Hospitačná činnosť v materskej škole

Správne realizovaná kontrola v sebe zahŕňa plánovanie, organizovanie, motiváciu. Zameriava sa nielen na prítomnosť, ale hlavne na budúcnosť. Každý riaditeľ materskej školy je povinný si vypracovať Plán vnútornej kontroly školy. Pri jeho tvorbe sa opiera o právne predpisy. Plán vnútornej kontroly školy vychádza zo záverečnej hodnotiacej správy za uplynulý školský rok, z Plánu práce školy, zo Sprievodcu školským rokom, zo Školského poriadku a Pracovného poriadku. Pri tvorbe Plánu vnútornej kontroly školy sa riaditeľ zameriava na všetky oblasti života školy, pričom dodržiava štruktúru plánovanej činnosti. 

Zhrnieme ju do jednoduchých otázok:

• ČO? Vymedzenie hlavného cieľa a čiastkových cieľov kontrolnej a hospitačnej činnosti.
• ČÍM? Stanovenie prostriedkov a metód kontroly a hospitácií.
• AKO? Hľadanie spôsobu dosahovania vytýčeného hlavného cieľa a čiastkových cieľov.
• KEDY? Stanovenie konkrétnych termínov kontroly a hospitácií.
• KDE? Určenie priestoru realizovanej kontroly alebo hospitácie.

Súčasťou kontrolnej činnosti je aj hospitačná činnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Plánu vnútornej kontroly školy. Podľa Pruchu, Wallterovej a Mareša (2009) je hospitácia návšteva vyučovacej hodiny, prednášky a pod. s cieľom poznania stavu a úrovne výchovno-vzdelávacej práce. Realizuje sa na všetkých druhoch a stupňoch škôl a školských zariadení, aj v materských školách. Szabová (2018) píše, že hospitácia je jedným z nástrojov vnútornej školskej kontroly. Zároveň je priamou metódou pozorovania a hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu. Je nástrojom pedagogického riadenia výchovno-vzdelávacieho procesu školy. Foldesová (2010) dodáva, že v prípade materskej školy je hospitácia zameraná na zistenie úrovne predprimárneho vzdelávania. Je nenahraditeľným nástrojom riadenia materskej školy. Pri optimálnej realizácii hospitačnej činnosti ide aj o obohatenie účastníkov hospitácie, ktoré posúva k vyšším odborným aj osobnostným kvalitám. Jej hlavný význam je v poskytovaní spätnej väzby učiteľkám z hľadiska profesionálneho sebaponímania a sebahodnotenia učiteľky.

Aby hospitácie neboli formálne a neposkytovali priestor na zhoršovanie klímy v materskej škole, je dobré, ak sú ako súčasť Plánu vnútornej kontroly školy podrobne vypracované aj pravidlá hospitačnej činnosti. S pravidlami by sa mali oboznámiť všetci pedagogickí zamestnanci. Pri optimálnej spolupráci je dobré, ak sa učiteľky spolupodieľajú na ich vypracúvaní. Súčasťou pravidiel by mali byť aj jasné kritériá hodnotenia hospitácie.

Cieľ a zmysel hospitačnej činnosti

Cieľ a zmysel hospitácií je v pozorovaní konkrétnej pedagogickej situácie v edukačnom procese v materskej škole. Hospitácie by sa nemali zužovať len na pozorovanie vzdelávacej aktivity. Hospitácia ako forma kontroly sa môže realizovať na všetkých organizačných formách počas celého dňa. Správna realizácia hospitácie sa nechápe len ako forma hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu a práce učiteľky, ale aj ako možnosť rozvíjania profesijných kompetencií učiteľky. Zo strany vedúceho pedagogického zamestnanca by sa mala realizovať systematicky a metodicky premyslene, nemala by mať náhodný charakter. Mala by vychádzať z Plánu vnútornej kontroly, ktorý je otvoreným dokumentom.

Dokument by mal pružne reagovať na:

• Aktuálne potreby konkrétnej materskej školy. Každá materská škola má svoje špecifiká vychádzajúce z jej polohy, zloženia pedagogického tímu, z klímy, veľkosti školy, odbornej spôsobilosti zamestnancov, praxe učiteliek a pod. Hospitácie nemajú byť zamerané na abstraktné ciele. V praxi sa stáva, že plán hospitácií je kompilátom toho, čo riaditelia našli na internete, ale nekonkretizovali na svoju materskú školu. Takýto plán hospitácií je formálny a neplní svoj účel.
• Výsledky analýzy z predchádzajúceho školského roku. Riaditeľka vytvára plán kontroly a hospitácií každoročne. Pri jeho vytváraní by mala vychádzať aj z analýzy uplynulých období. Aj pri najlepšej snahe sa nie vždy všetko podarí, preto je dobré hospitácie zamerať na výsledky analýzy uplynulých období. Procesu tvorby plánu hospitácií by mal predchádzať proces zisťovania výsledkov výchovy a vzdelávania.
• Nedostatky v práci konkrétnych učiteliek. Každý učiteľ je jedinečný, nie vždy však počas hospitácie preukáže dostatočne odborné spôsobilosti. Niekedy riaditeľka zistí pochybenia učiteľky pri bežnom kontakte s ňou. Ak sa uvedené nedostatky opakujú, je dobré zaradiť si do plánu hospitácií cieľ, ktorý vychádza zo zistených nedostatkov. Hospitácia však nemá byť zameraná na zistenie nedostatkov v práci. Pri správnom vedení a poskytnutí dostatočného priestoru na sebauplatnenie, prejavenie osobnostných vlastností, toho, v čom sú pozitíva učiteľky, chyby možno eliminovať. Baďuríková (2004) dodáva, že hlavným kritériom pri posudzovaní práce učiteľa by mali byť dosiahnuté skutočné výsledky pri rozvíjaní osobnosti dieťaťa, primeranosť edukačného prostredia triedy, aj to, či štýl práce učiteľa vyhovuje deťom, učiteľke.
• Zisteniach vedúceho pedagogického zamestnanca. Organickou súčasťou riadiacej činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca by mal byť jej každodenný kontakt s učiteľkami. Pri ňom môže zistiť nedostatky, ktorých sa učiteľka pri svojej práci dopúšťa, napr. nedodržanie denného režimu, poriadku v triede, neprimerané reakcie. Učiteľka by mala byť na nedostatky upozornená, príp. by mala mať možnosť obhájiť svoje konanie. Je dobré, ak učiteľka vníma priamu nadriadenú ako odborníčku, ktorá realizuje hospitácie ako súčasť riadiacej práce zameranej na systematické zisťovanie informácií. Podľa Baďuríkovej (2004) vedúci pedagogický zamestnanec má byť schopný nielen analyzovať prácu učiteľky a vytýkať jej chyby, ktorých sa dopustila, ale má byť pripravená jej poskytnúť pomoc. Ak neočakávane zistí chyby, treba ich s učiteľkou prekonzultovať a potom môže na ich základe formulovať ciele nasledujúcich hospitácií.

Metódy hospitačnej činnosti

Hlavnou a najčastejšie používanou metódou hospitácie v materskej škole je priame pozorovanie. Podľa Gavoru (2000) pozorovanie obsahuje:

• cieľ – zámer, dôvod, úmysel, ktorým sa riadi pozorovanie – jasne definovaný vopred, formulovaný smerom k učiteľke aj k deťom;
• predmet pozorovania – osoby, predmety, javy, činnosti, prostredie – pozorovania deti v triede, ich práca, hra, reakcie, ale aj pozorovanie učiteľky, jej prípravy na vzdelávanie, pomôcky, vystupovanie, pedagogické majstrovstvo a pod.

Časové dimenzie pozorovania – kedy, ako dlho, v akej frekvencii, v akých časových intervaloch prebieha pozorovanie – zvyčajne počas realizácie konkrétnej vzdelávacej aktivity učiteľky. Frekvenciu pozorovaní si určuje hospitujúci pedagóg. Ak uloží opatrenia, treba skontrolovať odstránenie nedostatkov, ktorých sa učiteľka počas svojej výchovno-vzdelávacej činnosti s deťmi dopustila. Častejšie sa realizujú hospitácie u začínajúcich učiteliek, a to z dôvodu poskytnutia metodickej pomoci.

Spôsob pozorovania – kto bude pozorovať, aké má spôsobilosti, aké stanovisko pri pozorovaní zaujme, aké pozorovacie nástroje použije, ako bude pozorovanie vyhodnocovať, zvyčajne pozoruje činnosti učiteľky materskej školy jej nadriadený pedagogický zamestnanec, ale hospitáciu realizuje aj uvádzajúci učiteľ, príp. môže začínajúca učiteľka realizovať pozorovanie vzdelávacích činností u skúsenejšej učiteľky. V niektorých materských školách sa realizujú aj vzájomné hospitácie po dohode učiteliek, kedy jedna učiteľka druhej prezentuje svoju prácu s deťmi.

Vzájomné hospitácie sa realizujú zvyčajne za účelom získavania poznatkov od skúsenejšej kolegyne, resp. s cieľom zosúladenia edukačnej činnosti oboch učiteliek na triede.

Žiadna metóda zisťovania výsledkov sama o sebe nie je zárukou objektivity posudzovania práce učiteľky. Baďuríková (2004) odporúča metódy kombinovať. Ďalšími metódami sú:

• Kontrola triednej dokumentácie (triedna kniha, dochádzka detí, ranný filter, plány výchovno-vzdelávacej práce).Spôsob, akým učiteľka pristupuje k vyplňovaniu triednej dokumentácie, dokresľuje vedúcemu pedagogickému zamestnancovi vzťah učiteľky k práci. Ak je triedna dokumentácia vyplnená nedostatočne, niektoré zápisy absentujú, treba zapísať zistené skutočnosti do kontrolnej činnosti a príležitostne skontrolovať odstránenie nedostatkov. O prístupe učiteľky k práci veľa napovedia aj jej plány. Podrobnejšie plány hovoria o tom, že si každú aktivitu dobre premyslela, pripravila pomôcky, zaznamenala literatúru, z ktorej vychádza. Pre začínajúce učiteľky a učiteľky s kratšou praxou sú podrobnejšie plány dobrou pomôckou.
• Kontrola detského portfólia počas návštevy triedy. Portfólio je dobrým ukazovateľom práce učiteliek. Je vidieť, ako realizujú nielen výtvarné činnosti, ale aj ako rozvíjajú grafomotorické kompetencie detí (pracovné listy zamerané na grafomotoriku, príp. kolektívne práce realizované na veľký podklad u detí 3-4 ročných), ako pristupujú k rozvíjaniu gramotnosti (maľované čítanie, príbeh jazykovej skúsenosti, pojmová mapa a pod.). Už pri vstupe do triedy vedenie materskej školy vidí, akým spôsobom učiteľka pracuje. Ak počas pozorovania konkrétnej vzdelávacej činnosti učiteľka urobí viaceré metodické chyby, portfólio detských prác adekvátne doplní komplexný obraz o jej práci.

Konečný úsudok o práci učiteľky nemá byť výsledkom jedného pozorovania. Úsudok sa dá vytvoriť len na základe kvalitnej kontroly a kombinácie metód. Základným kritériom hodnotenia by mal byť vzájomný vzťah učiteľka a deti.

Fázy hospitačnej činnosti

Prípravná fáza hospitácie. Vedúci pedagogický zamestnanec si ujasní cieľ hospitácie vo vzťahu k učiteľke, aj k deťom. Ciele sú väčšinou zakomponované v Plánoch vnútornej kontroly školy. Niektoré majú ciele rozdelené po mesiacoch. Plán vnútornej kontroly školy je otvorený dokument, do ktorého v prípade potreby vedúci pedagogický zamestnanec môže dopĺňať nové ciele na základe nových zistení. Príprava na hospitáciu zo strany vedúceho pedagogického zamestnanca závisí od toho, či je hospitácia:

• všeobecná - zameraná na celkovú prácu učiteľky počas realizácie výchovno-vzdelávacej činnosti,
• tématická - zameraná na riešenie konkrétneho edukačného problému, napr. činnosť učiteliek zameraná na uľahčenie adaptácie detí, zakomponovanie aktivít zameraných na finančnú gramotnosť v MŠ a pod.

Baďuríková (2004) dopĺňa, že súčasťou prípravnej fázy má byť aj premyslený spôsob zaznamenávania pozorovania. Záznamy z pozorovaní musia byť autentické, nemajú obsahovať hodnotenie, ani domnienky.

Podnet k hospitácii. Ide o oznámenie o konaní hospitácie. Podľa Szabovej (2018) nie je jednotne dané, kedy má vedúci pedagogický zamestnanec oznámiť učiteľke konanie hospitácie. V niektorých materských školách riaditeľky oznamujú konanie hospitácie deň pred jej realizáciou. Nevýhodou je, že dôsledná príprava učiteľky na hospitáciu môže skresliť výsledok poznania práce učiteľky celkovo. Navyše sa stáva, že učiteľka je po oznámení v strese celý deň, čo neprispieva k jej dobrému výkonu. Opačným extrémom je oznámenie hospitácie niekoľko minút pred jej konaním. Takýto postup riaditeľke poskytne obraz o práci učiteľky a jej príprave na vzdelávanie, avšak učiteľke neponúka dostatočnú možnosť pripraviť sa. Z pedagogickej praxe vieme, že každý učiteľ si premyslí lepšie metodický postup, ak vie dopredu, že riaditeľka materskej školy príde na hospitáciu. V praxi sa stáva aj to, že riaditeľka konanie hospitácie neoznámi. Takéto konanie nie je najšťastnejším. Dáva tým najavo nedôveru k práci učiteľky. Učiteľka sa môže cítiť frustrovaná, čo neprispieva k skvalitneniu jej práce. Všeobecne sa prijíma názor, že oznámenie o konaní hospitácie učiteľke má riaditeľka oznámiť vopred. Učiteľka riaditeľke môže poskytnúť edukačné ciele, ktoré bude v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti plniť. Pomôže tak riaditeľke dôslednejšie sa na hospitáciu pripraviť.

Ak je riaditeľka empatická a pozná kolegyne, vie, kedy ktorej učiteľke treba oznámiť konanie hospitácie. Odporúčame pristupovať ku kolegyniam individuálne.

Predhospitačný pohovor. Ak hospitácia nadväzuje na predchádzajúcu kontrolu, je dobré pripomenúť učiteľke výsledky predchádzajúceho pozorovania, príp. opatrenia, ktoré jej boli uložené. Predhospitačný rozhovor býva krátky, v niektorých materských školách sa nerealizuje.

Realizácia hospitácie. Podľa Foldesovej (2010) je pri pozorovaní dôležité dodržiavať určité pravidlá, spoločenské normy a kultúru, aby nedošlo k skresleniu, či k neobjektívnemu vyvodzovaniu záverov. Pozornosť detí je v predškolskom veku kolísavá, preto je dôležité, aby riaditeľka prišla na hospitáciu včas a nerušila výchovno-vzdelávaciu činnosť. Deti riaditeľku MŠ väčšinou poznajú. Z profesionálneho hľadiska je vhodné, aby aj deťom primerane vysvetlila svoju prítomnosť v ich triede. Posadí sa tak, aby mala dobrý výhľad na učiteľku i na deti. Správa sa nerušene, ak je to možné, nezasahuje do výchovno-vzdelávacej činnosti. Počas pozorovania sa snaží byť maximálne objektívna, vyvaruje sa subjektívneho pohľadu na pozorované javy. Baďuríková (2004) dodáva, že vedúci pedagogický zamestnanec počas hospitácie len pozoruje. Sleduje nielen to, či učiteľka s deťmi plní cieľ výchovno-vzdelávacej činnosti, ale aj použité metódy, formy, spoluprácu, činnosti učiteľky a detí, či je dieťa subjektom, resp. objektom tejto činnosti a pod.

Hospitácia je kontrolným nástrojom, preto musí mať písomný záznam. Podľa Szabovej (2018) neexistuje žiadna predpísaná forma, ako by mal hospitačný záznam vyzerať. Forma je v kompetencii riaditeľa školy, môže použiť predpísaný formulár (napr. zo ŠEVT), resp. si ho vyhotoviť. Treba si vytvárať také záznamy, ktoré vyhovujú vnútorným potrebám školy a prispievajú k sprehľadneniu vyhodnocovania hospitácie. Výpovedná hodnota hospitačného záznamu má[1] zachytávať podstatu pozorovania, preukázateľné javy a skutočnosti a má obsahovať identifikačné údaje (dátum konania, meno učiteľky, meno hospitujúceho, cieľ pozorovania vo vzťahu k deťom a k učiteľke, predmet pozorovania, cieľ výchovnovzdelávacej činnosti, podpisy hospitujúceho a hospitovaného, miesto na vyjadrenie hospitovanej učiteľky). Hospitačný záznam má byť objektívny, vypovedajúci, jednoznačný a korektný. Nemá obsahovať informácie, ktoré by sa dali interpretovať rôznym spôsobom. S písomným záznamom by mal byť kontrolovaný zamestnanec preukázateľne oboznámený. Učiteľka by mala byť zároveň vopred poučená, že sa k záznamu môže písomne vyjadriť.

Ak vyučujúca nesúhlasí s výsledkom hospitácie a odmietne záznam podpísať, treba túto skutočnosť v prítomnosti ďalšej osoby uviesť do hospitačného záznamu.

Pohospitačný pohovor sa realizuje po skončení hospitácie v čo možno najkratšom čase od jej realizácie. Odporúča sa ho realizovať v deň hospitácie, resp. najneskôr do troch dní od jej realizácie. V tom čase majú účastníci realizovanú vzdelávaciu aktivitu ešte v dobrej pamäti, preto aj analýza je pre obe strany prínosná. Pohospitačný rozhovor v sebe zahŕňa rozbor, analýzu, hodnotenie a priebeh hospitácie. Baďuríková (2004) uvádza, že rozhovor sa má realizovať v nerušenom prostredí, pričom jeho súčasťou by mala byť atmosféra dôvery. Cieľom hospitácie nie je dokazovať chyby učiteľa, ale pomoc zlepšovať prácu. Pred rozhovorom musí mať vedúci pedagogický zamestnanec jasno v tom, či v práci učiteľky prevažovali pozitíva alebo negatíva. Začiatok rozhovoru má pozostávať zo sebareflexie učiteľkinej práce. Mala by sa pokúsiť zhodnotiť ciele, či sa je ich podarilo, resp. nepodarilo splniť. Učiteľka analyzuje aj činnosť detí, ich aktivitu počas edukácie, ich zapájanie do činností.

Prácu učiteľky hodnotí vedúci pedagogický zamestnanec. Ak bola riaditeľka svedkom kvalitnej práce, je dobré jej vysloviť uznanie, príp. môžu spolu diskutovať, akým spôsobom by vedela učiteľka pomôcť ostatným kolegyniam zlepšiť ich prácu s deťmi. Vedúci pedagogický zamestnanec by mal otvorene podporiť sebadôveru učiteľky, pričom by mal vyzdvihnúť jedinečný prístup k deťom. Pozitívna motivácia zo strany riaditeľky je dobrým odrazovým mostíkom pre jej ďalšiu dobrú pedagogickú činnosť. Ak v kolektíve pôsobí začínajúca učiteľka, môže riaditeľka navrhnúť vzájomnú hospitáciu začínajúcej učiteľky u skúsenej kolegyne.

V prípade negatívneho hodnotenia zo strany vedúceho pedagogického zamestnanca si pohospitačný rozhovor vyžaduje dôslednejšiu prípravu.

Je lepšie odložiť ho na druhý deň, kedy opadnú negatívne emócie na oboch stranách a obe účastníčky vedia hospitáciu objektívnejšie zhodnotiť. Súčasťou rozhovoru je podľa Baďuríkovej (2004) analýza chýb, ktorých sa učiteľka dopustila. Dôležité je, aby boli obe strany maximálne profesionálne. Súčasťou rozhovoru by malo byť tolerovanie odlišných názorov a postojov, otvorená komunikácia, priama konfrontácia názorov. Spoločne môžu hľadať a definovať príčiny neúspechu. Pohovor nesmie byť vedený tak, aby učiteľku zdeptal a znechutil. Dôležité je, aby učiteľka sama prišla na to, prečo sa jej vzdelávacia aktivita nepodarila realizovať tak, aby bola úspešná. Môže prísť s návrhom, ako ich odstrániť, čím prevezme zodpovednosť za ich nápravu. Môže pomôcť pri formulácií opatrení, ktoré jej budú uložené a sama si určiť čas, do kedy je schopná opatrenia odstrániť. V prípade dobrých vzťahov v kolektíve môže riaditeľka navrhnúť vzájomné hospitácie, na ktorých má učiteľka možnosť vidieť aj prácu kolegýň, príp. môže navrhnúť pomoc učiteľke. Aj v prípade negatívneho hodnotenia a dobrého vedenia pohospitačného pohovoru zo strany riaditeľky by malo uvedomenie si chyby a snaha o jej nápravu viesť k zlepšeniu práce učiteľky. Pohospitačný rozhovor by sa mal niesť v optimistickom duchu, pričom nesmieme zabúdať na to, že napredovať sa dá len vtedy, keď máme pred sebou jasný cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.

Výsledky pohospitačného pohovoru majú mať motivačný charakter a majú ukázať cestu k zlepšeniu výkonu práce učiteľky materskej školy.

Z pohospitačného rozhovoru vyplývajú opatrenia a odporúčania pre učiteľku, ale aj spôsob a termín následnej kontroly. Organickou súčasťou pohospitačného pohovoru by malo byť vyústenie tohto hodnotenia k ďalšiemu profesijnému rastu učiteľky. Na základe záujmov učiteľky je dobré smerovať jej vzdelávanie a sebavzdelávanie tak, aby bolo pre ňu prínosné a zaujímavé. Spracovanie dokumentácie je realizované riaditeľkou po skončení pohospitačného rozhovoru.

Chyby pri realizovaní hospitácií:

• hospitácie nie sú naplánované na základe analýzy potrieb školy, nestavajú na konkrétnych vnútorných podmienkach, sú plánované formálne;
• formálna realizácia hospitačnej činnosti nevypovedajúca nič o práci učiteľky, hospitácie sa nerealizujú;
• nízky počet plánovaných a realizovaných hospitácií, neplánovanie následných hospitácií;
• formálne vypísané hospitačné záznamy bez prvkov hodnotenia vzdelávacej aktivity;
• chýbajúce uložené opatrenia pre učiteľky bez termínov na odstránenie chýb zo strany učiteľky, chýbajúce podpisy riaditeľky a učiteľky;
• chýbajúce zovšeobecnenia výsledkov zistení z hospitačnej činnosti a ich neriešenie na pedagogickej rade, príp. na zasadnutiach metodického združenia.

S výsledkami kontrolnej a hospitačnej činnosti riaditeľky by mali byť zamestnanci oboznamovaní. Pozitívne výsledky je dobré prezentovať na pedagogickej rade menovite, učiteľku to povzbudí v dobrej práci.Negatívne výsledky hospitácií treba komunikovať len s učiteľkou, ktorej sa to týka. Na pedagogickej rade spomenúť chyby vo všeobecnej rovine, aby si ich uvedomili aj ostatné učiteľky a vyvarovali sa ich.

Prístup riaditeľky k hospitáciám hovorí veľa o jej spôsobe riadenia materskej školy. Ak k nim pristupuje ako k snahe o zlepšiť pedagogickú činnosť kolegýň a koncentruje sa na ich prednosti, prezentuje to jej záujem o učiteľky, ktoré riadi. Pozitívne to vplýva na klímu na škole. A práve to je cieľom dobre a odborne vedenej hospitácie v materskej škole.