Online výučba v školách - rozhovor s doc. PhDr. Zorou Hudíkovou, PhD.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi

Pandémia koronavírusu uzavrela školy na dlhý čas a urýchlila prechod od tradičných foriem vzdelávania k online vzdelávacím metódam. Učitelia začali vyučovať cez obrazovku. Doc. Zora Hudíková, expertka na komunikáciu hovorí, že učiteľ musí pri takejto výučbe zmeniť organizáciu hodiny a naučiť sa, ako zaujať a presvedčiť žiakov a študentov, ktorí sa na neho pri online výučbe pozerajú.

Ste vzdelaním psychologička, roky sa venujete rozvoju komunikačných a prezentačných zručností nielen pre mediálnych pracovníkov a mediálnych respondentov, ale aj v rámci vzdelávania manažérov na všetkých stupňoch riadenia. Zároveň máte bohaté skúsenosti aj z pedagogickej praxe – vyučovania na vysokej škole. Mnohí z pedagógov mali a dodnes majú z výučby cez obrazovku obavy. Na čo by sa mali v prvom rade zamerať?

Najväčšou nevýhodou pri prechode na výučbu cez obrazovku bolo, že sa stratil priamy kontakt so žiakmi, obmedzilo sa vnímanie osoby (bolo vidno len obmedzenú časť tela), stratila sa atmosféra a skupinová dynamika, ktorá vynikajúco funguje ako podporný a urýchľovací nástroj pri osobnom kontakte. Poznáme to ako náladu v triede, ktorá sa medzi žiakmi nekontrolovateľne šíri a pri pozitívnom nastavení pomáha pri absorbovaní preberaných vedomostí. Pri výučbe cez obrazovku pedagóg musí vydať oveľa viac energie, aby bol jeho prejav zrozumiteľný, zaujímavý a presvedčivý. Kamera totiž skresľuje vnímanie vysielanej komunikácie, uberá z nej energiu, zmierňuje niektoré neverbálne signály a iné naopak zvýrazňuje. Iná je aj práca s hlasom a intonáciou, ale predovšetkým s tempom reči. A zmeniť sa musí aj organizácia hodiny. Pedagóg potrebuje využívať viacero metód a druhov aktivít, nakoľko pozornosť klesá omnoho rýchlejšie ako pri bežnej výučbe. Ich počet by mal byť menší, lebo cez internet sa predlžuje čas odozvy a komunikácia je výrazne dlhšia.

Na online výučbu sa podľa jedného z prieskumov[1]slovenskí pedagógovia pripravovali rôzne. Každý tretí si pozrel YouTube alebo iný online tutoriál, ďalších 29 % opýtaných absolvovalo externé školenie alebo sa poradilo s odborníkom na prezentácie. Vy školíte napríklad aj redaktorov a moderátorov RTVS, a ďalších z iných médií, ktorí sa tiež prihovárajú cez obrazovku. Čo by ste odporučili pedagógom pri ich „vystupovaní“?

Pravidlá pre presvedčivé vystupovanie pri online výučbe by sme mohli rozdeliť do niekoľkých častí.

Prvá oblasť je komunikácia tvárou. Keďže na rozdiel od mediálnych prezentátorov majú pedagógovia pred sebou okrem kamery aj obrazovku s prezentáciou alebo tvárami žiakov, potrebujú sa naučiť niekoľko zručností, súvisiacich s prezentáciou pred kamerou (do kamery). Veľmi dôležité je zvládnuť súbežne formulovať myšlienky, súvislo ich artikulovať, a zároveň sa pozerať priamo do kamery. Teda aby oči neodbiehali nikde inde do priestoru alebo na obrazovku, čo veľmi často podvedome robíme. Nasmerovanie pohľadu do kamery príjemcovia vnímajú ako priamy pohľad do ich tváre a očí, teda ako autentickú simuláciu osobnej komunikácie. Aj v triede sa pozeráme pri výklade učiva do tvárí žiakov, tváre striedame. Ak bude mať žiak nastavenú platformu (aplikáciu) tak, že mu ukazuje iba hovoriaceho, budeme sa dokonca tvárou v tvár naraz prihovárať každému z nich (čo v triede nemáme šancu zvládnuť). Toto veľmi významne zvyšuje presvedčivosť. Nemusíme tak robiť počas celej výučby, ale hlavne pri vyjadrovaní podstatných myšlienok, ktoré chceme zdôrazniť.

Ak máme kameru na hornom alebo dolnom okraji obrazovky, periférne budeme vnímať aj tváre žiakov a budeme mať tendenciu pozerať sa na nich, na ich reakcie. Môžeme tak urobiť, no iba občas. Pohľad na obrazovku totiž vyzerá ako pohľad „mimo“ pohľadu na komunikačného partnera. Tiež sa potrebujeme naučiť pozerať sa na seba bez toho, aby nás to vyrušovalo a nadmerne pútalo našu pozornosť. To je jedna z najťažších vecí, s ktorou sa učia vysporiadať aj profesionálni moderátori a redaktori.

Veľmi dôležité je aj to, ako sa pri rozprávaní tvárime. Na jednej strane by sme mali aj naďalej využívať mimiku – vyjadriť tvárou prekvapenie, radosť či rozčarovanie (ak si napr. nenachystali požadované pomôcky). Kamera zachytáva výraznejšie našu tvár, niekedy je na celej obrazovke, takže aj neverbálny signál je výraznejší. Na druhej strane pre niektoré osobnostné typy je charakteristická nevýrazná mimika. V priamom kontakte ich vnímame ako príjemných, bez viditeľnejšej neverbálnej komunikácie, no pri kontakte cez kameru môžu pôsobiť smutno, odmerane, ba až nahnevane. To tiež môže narúšať koncentráciu príjemcov a účinnosť prejavu. Pre vyvolanie príjemného, pozitívneho dojmu, alebo len pre efektívnejšie pôsobenie je preto dôležité na kameru aktivizovať mimické svaly okolo očí, úst a na lícach. To sa dosahuje pocitovo - navodením si pocitu komunikácie s niekým nám príjemným, alebo technicky – tým, že sa veľmi mierne pousmejeme. A je potrebné udržať takéto nastavenie počas celého vysvetľovania. Mnohí pedagógovia s tým v priamom kontakte nemajú problém, no ak majú hovoriť do kamery a sústrediť sa na obsah, tzv. im stvrdnú rysy. Je preto žiadúce, aby sa na to vedome zamerali a naučili sa to (pozn. učia sa to aj redaktori pri svojich výstupoch pred kamerou, alebo moderátori pri čítaní z čítačky).

Zarámovanie web-kamerou ohraničuje priestor, ktorý študenti vidia. Ak sa veľmi priblížime ku kamere, v centre pozornosti je hlavne hlava pedagóga. Pri snímaní kamerou platí jedna zásada – to, čo je ku kamere bližšie, je vždy väčšie. Preto sa neodporúča, aby učiteľ sedel veľmi blízko a nakláňal sa ku kamere, potom sa mu deformuje snímaná tvár. Rovnako to platí aj o gestikulácii. Ak veľmi gestikulujeme pred tvárou a blízko kamery, ruky sú veľké a gestá zdeformované. Pozor si treba dať aj na to, aby pedagóg ukazoval šípkou (myšou), a nie rukou na obrazovke a v prípade širokých gest bol dostatočne ďaleko od obrazovky a sledoval, či mu gestá nevychádzajú zo záberu.

Prezentovali ste rady ohľadom vystupovania pred kamerou z hľadiska vizuálnej stránky komunikácie. A čo práca s hlasom a interpretácia ? Mala by byť iná ako pri priamej výučbe v triede?

Určite áno. V prípade online výučby hovoríme na mikrofón, podobne ako pri telefonovaní. Kvalitný prenos závisí od kvality mikrofónu v počítači. Ak nemá dostatočnú citlivosť, môžeme si kúpiť aj prídavné zariadenie – stolový mikrofón, ktorý v dnešnej dobe nepredstavuje veľkú finančnú investíciu. Ak máme mikrofón pred ústami, mali by sme si dávať pozor, aby sme dostatočne artikulovali a správne sa nadychovali. Optimálne nadychovanie je cez polootvorené ústa a nos, nie veľmi rýchlo, nehlučne a dostatočne hlboko, aby sme mali dosť vzduchu na hovorenie. Veľmi dôležitá je výraznejšia, rovnomerná artikulácia všetkých hlások od začiatku prejavu až do konca a mierne pomalšie tempo. To, čo si pri priamom kontakte pri rýchlej a nepresnej, alebo uzatvorenej artikulácii vie naše ucho vykorigovať a naša myseľ domyslieť, je pri komunikácii cez mikrofón a internet značne skreslené a stáva sa nezrozumiteľným. Mikrofón prijímané zvuky spracuje dokopy („zleje“ ich) a prenáša ich v nezrozumiteľnej forme. Tempo reči by sme mali (ale len veľmi málo) zmierniť, aby sa nám hlásky nezlievali. Odporúčam reč oprieť o zrozumiteľnejšie vyslovované samohlásky, to nás aj mierne spomalí. Ak musíme hovoriť hlasnejšie – odporúča sa hovoriť s voľným hrdlom a viac artikulovať, aby mal zvuk kade vychádzať a my sme zbytočne nesilili hlasivky. Hlasivky sú pracovný nástroj pedagóga a preto je prínosné, ak aj pedagóg uplatňuje zásady hlasovej hygieny. Tak ako sa speváci rozospievajú, mali by sme sa aj my pred výučbou rozhovoriť, najmä ak nás čaká viac hodín za sebou. Na všetky uvedené odporúčania (vizuálnej aj verbálnej stránky komunikácie) existujú rôzne cvičenia, ktoré využívam pri koučovaní či pri mediálnych a komunikačných tréningoch. Mám veľa praktických skúseností s tým, že naša prezentácia sa dá v mnohých oblastiach rozvinúť.

Výsledky prieskumu[2]názorov na online vyučovanie v Európe naznačujú, že i keď bola pre učiteľov skúsenosť s online výučbou a vzdelávaním náročná, môže mať pozitívne účinky a otvoriť zaujímavé možnosti pre inováciu a nové spôsoby práce.

Ďakujeme za rozhovor.

Rozhovor pripravila a spracovala: PhDr. Eva Koprena, PhD.

doc. PhDr. Zora Hudíková, PhD. - psychologička, pedagogička, koučka mediálnej prezentácie a efektívnej komunikácie, trénerka mäkkých manažérskych zručností - rámci svojho odborného pôsobenia sa zaoberá procesmi tvorby mediálnych obsahov, psychológiou médií, účinkami mediálnych obsahov na rôzne cieľové skupiny, tréningami komunikácie a prezentácie pre rôzne cieľové skupiny a rôzne situácie (vystupovanie v médiách – redaktori, moderátori, respondenti, vedenie ľudí, riadenie vzťahov so zákazníkom). Pôsobila na viacerých vysokých školách, v súčasnosti učí na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM, kde je vedúcou Katedry umeleckej komunikácie. Pracovala v RTVS (predtým STV), spolupracovala a spolupracuje s viacerými verejnoprávnymi aj komerčnými médiami, štátnymi inštitúciami a súkromnými firmami.