Predpoklady pre inkluzívne vzdelávanie (Špeciálnopedagogické poradenstvo)

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 6/2016 

Kurikulum, metódy a formy vzdelávania nie sú konštantné, menia sa v čase, a preto aj poskytovanie suportívnych služieb nemôže zostať statické, ale sa nutne musí meniť podľa dopytu. Výrazným „katalyzátorom“ zmien v našom školskom prostredí bolo zavedenie integrovanej formy vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a súčasné inkluzívne tendencie.

Pre zmenu, akou je prijatie a plošné zavedenie inkluzívneho vzdelávania, treba splniť niekoľko predpokladov:

Filozofický predpoklad

Prijatie a zadefinovanie konkrétnej zmeny paradigmy a jej filozofické východiská. Tento redpoklad je v súvislosti s humanistickými trendmi „right-based“ a na osobu zameranými filozofickými prístupmi splnený.

Empirický predpoklad

Výskumné overenie, či sú výsledky zmeny porovnateľné so situáciou pred zmenou alebo lepšie. Od čias Warnockovej komisie (1974 – 1978) vo vedeckých kruhoch zaoberajúcich sa edukáciou jednotlivcov s postihnutím, narastá počet štúdií, ktoré potvrdzujú pozitívne výsledky inkluzívnych prístupov v edukácii.

Uvedieme iba niekoľko:

• Booth et al. (2000) a Kalambouka et al. (2005), podľa Jordanovej, Schwartzovej, McGhie-Richmondovej, (2009) vo výskume v USA uskutočnenom na vzorke 11 000 žiakov dokazujú, že inkluzívne vzdelávanie ponúka žiakom so špeciálnymi edukačnými potrebami konzistentne a signifikantne viac výhod oproti segregovanému vzdelávaniu.
• Wagner et al. (2003), podľa Jordanovej, Schwartzovej, McGhie-Richmondovej (2009) na základe empirických údajov z výskumu konštatuje, že študenti s postihnutím vzdelávaní v inkluzívnych podmienkach dosahujú vo výkonových testoch skóre bližšie k norme, v porovnaní so segregovanými žiakmi.
• Podľa Coleovej et al. (2004) žiaci s viacnásobným postihnutím edukovaní v inkluzívnych podmienkach podávajú v čítaní a matematike lepší výkon v porovnaní so žiakmi v špeciálnych triedach.
• Blackorby et al. (2005) popisuje výskum inkluzívneho vzdelávania, v ktorom prichádza k záverom, že žiaci, ktorí trávia viac času v triedach bežného typu, dosahujú lepšie výsledky vo výkonových testoch oproti žiakom v segregovaných podmienkach.
• Reaová, McLauglinová, Walther-Thomasová (2002) uvádzajú výskumné zistenia, ktoré dokazujú, že dokonca žiaci s viacnásobným postihnutím dosahujú lepšiu úroveň v akademických schopnostiach a dosahujú lepšie výsledky v štandardizovaných testoch ako žiaci v segregovaných triedach.
• V Európe Meijer (2010) popisuje prax, ktorá ukazuje, že inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi potrebami je dobré pre nich, ako aj pre ich intaktných spolužiakov.

Podobných výskumov existujú stovky, vyššie uvádzané sú iba výberom poukazujúcim na to, že inkluzívne vzdelávanie žiakov s postihnutím môže fungovať.

Legislatívny predpoklad

Opora danej zmeny v legislatíve. Medzinárodné dokumenty (Všeobecná deklarácia ľudských práv, Deklarácia práv dieťaťa, Európska sociálna charta, Štandardné pravidlá pre vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, Helsinská deklarácia o rovnosti a službách pre ľudí s mentálnym postihnutím, Madridská deklarácia, Ministerská deklarácia z Malagy o zdravotne postihnutých, Uznesenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, Deklarácia zo Salamanky, a i.), ktorých je Slovenská republika signatárom, ako aj naša vnútroštátna legislatíva (počnúc ústavou) túto možnosť nielen umožňujú, ale aj vytvárajú pre ňu priestor a považujú ju za najsprávnejšiu.

Napriek tomu nie je v legislatíve týkajúcej sa školstva (najmä zákon č. 245/2008 Z. z. tzv. Školský zákon a v následných vyhláškach MŠVVaŠ SR) ešte stále dostatok potrebných opatrení, ktoré by zabezpečili a plne saturovali potreby praxe pre prijatie tak závažnej zmeny, akou je inkluzívne vzdelávanie jednotlivcov s postihnutím.

Ekvivalentnosť výberu ako predpoklad

Znamená, že akokoľvek sa rodič rozhodne, nebude to pre jeho dieťa neprospešné. Aby možnosť voľby nebola výberom„menšieho zla“. Výhody a nevýhody integrovaného resp. inkluzívneho vzdelávania oproti segregovanému sú v odbornej literatúre v našich podmienkach popísané (Vašek, 2003, 2008; Požár, 2007; Vančová 2003, 2010; a i.).

Ak by sme teda chceli, aby bola bežná škola ekvivalentná špeciálnej, mala by spĺňať výhody, ktoré ponúka špeciálna škola.

Škola bežného typu by mala:

• zamestnať odborne pripravených pedagógov na prácu v inkluzívnej triede, alebo pomôcť pri dovzdelávaní už zamestnaných,
• materiálne a priestorovo zabezpečiť individuálne potreby žiakov s postihnutím či vývinovou poruchou,
• znížiť počty žiakov v triedach, alebo zvýšiť počet učiteľov.

K výhodám špeciálnych škôl väčšina autorov uvádza aj relatívnu homogenitu triedy. Je otázne, o akej homogenite možno v tejto súvislosti hovoriť. Homogenitu triedy môžeme ponímať z rôznych hľadísk – intelektová úroveň, druh a stupeň postihnutia, primárny komunikačný systém pre sprostredkovanie učiva... Podľa všetkých kritérií zostáva homogenita na relatívnej úrovni. Myslíme si, že táto výhoda je viac výhodou pre učiteľa, ako pre žiaka. Vo filozofii inkluzívneho vzdelávania je práve rôznorodosť benefitom.

Spoločenská akceptácia zmeny ako predpoklad pre jej zavedenie

Tento predpoklad je najťažšie dosiahnuteľný a jeho dosiahnutie je možné iba v dlhodobom horizonte. Zmenu, akou je inkluzívne vzdelávanie, by mali ešte pred jej zavedením akceptovať učitelia, rodičia (nielen detí s postihnutím), lokálne autority, aj vzdelávacie inštitúcie poskytujúce pregraduálne aj postgraduálne vzdelávanie pre učiteľov, aj vláda a jednotlivé ministerstvá. Každá časť spoločnosti by potom mala byť svojím podielom zúčastnená na zavedení a vylepšovaní tejto zmeny.

Zaujímavý v tomto ohľade je výskum Horneovej a Timmonsovej (2009), ktoré skúmali názory učiteľov na inklúziu v Kanade:

• 75 % ich respondentov si myslí, že inklúzia je najlepší spôsob, ako zabezpečiť potreby všetkých študentov.
• 90 % tvrdí, že rôznorodosť v triede obohacuje učebné prostredie. 
• Všetci respondenti tvrdia, že ostatní žiaci akceptujú spolužiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami v ich triede. 

Z praxe, ale aj z výskumu (Gabarík, Dudová, 2012) vieme, že táto podmienka u nás je zatiaľ nesplnená. Približne polovica učiteľov, bez ohľadu na počet rokov praxe, vzdelanie v špeciálnej pedagogike a kariérové pozície, nemá pozitívny pohľad na integráciu/inklúziu. Možno predpokladať ešte väčší nesúhlas rodičov intaktných žiakov, ktorí majú byť spolužiakmi žiakov so ŠVVP, nakoľko predpokladajú zanedbávanie ich detí na úkor detí s postihnutím či narušením.

V troch z piatich všeobecných predpokladov nemáme na Slovensku splnené kritériá, nehovoriac o už uvedených komponentoch (ktoré sa môžu oblastne líšiť), pre zavedenie paušálne inkluzívneho vzdelávania, no napriek tomu je inkluzívne vzdelávanie rodičmi detí so ŠVVP legitímne vyžadované a minimálne formálne uskutočňované. 

Persson popisuje situáciu, aká nastala po zavedení inklúzie do edukácie vo Švédsku, ktoré už v roku 1990 bolo na ňu omnoho pripravenejšie: „Paradoxne práve zavedenie inkluzívnej edukácie zvýšilo počet žiakov označených za žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami. Učitelia sa cítili neschopní vysporiadať sa s rôznorodosťou žiakov v triede a individuálnymi potrebami žiakov. Toto sa často považovalo za neschopnosť školy zabezpečiť rôznorodosť potrieb žiakov, prejavujúcu sa v rezignácii a vyčerpanosti u učiteľov a nedosahovaním cieľov u žiakov.“ (Person, 2003, podľa Berhanuovej, 2011).

• Nedeje sa toto už aj na Slovensku?
• Nepociťuje pedagogická prax enormný nárast detí a žiakov s diagnostikovanými špeciálnymi edukačnými potrebami?
• Nemáme znechutených a vyhorených učiteľov, ktorí by opäť prijali tvrdé segregovanie aj tam, kde nikdy nebolo (pozri vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov k integrácii detí s poruchami správania a učenia, 2014)?
• Je v tomto kontexte vhodné, aby sa poradenské služby redukovali na diagnostiku, prognostiku a poradenské odporúčania v zmysle správ z psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia a ponukou intervencií v centre?

Príspevok je skrátený. Celé znenie je v 6. čísle časopisu Manažment školy v praxi. Pokračovanie príspevku k téme špeciálnopedagogického poradenstva pripravujeme v nasledujúcom čísle časopisu.