Možnosti individuálnej úpravy dochádzky žiaka do školy (1.)

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 7 - 8

Legislatívny a metodický článok reaguje na dlhoročný legislatívny zmätok, ktorý panuje v praxi úpravy dochádzky žiakov z rôznych dôvodov počas povinnej školskej dochádzky. Autori si dali pedantne záležať na tom, aby túto problematiku spracovali aj z hľadiska historického vývoja tejto problematiky v legislatíve, čím chcú poukázať na význam jednotlivých ustanovení a rôznych druhov úprav dochádzky žiakov. Téma je rozdelená do štyroch oblastí od dočasného nevzdelávania sa, cez individuálne vzdelávanie, individuálny vzdelávací program až po individuálny učebný plán. V prvej časti článku sa autori venujú úvodu do problematiky a jej odbornému zarámcovaniu vrátane popisu prvých dvoch oblastí.

Individuálny prístup k žiakovi je mantra pedagogiky. Študenti všetkých učiteľských fakúlt sa o ňom učia, pedagógovia toto slovné spojenie často opakujú. V realite frontálneho vyučovania sme však od uplatňovania individuálneho prístupu ku každému dieťaťu veľmi vzdialení, tak ako sme stále vzdialení od vybudovania inkluzívneho školstva, hoci sme sa k nemu zaviazali medzinárodnou zmluvou už pred dvanástimi rokmi (oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z. z.). Inkluzívne vzdelávanie ako rovnoprávna príležitosť pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich rozdiely je poslednou novelou školského zákona deklarované, zatiaľ však u nás nefunguje. Realitou je aspoň školská integrácia (začleňovanie odlišných detí do mainstreamových škôl). To sa bez individuálneho prístupu nezaobíde. Jedným z problémov, ktoré sa pritom môžu objaviť, je potreba upraviť školskú dochádzku konkrétneho dieťaťa odlišne od dochádzky ostatných žiakov.

Podľa platného znenia školského zákona má dieťa právo na „inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom“ [§ 144 ods. 1 písm. e) zákona č. 245/2008 Z. z.[1]]. Na iných miestach zákon o individuálnom prístupe nehovorí; prídavné meno „individuálny“ však používa v názve troch rozdielnych, aj keď čiastočne súvisiacich opatrení týkajúcich sa organizácie vzdelávania. Jedná sa o „individuálny vzdelávací program“ (§ 7a), „individuálne vzdelávanie“ (§ 24) a „individuálny učebný plán“ (§ 26). Človeka, ktorý má podľa školského zákona postupovať, toto terminologické (a čiastočne aj vecné) prekrývanie často mýli. Vysvetlíme, čo zákon pod uvedenými slovnými spojeniami myslí a ako tieto organizačné formy vzdelávania uplatniť v súlade s predpismi, ak je pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vhodné, aby (úplne alebo čiastočne) nemusel dochádzať do školy.

Neposkytovanie vzdelávania

Až do roku 2000 mohol orgán štátnej správy v školstve (pôvodne národný výbor) dieťa, ktoré pre svoj duševný stav nie je schopné sa vzdelávať, celkom oslobodiť od povinnej školskej dochádzky. Táto možnosť bola v súlade s medzinárodným právom zrušená (vypustená zo zákona) od septembra 2000. V novom školskom zákone z roku 2008 je jednoznačne deklarované: „Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky“ (§ 19 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.). V rokoch 2000 - 2003 školský zákon možnosť nevzdelávať dieťa nepoznal. Až novela platná od januára 2004 riešila problém dieťaťa, ktoré sa zo závažných zdravotných dôvodov vzdelávať nemohlo. Na základe stanoviska odborného lekára pre deti a dorast bolo možné neposkytovať mu vzdelávanie, ale len do pominutia dôvodov.

Súčasný zákon to ošetruje takto:

• „Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia poradenstva a prevencie“ (§ 19 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.).

Oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy

Napriek uzákonenej povinnej školskej dochádzke (termín je nepresný, v skutočnosti ide o povinné vzdelávanie) nie každé dieťa a nie vždy môže do školy chodiť. Preto už v minulosti poznal školský zákon oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy. Dôvodom pre takéto oslobodenie bol zdravotný stav a oslobodenému žiakovi musel orgán štátnej správy v školstve zabezpečiť takú formu vzdelávania, ktorá mu umožní dosiahnuť rovnaké vzdelanie ako pri školskej dochádzke. Vyhláška o základnej škole stanovila, že škola musí žiakovi poskytnúť vzdelávanie v rozsahu najmenej dvoch hodín týždenne.

Súčasný školský zákon nevymedzuje oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy v osobitnom paragrafe, vo viacerých ustanoveniach s ním však počíta. O oslobodení od povinnosti dochádzať do školy rozhoduje riaditeľ podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Táto kompetencia prináleží:

• riaditeľovi základnej školy podľa § 5 ods. 3 písm. c),
• riaditeľovi strednej školy podľa § 5 ods. 4 písm. c),
• riaditeľovi materskej školy, ak ide o dieťa v povinnom predprimárnom vzdelávaní podľa § 5 ods. 14 písm. d).

Individuálne vzdelávanie

Individuálne vzdelávanie ako organizačnú formu vzdelávania zaviedol do praxe až školský zákon z roku 2008. Termín nie je presný – označuje sa ním každé školské vzdelávanie realizované mimo školy (najčastejšie v domácom prostredí). „Individuálne“ tu neznamená, že je prispôsobené individuálnym potrebám žiaka, ale fakt, že sa neuskutočňuje v skupine (školskej triede). Netýka sa iba dieťaťa oslobodeného od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, môžu ho využiť aj iní žiaci. Školský zákon ho v § 23 uvádza ako jednu z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania: „...individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona“ (ďalej len „individuálne vzdelávanie“) [§ 23 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.]. Presnejšiu definíciu zákon neposkytuje.

Individuálne vzdelávanie upravuje § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z.:

1. O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.
2. O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 596/2003 Z. z.). O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

1. žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,
2. žiakovi základnej školy,
3. žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.

Prípad podľa písm. a) sa týka žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, prípad podľa písm. b) ktoréhokoľvek žiaka základnej školy, ak o to jeho zákonný zástupca požiada. „Individuálne vzdelávanie“ je v tomto prípade nepresným pomenovaním toho, čo sa bežne nazýva domácim vzdelávaním alebo homeschoolingom. Do roku 2021 sa umožňovalo iba žiakom 1. stupňa ZŠ, dnes je sprístupnené na oboch stupňoch základnej školy. Žiakom spadajúcim pod písmeno a) (zdravotné dôvody) a písmeno c) (väzba) musí byť individuálne vzdelávanie prístupné aj na strednej škole (zmienka o duálnom vzdelávaní).

Dôležité je upozorniť, že podľa zákona č. 596/2003 Z. z. rozhoduje riaditeľ školy o oslobodení od povinnosti dochádzať do školy: základnej školy [§ 5 ods. 3 písm. c)], strednej školy [§ 5 ods. 4 písm. c)] i materskej školy, ak ide o dieťa v povinnom predškolskom vzdelávaní [§ 5 ods. 14 písm. d)], a tiež o individuálnom vzdelávaní žiaka základnej školy [§ 5 ods. 3 písm. j)], strednej školy [§ 56 ods. 4 písm. o)] alebo materskej školy [§ 5 ods. 14 písm. e)]. To by naznačovalo, že v prípade individuálneho vzdelávania musí vydať dve rozhodnutia. Nie je to však potrebné.

• Školský zákon hovorí, že riaditeľ o individuálnom vzdelávaní rozhoduje „..v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy“ (§ 24 ods. 2). Ak ide o individuálne vzdelávanie, vydá riaditeľ školy len jedno rozhodnutie, v ktorom uvedie, že žiaka oslobodzuje od povinnosti dochádzať do školy a povoľuje mu individuálne vzdelávanie. Analogicky by mal postupovať, ak žiakovi schvaľuje individuálne vzdelávanie v zahraničí [§ 23 písm. e) školského zákona a § 5 ods. 3 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z.].

Individuálne vzdelávanie dieťaťa bez zdravotného znevýhodnenia

Individuálne (domáce) vzdelávanie svojich detí volí čoraz viac rodičov nespokojných s úrovňou škôl. Keď ide o deti bez zdravotného znevýhodnenia, musia zákonní zástupcovia splniť množstvo podmienok vymenovaných v § 24 školského zákona, o. i. predložiť individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona [§ 24 ods. 5 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z.].

Musia tiež zabezpečiť priestorové a materiálno-technické podmienky [§ 24 ods. 5 písm. e)] a predovšetkým fyzickú osobu, ktorá bude žiaka učiť a ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady [§ 24 ods. 5 písm. f)]; tejto osobe uhrádzajú finančnú odmenu [§ 24 ods. 14)]. Za každý polrok musí žiak vykonať v kmeňovej škole komisionálne skúšky [§ 24 ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. i) zákona č. 245/2008 Z. z.].

V § 25 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. sa píše: „Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka edukačné publikácie.“ Ostatné odseky tohto paragrafu sa týkajú žiakov, ktorým bolo povolené vzdelávanie v školách mimo územia SR, v školách, ktoré na území SR zriadil iný štát, alebo individuálne vzdelávanie v zahraničí [podľa § 23 písm. b), c) a e)]. Avšak odsek 4 je formulovaný bez odvolania sa na niektoré z týchto písmen, týka sa teda zjavne všetkých žiakov s osobitným spôsobom plnenia školskej dochádzky a predprimárneho vzdelávania vrátane tých, ktorí postupujú podľa § 23 písm. a) a § 24, teda žiakov v individuálnom vzdelávaní.

Individuálne vzdelávanie zdravotne znevýhodneného dieťaťa

Pre individuálne vzdelávania žiaka, ktorému dochádzku do školy nedovoľuje jeho zdravotný stav, platí (§ 24 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.):

• „K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.“

Vyžaduje sa vyjadrenie lekára alebo poradenského zariadenia (nemusia byť obe). Otvára to možnosť požiadať o domáce vzdelávanie nielen pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré diagnostikuje lekár, ale aj pre inak zdravotne znevýhodnené deti vrátane detí s vývinovými poruchami učenia, aktivity a pozornosti, či poruchami správania. Škola je povinná zabezpečiť žiakovi vzdelávanie v rozsahu minimálne dvoch hodín týždenne.Rodič dieťaťa, ktorému podľa vyjadrenia odborníka zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, nemusí dokladať všetky náležitosti vyžadované v § 24 ods. 5 (nemusí napríklad zabezpečiť kvalifikovanú fyzickú osobu, ktorá bude dieťa učiť – to je, aj keď v obmedzenom rozsahu, povinnosťou školy).

Hoci v tomto prípade § 24 nehovorí nič o individuálnom vzdelávacom programe, je zrejmé, že ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, takýto program mu v zmysle § 7a školského zákona treba vypracovať; v ňom sa stanovia aj formy a metódy vzdelávania, ktoré poskytuje škola, spôsoby hodnotenia žiaka, aj spolupráca s odbornými zamestnancami. Ak by aj iniciatíva poskytnúť žiakovi domáce vzdelávanie vychádzala z poradenského zariadenia, vždy je dobré, aby odporúčanie dal aj lekár.

Pre hodnotenie platí (§ 24 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z.):

• „Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka.“

Hoci pre niektorých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže byť domáce vzdelávanie vhodným riešením, nie vždy je to tak. Napriek tomu rodičia o túto formu vzdelávania žiadajú, pretože škola nevie ich deťom zaistiť bezpečné prostredie a vzdelávací prístup, aký by potrebovali. Rodičom často nič iné neostáva; v takom prípade však hovoria o „nútenom homeschoolingu“.

Ako individuálne vzdelávanie sa označuje aj vzdelávanie žiaka, ktorý je na viac ako dva mesiace umiestnený vo väzbe. Aj v tomto prípade musí škola zabezpečiť vzdelávanie žiaka v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne (§ 24 ods. 13 školského zákona).

Individuálny učebný plán

Jednou z možností ako sa žiak môže vzdelávať bez toho, aby pravidelne dochádzal na vyučovanie do školy, je vzdelávanie podľa tzv. individuálneho učebného plánu. Aký je rozdiel oproti individuálnemu vzdelávaniu?

„Individuálny učebný plán“ prešiel do zákona č. 245/2008 Z. z. z predchádzajúceho zákona, ktorý ho poznal ako „štúdium podľa individuálneho študijného plánu“. V odôvodnených prípadoch umožňovalo mimoriadne nadaným a talentovaným žiakom stredných škôl osobitnú organizáciu výuky a dĺžky štúdia pri zachovaní obsahu a rozsahu určeného učebným plánom a učebnými osnovami. V skutočnosti sa využívalo v prospech športovo nadaných žiakov, ktorí nemuseli dochádzať do školy, aby mali čas venovať sa tréningom a súťažiam. V rámci „osobitnej organizácie výuky“ študovali samostatne a so školou si dohovorili len termíny skúšok z jednotlivých predmetov.

Súčasný zákon o individuálnom učebnom pláne hovorí, ale nijako ho nedefinuje. Na to, o čo by mohlo ísť, sa dá usudzovať iba z ustanovenia § 26 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.:

• „Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.“

Podmienky a organizácie vzdelávania môžu znamenať čokoľvek; podľa zvyku sa jedná o to, že žiak nemusí každý deň dochádzať do školy a dohovorí si s ňou termíny komisionálnych skúšok. Školský zákon v § 57 písm. h) stanoví, že žiak, ktorý plní školskú dochádzku osobitným spôsobom, sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky. Pri individuálnom učebnom pláne nejde v žiadnom prípade o možnosť úpravy (ani redukcie) učiva. Individuálny je iba v dohovorených podmienkach dochádzky a časovom rozvrhnutí plnenia vzdelávacích cieľov jednotlivých predmetov. Dôvody na povolenie individuálneho učebného plánu vymedzuje § 26 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.:

• „Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.“

Športové nadanie sa tu neuvádza explicitne, ale práve potreba časového managementu mladého športovca býva najčastejšie uznaná ako „závažný dôvod“ pre povolenie individuálneho učebného plánu. V ojedinelých prípadoch môže táto organizačná forma pripadať do úvahy aj pre žiakov rozvíjajúcich mimo školu svoje umelecké či technické nadanie, posúdenie je na riaditeľovi školy. To isté sa týka detí so zdravotným znevýhodnením. Bez diskusie je tehotenstvo a materstvo, hoci ani vtedy riaditeľ individuálny učebný plán povoliť nemusí (keďže zákon používa sloveso „môže“). Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. existuje možnosť povoliť individuálny vzdelávací plán žiakovi vo väzbe a podľa § 25 ods. 10 možno túto formu vzdelávania využiť „na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, schopnostiach a zručnostiach“ žiakov, ktorí sa predtým vzdelávali v zahraničí.

Na rozdiel od minulosti možno o individuálny učebný plán v zmysle § 26 školského zákona požiadať aj pre žiaka základnej školy. Zákonné ustanovenia týkajúce sa základnej školy ani nová vyhláška o základnej škole o jeho uplatnení nič nehovoria, no zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve uvádza medzi úlohami riaditeľa ZŠ pri výkone štátnej správy v prvom stupni aj rozhodovanie o možnosti žiaka študovať podľa individuálneho učebného plánu.

V časti školského zákona venovanej stredným školám sa individuálny učebný plán spomína jednak ako existujúca všeobecná možnosť [§ 33 ods. 4 písm. h)], jednak ako alternatíva (popri prerušení štúdia) pre tehotnú žiačku, resp. matku (§ 34 ods. 1). Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 224/2022 Z. z. o strednej škole pozná ešte iné uplatnenie individuálneho učebného plánu: ak sa žiak hudobného a dramatického konzervatória vzdeláva súbežne v dvoch odboroch alebo zameraniach, vzdelávanie v druhom odbore, resp. zameraní sa organizuje podľa individuálneho učebného plánu (§ 7 ods. 3).

Podobne ako individuálne vzdelávanie, aj individuálny učebný plán povoľuje na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka riaditeľ školy (§ 26 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.) rozhodnutím podľa § 5 ods. 3 písm. m) zákona č. 596/2003 Z. z. ak ide o žiaka základnej školy, resp. podľa § 5 ods. 4 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. ak ide o žiaka strednej školy.

(Dokončenie v ďalšom čísle.)