Manažment školy v praxi a čítanie počas mimoriadných opatrení

Preventívne a mimoriadne opatrenia súvisiace so šírením koronavírusu, ktoré prerušili vyučovanie v školách a školských zariadeniach v termíne od 16. marca do 27. marca 2020, otvárajú väčší priestor na samoštúdium, sebarozvoj, sebavzdelávanie a čítanie aj odbornej literatúry a odborných článkov.

V časopise Manažment školy v praxi sú práve takéto články prioritou. Sú určené pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom, zriaďovateľom škôl a školských zariadení, samosprávnym orgánom, aktívnym rodičom, ale aj širšej verejnosti, ktorú téma výchovy, vzdelávania, riadenia škôl a školských zariadení a vzájomná spolupráca dôležitých dospelých zaujíma. Otvárame a ponúkame na štúdium a motiváciu v procese riadenia škôl a školských zariadení zaujímavé príspevky z časopisu Manažment školy v praxi z roku 2020. 

Negatívne vplyvy rodičovského sporu na dieťa/M. Biskupič

V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Nepriamo tieto spory vplývajú na vyučovací proces.

Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami.Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr. namiesto prípravy do školy zvolia dieťaťu iný program.

Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity. Často tento spor nemá základ v odlišnom názore rodičov, ale je výsledkom snahy o vzájomnú pomstu rodičov prostredníctvom dieťaťa.

Viac tu: Negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa

Mediálna gramotnosť-základná zručnosť v digitálnej spoločnosti/E. Koprena

Podľa najnovšej správy Media Literacy Index 2019 (Index mediálnej gramotnosti), ktorú každoročne vydáva medzinárodný Inštitút otvorenej spoločnosti v Sofii, je Slovensko zo skúmaných 35 európskych krajín na 23. mieste. Krajiny na prvých priečkach (Fínsko, Dánsko, Holandsko, Švédsko a Estónsko) sú najviac odolné voči dezinformáciám, falošným správam, konšpiračným teóriám, ktoré sú zodpovedné za polarizáciu spoločnosti, šírenie nenávisti a nedôveru voči verejným inštitúciám, majú najlepšie vzdelávacie systémy, vysokú mieru slobody médií a vysokú dôveru medzi ľuďmi. Najmenší potenciál odolnosti voči šíreniu dezinformácií a ich účinku majú krajiny juhovýchodnej Európy (Severné Macedónsko, Turecko, Albánsko). Dôvodom sú problémy so slobodou médií a nižšou úrovňou vzdelávania. Porovnanie indexov z predchádzajúcich období (2017, 2018) ukazuje, že k najvýraznejšiemu zhoršeniu mediálnej gramotnosti došlo v krajinách strednej a východnej Európy – v Českej republike , na Slovensku a v Poľsku. Podľa autorov výskumnej správy je kľúčom k úspechu úroveň vzdelávania, budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov prostredníctvom nových médií a informačných technológií. 

Viac tu: Mediálna gramotnosť ako základná zručnosť v digitálnej spoločnosti

 Učebné štýly žiakov/E. Petlák

Mimoriadne podnetný pohľad na učenie sa dieťaťa uviedol J. Holt (1995, s. 7), ktorý píše: „Deti sa pravdepodobne najlepšie učia predtým, ako prídu do školy..., deti majú štýl učenia, ktorý zodpovedá ich situácii, a ktorý používajú prirodzene a dobre, dokiaľ ich od toho neodnaučíme. Radi hovoríme, že posielame deti do školy, aby sa tam naučili premýšľať. Avšak príliš často ich tam učíme myslieť zle, naučíme ich vzdať sa prirodzeného a mocného spôsobu myslenia v prospech metódy, ktorá v ich prípade nefunguje, a ktorú aj my používame len málokedy.“ Z uvedeného vyplýva, že škola žiakom akoby vnucovala isté spôsoby myslenia a učenia sa.

Činnosť a práca učiteľa počas vyučovacej hodiny je neraz prirovnávaná k práci režiséra. Je v učiteľovej réžii, aby žiakom podľa jednotlivých typov dopĺňal metódy rôznou prezentáciou, aby sa každý žiak dokázal prejaviť a realizovať tým, čo je pre neho prirodzené: schémy, mapy, PowerPoint, práca s encyklopédiami, využívanie multimediálnej techniky, umožnenie kooperatívnej práce žiakov, zhotovovanie prác – praktické využívanie vedomostí atď.

Viac tu: Učebné štýly žiakov

 Etický kódex ako reflexia zmeny a jej nástroj/Š. Bojnák

Základným aspektom postrčenia je zachovanie slobody pri výbere možnosti konania. Sloboda, voľba a zodpovednosť sú aj základné kategórie, z ktorých vychádza nudging. Aby bola zachovaná sloboda voľby, musí byť jednoduché vyhnúť sa postrčeniu. Zároveň treba zachovať autonómnosť ako súčasť vnútornej integrity jedinca.

Postrčenia vyplývajúce zo sklonu k chybám (kognitívne skreslenia) - Pri rozhodovaní sa dopúšťame mnohých chýb, ktoré vyplývajú z toho, že sa v danom momente nesprávame racionálne. Chyby vyplývajú aj z toho, že zle selektujeme informácie, resp. ich zle spracúvame, formulujeme rozhodnutia. Niektoré z omylov sa prejavujú aj v školskom prostredí. Treba ich analyzovať a nastaviť postrčenia, ktoré ich môžu do istej miery eliminovať.

Príklady: Morálne napomenutia

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia/M. Niklová

Pre dieťa, u ktorého absentujú základné hygienické, sociálne návyky, základné vzorce správania, je dôležité, aby mal po svojom boku niekoho, kto ho úskaliami prevedie, aby sa v procese edukácie cítilo šťastné a motivované. Motivovať ho v školskom prostredí dokáže tím odborníkov. Nevyhnutná je spolupráca triedneho učiteľa s odbornými zamestnancami školy, napr. so sociálnym pedagógom. Treba zabezpečiť kontinuitu projektových aktivít, najmä personálnu podporu inklúzie zamestnávaním odborných zamestnancov. Depistážne screeningové vyšetrenia realizované odbornými zamestnancami treba iniciovať a realizovať už v materských školách a následne zabezpečiť individuálnu stimuláciu detí. Je nevyhnutné pokračovať vo vytváraní inkluzívnych tímov v materských aj základných školách. Realizovať programy kontinuálneho vzdelávania, ktoré by intenzívnejšie rozvíjali schopnosti učiteľov v skutočnej individualizácii vyučovania, ale najmä v individualizácii hodnotenia a pomohli odstrániť nepochopenie niektorých základných princípov inklúzie. Je dôležité vytvoriť a overiť metodiky pre prácu školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, školských sociálnych pedagógov, podporovať sieťovanie škôl a školských poradenských zariadení. Je vhodné zavádzať supervíziu pre odborných zamestnancov zo strany školských poradenských zariadení a propagovať postavenie a kompetencie odborných zamestnancov (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg) v odbornej verejnosti, vo vzťahu k iným inštitúciám a aj medzi rodičmi žiakov (Klein, Šilonová, 2017). Pri práci so žiakmi zo SZP je nevyhnutné posilňovať pozitívnu klímu v školskej triede, rozvíjať u žiakov toleranciu a rovnocennosť.

Viac tu: Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

 Mediátor ako odborník na riešenie konfliktov/D. Tragalová, D. Bieleszová

V každom procese zmeny je kľúčové nájsť v tíme ľudí, o ktorých sa možno oprieť. Sú to ľudia, ktorí vidia nové príležitosti a vedia k ich naplneniu nájsť cestu. Vedia sa oslobodiť od činnosti, ktorá neprináša význam a odhadnúť mieru nutnej angažovanosti. Neplytvajú časom ostatných. Ide o integrované osobnosti, ktoré majú najväčšie predpoklady využívať v praxi aj mediačné zručnosti. Integrovaná podporuje spoluprácu ľudí v tíme. Uvedomuje si, že kooperácia má vyššiu hodnotu ako súťaženie. Je jej vlastné prosociálne správanie. Nemá potrebu za každú cenu dominovať. Vytvára priestor pre rast ľudí v tíme. Pracuje s dynamikou skupiny tak, aby zvládli aj náročnejšie výzvy. Vie, že pre udržanie vyváženosti je dôležitý nadhľad, sebaovládanie.  Pripúšťa, že odlišnosť ľudí v tíme môže byť výhodou za predpokladu, že si vzájomne poznajú svoje silné aj slabšie vlastnosti a dopĺňajú sa. Integrovaná osobnosť pociťuje rešpekt k názorom iných, vie si ich vypočuť a dokáže nadväzovať rovnocenné vzťahy. Vedie ju presvedčenie, že ľudia majú v sebe potenciál.

Vedúci pedagogický zamestnanec by mal byť vnímaný ako múdry človek. František Koukolík (2013) o múdrosti hovorí, že keby sme ju prirovnali k stavebnici, mala by tieto súčasti:

• prosociálne správanie – z múdrych ľudí ide nefalšovaná vrelosť,
• znalosti – múdri ľudia nie sú chodiace encyklopédie, ale vedia ako, kedy a kde fakty správne používať,
• kritické myslenie – myslenie jasné, presné, vecné, určité, dostatočne široké, dostatočne hlboké a logické, je to starostlivá úvaha o tom, ktorý výrok ako pravdivý prijmeme, ktorý odmietneme, kde sa nevyjadríme,
• citová vyrovnanosť – múdri ľudia zvládnu i oprávnený hnev, nenávisť zložkou múdrosti nie je,
• sebapoznanie,
• schopnosť klásť otázky – vedieť, ako sa na rôzne veci pozerajú rôzni ľudia – dieťa, dospelý, dospievajúci človek, človek starý, ako sa na tieto otázky pozerá muž, žena, Ind, Arab, kresťan, moslim a pod.,
• schopnosť znášať neistotu – múdri ľudia ju znášajú dobre, sú otvorení novým poznatkom i súvislostiam.

V akomkoľvek riadení platí princíp jedného zodpovedného. V školách a školských zariadeniach je zodpovednou osobou riaditeľ. Ak má vlastnosti integrovanej osobnosti, má potenciál využívať aj mediačné zručnosti v procese usmerňovania a riešenia konfliktov.

Viac tu: Mediátor ako odborník na riešenie konfliktov