Manažment školy v praxi č. 10/2018

V novom čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme téme autoregulatívneho učenia, ktoré podporuje samostatnosť a zodpovednosť. Je závislosť na videohrách skutočnou hrozbou alebo príspevky v médiách sú skôr hystériou? V odbornom príspevku ponúkame odpoveď aj na túto otázku. Opíšeme aj flexibilné formy vzdelávania a objasníme si fnancovanie regionálneho školstva. 

prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc. - Autoregulatívne učenie (1.) 

Ak má žiak riadiť zmeny svojho učenia sám, ak sa má naučiť riadiť samého seba, prípadne vedieť si rozdeliť svoj voľný čas medzi školské povinnosti a záujmy, musia byť splnené určité predpoklady:

• v žiakovi je kompetencia k autoregulácii učenia uložená ako možnosť, resp. potencialita, bez vnútorných podnetov sa nemôže kvalitne rozvinúť,
• škola musí svojou koncepciou umožniť žiakom, aby sa naučili, ako sa majú učiť a rozdeliť si svoj voľný čas, čo je v období adolescencie pre žiaka mimoriadne dôležité,
• riadenie učenia a ďalšie intervenčné zásahy by mali byť koncipované tak, aby otvárali priestor pre žiakovu autoreguláciu,
• žiak môže výraznejšie zdokonaliť svoju schopnosť učiť sa a riadiť svoje aktivity, naučí sa vyberať si podľa meniacich sa učebných situácií najvhodnejšie metakognitívne stratégie,
• žiak môže postupne zdokonaľovať svoju schopnosť motivovať pri učení sám seba,
• žiak môže postupne zdokonaľovať svoju schopnosť riadiť svoje emócie pri učení, posilňovať tie, ktoré uľahčujú učenie a pomáhajú mu prekonávať problémy,
• žiak sa môže naučiť, aby si vyberal optimálne prostredie pre svoje učenie a voľný čas, vhodne si vytvoril podmienky, a pokiaľ mu tieto podmienky nevyhovujú, aby ich aktívne menil,
• rozvoj autoregulácie nie je možný bez súbežného rozvoja žiakovho „ja“, teda rozvoja sebamonitorovania, sebakontroly, sebahodnotenia, reagovania na svoju vlastnú činnosť, vnímania osobnej zdatnosti atď.,
• mala by sa rešpektovať jedinečnosť žiakovej osobnosti, žiak by mal dostať priestor pre zmenu seba samého,
• autoregulácia nie je výlučne individuálny proces, vzniká a utvára sa v spolupráci s ďalšími ľuďmi, prostriedkom môže byť párové učenie, skupinové vyučovanie alebo prípadne kooperatívne vyučovanie,
• autoregulácia je aktívny proces, nedá sa žiakovi predať v hotovej podobe, vytvára sa postupne, vyžaduje si praktický výcvik, účinnú spätnú väzbu, dostatok času a vynaloženého úsilia žiaka a podpory učiteľov, rodičov, facilitátorov,
• autoregulácia učenia sa u žiaka rozvíja úspešnejšie, pokiaľ navzájom ladí riadenie žiakovho učenia s autoreguláciou, ak je vzájomná kompatibilita malá, alebo vznikajú rozpory medzi žiakovou usilovnosťou o zlepšenie učenia a pedagogickou činnosťou niektorých učiteľov a rodičov, môže sa rozvoj autoregulácie spomaliť alebo dokonca zablokovať,
• autoregulácia je celoživotnou záležitosťou, dá sa chápať ako spôsob projektovania životnej cesty danej osobnosti.

Viac v príspevku v časopise Manažment školy v praxi č. 10/2018

Mgr. Michal Božík - Závislosť na videohrách - hrozba vs. mediálna hystéria

Správa o tom, že závislosť na videohrách bude oficiálnou diagnózou so svojim kódovaním sa objavila aj v slovenských médiách, ktoré reagovali bulvárne, ba priam až hystericky. Pritom výskumy hovoria jasne. Napriek pohlcujúcej povahe videohier a veľkému počtu hráčov, ktorí uvádzajú intenzívne hranie (viac ako 20 hodín týždenne), iba zopár z nich vykazuje negatívne dôsledky (Demetrovics et al., 2017; Demetrovics et al. 2012; Pontes, Macur a Griffiths, 2016). Podľa výskumudôvod spočíva skôr v osobnostných charakteristikách hráčov ako v hrách samotných. Psychiatrické symptómy a stres, rodinná anamnéza a rodinné pozadie, motivácia hrania (únik pred problémami) a pravdepodobné genetické predispozície môžu zohrávať rolu v tom, či sa herné správanie stane problematickou, ostane neškodnou alebo dokonca prospešnou voľnočasovou aktivitou (Griffiths, Kuss, a King, 2012; Király, Urbán, et al., 2015; Kuss a Griffiths, 2012; Lee, Lee, a Choo, 2017).

Prípadová štúdia ukazuje, že niektorí hráči môžu hrať veľmi veľké časové obdobia dňa (viac ako 10 hodín za deň) s veľmi málo škodlivými efektami, avšak kontrola času stráveného hraním a oveľa dôležitejšie ‒ presadzovanie, ponúkanie a podporovanie iných aktivít vo voľnom čase mimo hrania môže byť vo veľkom meradle užitočným krokom k riešeniu problému.

Prekonať závislosť môže hráčom pomôcť aj riešenie ich individuálnych ako aj interpersonálnych problémov. Myšlienka pomoci hráčom s ich osobnými alebo interpersonálnymi problémami je založená na tom, že vývoj problematického hrania sa vzťahuje alebo je závislé na individuálnych a osobných charakteristikách hráčov (osobnostných, motivačných a genetických faktoroch), ako aj na ich prostredí, zvlášť na ich rodinách. Takýto spôsob pomoci vyzerá byť ako najprijateľnejší a zároveň má najväčšiu podporu v literatúre (pozri napr. Király et al., 2017).

Viac v príspevku v časopise Manažment školy v praxi č. 10/2018

Ingrid Konečná Veverková - Financovanie regionálneho školstva

!Upozornenie

Od 1. januára 2019 bude mzdový normatív vyjadrovať normované ročné osobné náklady zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka. Mzdový normatív sa bude určovať v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, dĺžky praxe pedagogických zamestnancov, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy sa zohľadní aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti bude možné normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok.

Viac v príspevku v časopise Financovanie regionálneho školstva