každá agresia je dôsledkom výraznej frustrácie. Môže mať podobu slovnú, napr.bohatý slovník negatívnych výrazov, vulgarizmov, aj fyzickú, napr.kopanie, búchanie, napádanie, ničenie, týranie, ubližovanie, zabíjanie. Agresia môže byť:

• vonkajšia (zameraná na poškodenie okolia) – zosmiešňovanie, ponižovanie, týranie členov domácnosti (často aj v dôsledku alkoholizmu alebo požívania iných toxických látok); môže byť vyvolávaná aj osobnostným diskomfortom, ktorý vyplýva zo situácií spôsobujúcich absenciu zón vytvorených stereotypom, ktoré absorbovali frustračné tenzie,
• vnútorná (zameraná na poškodenie seba) – prežívanie beznádeje, nedostatku optimizmu, strachu, ktoré môžu byť sanované nadmerným požitím utlmujúcich prostriedkov, tabletiek na spanie, sebapoškodzovaním, odmietaním potravy a pod.

Negatívne sociálne a nedostatočné materiálne istoty spôsobuje najmä prenášanie agresie silnejších jedincov na slabšie objekty. V interakcii s inými ide o fenomén nevysvetliteľných útokov, neadekvátnych reakcií na podnety, výbuchov zlosti, skratov v konaní. Zvlášť nebezpečnú rovinu predstavuje násilie v prípade opakovaných agresií, pri fyzickom a psychickom týraní iných, napr. detí, ktoré sa nedokážu brániť, neznámych jedincov, na ktorých si frustrovaná osoba uvoľní svoj hnev. Klasickým príkladom sú nevysvetliteľné prípady, keď jedinci spolu aktívne komunikujú a po krátkej dobe vzniká konflikt končiaci ublížením na zdraví, bitkou, zabitím.

Regresia - ústup - z vývinového hľadiska ide o krok späť, do nižšej vekovej kategórie, k infantilnému spôsobu správania, napr. žiak sa začne správať neadekvátne svojmu veku, prejavy správania sú typické pre mladšiu kategóriu, napr. vzdor spojený s hádzaním sa o dlážku, pomočovanie a pod.

U učiteľov sa môže regresia prejaviť ako utiahnutosť, zamyslenosť, plačlivosť, neustále ponosovanie sa, ide o podvedomú neschopnosť čeliť problémom.

Rezignácia - stiahnutie sa zo situácie - jedinec rezignuje a po jednom alebo opakovanom neúspechu sa nebude pokúšať dosiahnuť cieľ. Napríklad učiteľ zistí, že žiaci sa nepripravujú na vyučovanie napriek jeho snahe o nové formy vyučovacích postupov, nebude ich ďalej motivovať, aby si osvojili dané poznatky. Uspokojí sa s tým, že poznatky budú absentovať nie jemu, ale žiakom a nebude investovať svoju energiu do niečoho, čo nie je oceňované. V prípade žiaka môže ísť napr. o pocit nesprávneho ohodnotenia, absenciu individuálneho prístupu, nezáujem o preberanú učebnú látku, ignorovanie učiteľa a ďalšie, ktoré demotivujú žiaka k plneniu povinností. Preto v čase pandemickej krízy učitelia musia zvlášť citlivo hodnotiť svojich žiakov.

Únik - ide o pokus o odmietnutia reality, v ktorej učiteľ alebo žiak zažil neúspech, zlyhanie, poníženie, degradáciu; riešenie danej situácie konštruktívne odmieta, odkláňa sa od nej, nerieši ju. Uniká do snov a fantázie. Niekedy hľadá únik v alkohole, drogách, v demonštratívnej apatii alebo uniká do choroby.

Racionalizácia - pokus nájsť racionálne (prijateľné) zdôvodnenia zlyhania, respektíve presvedčiť seba, že riešenie situácie nie je potrebné. Klasickým príkladom je Ezopova bájka Líška a hrozno (hrozno, na ktoré sme nedosiahli, už aj tak nechceme; aj tak je kyslé a pod.).

Bagatelizácia - zľahčovanie a degradácia cieľa v dôsledku nesplnenia očakávania, napr. v prípade žiaka názor, ktorý ho utvrdzuje v tom že, nepotrebuje chodiť do školy, vzdelanie nie je potrebné, dôležité sú materiálne hodnoty, učiteľ je zbytočný, všetko je na webe a pod. V prípade učiteľa ide o syndróm spojený so zľahčovaním situácie zodpovednosti za vzdelávanie a výchovné pôsobenie (to nie je moje dieťa, nech sa stará rodič a pod.), resp. nadobudne presvedčenie, že aj tak všetko, čo sa žiaci naučia, zabudnú, preto nebude investovať zbytočne energiu.

Kompenzácia – sublimácia - ak sa nedarí dosiahnuť cieľ, žiak, učiteľ si zvolí náhradný cieľ a povýši ho nad iný. Klasickým príkladom sú chovatelia niektorých zvierat, ktorí sa starajú o zviera ako o dieťa, hovoria o ňom ako o bábätku, majú špeciálny album fotiek, zviera má špeciálny šatník, komunikujú s ním ako s dieťaťom a pod.

Fantázia - bdelé snenie - z gréckeho bájoslovia (Phantasos – syn boha spánku Hypna), jedinec sníva o dosiahnutí cieľa v rôznych variantoch, ale nič konštruktívne pre dosiahnutie cieľa nerobí. Žiak sa neučí, učiteľ nebojuje za lepšie podmienky, sníva o lepšej budúcnosti a obaja veria, že problémy sa vyriešia samé.

Identifikácia - stotožnenie - termín pochádza z latinského „idem“ a prejavuje sa absolútnym stotožnením sa s iným jedincom. Ide o stavy fanatizovania a úplného fyzického a psychického oddania sa vplyvu iného jedinca. Je typická pre uznávanie vodcu, pričom dochádza k strate vlastnej identity a zodpovednosti za svoje činy. Predstavuje nebezpečnú rovinu kompenzácie záťaže s následným poškodením nielen seba, ale aj svojich blízkych či žiakov. V čase krízy môžu byť takéto formy zvlášť nebezpečné.

Popieranie nepriaznivého faktu - ide o pštrosiu stratégiu, pri ktorej jedinec nechce pripustiť realitu a odmieta sa pripraviť na novú situáciu. Ide o neschopnosť vžiť sa do novej roly; nerešpektovanie odporúčania, nariadenia, snaha o dehonestovanie, spochybňovanie skutočnosti.

Projekcia - premietanie vlastných záujmov do druhých osôb, pripisovanie vlastnej neschopnosti neschopnostiam iných ľudí, zvlášť typická je pre situácie, pri ktorých vlastné myšlienky, nápady a záujmy sú interpretované ako záujmy iného jedinca.

Zmyslom uvedených reakcií je odstránenie úzkosti, napätia, pričom tieto obranné mechanizmy majú zvlášť v detstve dôležitú funkciu. V podmienkach záťaže umožňujú úspešnejšie riešiť problémy a so záťažou sa oveľa ľahšie vyrovnať. Pre zachovanie rovnováhy a harmónie jedinec podvedome upravuje vonkajšiu realitu tak, aby bola pre neho únosná. Systematicky sa začneme klamať a presviedčať, že jeho postoje sú správne a vo vykonštruovanom svete hľadá obranu. Problém nastáva, ak sa niektorý z obranných mechanizmov zafixuje ako jediný možný spôsob riešenia situácie.

Účinky záťaže a frustrácie môžu byť pozitívne, ak motivujú, pripravujú, zvyšujú výkon, ale aj negatívne, ak sa napätie hromadí a prejaví sa na zdraví v podobe psychosomatických a psychických ochorení.

Efektívny pohľad na zvládanie frustrácie

Učiteľ by mal vždy predstavovať pozitívny vzor správania a zmysluplného vyhodnocovania aktuálnej situácie. Nemal by byť frustrovaný, že s deťmi nepreberie učivo, má šancu pragmaticky si premyslieť a urobiť selekciu v obsahu a zmysluplne odlíšiť, ktoré vedomosti sú dôležité. Selektovať tie, ktoré si bude žiak vedieť dohľadať sám a ktoré on ako metodik a didaktik vie spojiť do určitých celkov a selektovať na dôležité.

Učiteľ by mal vedieť vzniknutý problém riešiť v krízových súvislostiach. Mal by hľadať formy spracovania učiva, aby bolo žiakmi ľahko pochopené aj na diaľku, napr. menej teórie, viac príkladov, forma dokumentárnych, cestopisných, prírodopisných filmov. Deti ktoré sa vrátia do škôl, prídu s výrazne rozdielnou edukačnou podporou a poznatkami. To sú psychologické výzvy, ktoré môžu frustrátory navrstvovať a oslabovať frustračnú toleranciu.

Dôležitú kategóriu zvládania frustrácie predstavuje frustračná tolerancia. Ide o individuálnu kapacitu odporu bez uchýlenia sa k neadekvátnemu spôsobu reakcie, resp. nedôvery vo vlastné schopnosti. Odolnosť, tolerancia voči frustrácii je schopnosť zdolávať záťaž bez vážnejších porúch a neprimeraných reakcií. Rozpätie, v medziach ktorého jedinec znáša frustrácie bez vážnejších škôd, nazývame zónou tolerancie frustrácie. Ide o psychickú odolnosť, ktorá predstavuje schopnosť reálne vnímať problémovú situáciu, riešiť ju vo vzťahu k všetkým druhom záťažových situácii, vrátane frustrujúcich. Predstavuje kvalitu osobnosti v rovine schopnosti zdolávať frustrátory a zmeny v psychologických mechanizmoch regulácie organizmu a činnostiach, ktoré dané situácie vyvolali.

Psychologická odolnosť voči stresovým a frustrujúcim situáciám sa vyznačuje:

• kvalitou orientácie v okolí i v sebe samom,
• motivačnou schopnosťou cieľov,
• schopnosťou emocionálnej kontroly a sebakontroly,
• štruktúrou osobnosti človeka a
• systémom naučených spôsobov reagovania v záťažových situáciách.

Každá pandémia prináša ekonomický a hospodársky prepad, strach o istoty, existenciu. Zároveň je príležitosťou pre reálne poznanie hodnôt a charakterov ľudí, s ktorými žijeme, pracujeme, koexistujeme v spoločnom priestore. Snažme sa nadobudnúť pocit kontroly nad svojím životom, stanovme si denný režim, oddeľme čas na prácu a oddych, vyhľadávajme aktivity, ktoré nás bavia, robia nám radosť. Zamerajme našu pozornosť na veci, ktoré môžeme ovplyvniť a s pokojom sa ich zvládajme. Zaraďme do plánu cvičenie. Primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť, umožňuje vyplavenie endorfinov, ktoré pozitívne vplývajú na psychický stav. Ak pociťujeme zvýšené obavy o zdravie či zdravie blízkych, ak sa objavujú ťažkosti so spánkom či koncentráciou a pamäťou, ak cítime nechutenstvo a znechutenie zo správania okolia, nie je hanbou obrátiť sa na odborníkov.