Perličky z dejín školstva

Za reformácie boli zo školy vylúčené osoby so súčasťou vojenských odevov, jazdeckými čižmami, po turecky oholenou hlavou, zbraňou a tie, ktoré kupčili.

Okolo roku 1770 bolo na Slovensku 892 škôl v 1416 obciach a usadlostiach, 964 učiteľov, v nasledujúcom storočí dosahovala zaškolenosť žiakov asi 61 %. Školopovinné deti tvorili koncom 19. storočí. cca 1/3 obyvateľstva obcí. Najviac ich bolo vo veku 6 až 11 rokov, najmenej v rozmedzí 3 až 5 rokov a starších ako 12 až 14 rokov.  Ani čítať ani písať nevedelo cca 50 % obyvateľstva, vedeli čítať cca 20 %, vedeli čítať i písať cca 30 %.

V roku 1868 bola školským zákonom stanovená hranica max. počtu žiakov v triede - 60, na jedného učiteľa maximálne 80 žiakov a na jedného žiaka výmera 2,78 m2 plochy triedy.

To sa však nepodarilo napĺňať. Podľa plánov uhorského ministra A. Berzevicziho (1904) mala mať školská budova 4 učebne, 4 učiteľské byty, opatrovňu s bytom pre opatrovateľku a hospodárske objekty s oplotením. Pri príležitosti tisícročného výročia príchodu Maďarov do strednej Európy štát vybudoval mnoho moderných, tzv. miléniových školských budov, aby tak zintenzívnil proces pomaďarčovania nemaďarských národností Uhorska.

V polovici 19. storočia býval učiteľom aj menej školovaný človek. V obci Zlatníky bol učiteľom napr. tamojší obuvník. 

V 18. storočí mali nárok na dôchodok len učitelia hlavných, vzorových a reálnych škôl. Učiteľ triviálnej školy učil, dokedy mohol. Ak bol chorý, najal si pomocníka a tomu prenechával časť svojho platu, alebo ho zastúpil niekto z rodiny. Učiteľské vdovy dostávali od obcí podporu, ale tá bola veľmi malá.

V 17. storočí v anglickej továrni na papier zabudol jeden z robotníkov pridať do papierovej zmesi glej. Šéf továrne zistil, že neglejený papier pije atrament, nerozmazáva ho a je praktickejší ako dovtedy používaný prach a piesok. Tak vznikol pijak.

Začiatok a dĺžka školského roku sa do 18. storočia riadili miestnymi zvyklosťami. Najčastejšie to bolo od jesene do začiatku jari. V kalendári to znamenalo vyučovanie od Všechsvätých do Zvestovania Panny Márie, niekedy sa hovorilo „do prvých húsat“. V 1. polovici 19. storočia trvala škola zvyčajne 11 mesiacov, voľno bolo 14 dní počas žatvy a 14 dní počas jesenných prác. Po 1868 trvali prázdniny 2 mesiace (júl, august). Do konca 18. storočia sa nemohlo hovoriť o prázdninách v dnešnom slova zmysle, nakoľko dochádzka nebola povinná a postihovala len malú časť mladej populácie a početné cirkevné sviatky, nedbalosť dochádzky, rôzne úľavy a pod.

Vysvedčenia mali spočiatku podobu odporúčajúceho listu rektora školy (slovné hodnotenie), ktorým oznamoval prijímateľovi, akú školu a s akým úspechom absolvent ukončil. Študent ním preukazoval nadobudnuté vzdelanie a schopnosti ďalšieho štúdia. Asi od 18. storočia začali prevažovať známky. Za I. ČSR sa zaviedla súčasná podoba vysvedčení – školská administratíva bola v tomto precízna až byrokratická.

N. J. Conté bol vynálezcom ceruziek (1795) ako písacieho média. Ich podstatou bol stlačený grafitový prášok a vosk v drevenom puzdre. Boli ľahko vyrobiteľné, lacnejšie, umožňovali používať rôzny stupeň tvrdosti. Čierna školská tabuľa sa začala používať v 18. storočí. Mariánka pri Bratislave bola významným stredoeurópskym centrom výroby tzv. bridlicových tabuliek. V 19. storočí tu geológovia objavili veľké zásoby bridlice. E. Bontoux tu zriadil lom na výrobu bridlice a v roku 1863 továreň na výrobu tabuliek, ktorá bola prvou tohto druhu v rakúskej monarchii. Svojimi výrobkami konkurovala stredonemeckým podnikom. Keďže krytina z bridlice sa v extrémnych podmienkach neosvedčila, výroba sa preorientovala na bridlicové tabuľky, ktorých sa tu ročne vyrobilo asi pol milióna kusov. Vyvážali sa do Egypta, Severnej Ameriky i do iných krajín.

Ministerstvo vyučovania vzniklo v roku 1848. V roku 1849 sa premenovalo na ministerstvo vyučovania a kultu.

Nie vždy mali možnosť absolventi odborných a vysokých škôl zamestnať sa podľa svojho uváženia. Od roku 1952 do začiatku 60. rokov ich štátne orgány direktívne umiestňovali podľa aktuálnych potrieb zamestnanosti.

Podľa časopisu Forbes je druhým najväčším vynálezom ľudstva najjednoduchšie mechanické počítadlo – abakus. Ide o nástroj, ktorý výrazne urýchlil matematické operácie a tým umožnil už v staroveku rozvoj obchodu, vznik vied i konštrukciu zložitejších nástrojov.

Prvou učebnicou, ktorá sa dostala do rúk Johannovi Wolfgangovi Goethemu bola Komenského Svet v obrazoch.

 Príspevok bol uverejnený v časopiseManažment školy v praxi č.12/2014.