Rada pre rozvoj materských škôl - Stanovisko k návrhu novely školského zákona

V Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa v komponente 6, Reformy 1 uvádza, že: „Novelou zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a novelou vyhlášky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa zavedie podmienka, že pedagogickí zamestnanci materských škôl alebo iných poskytovateľov predškolského vzdelávania pôsobiaci ako učitelia musia mať vysokoškolské vzdelanie v programe učiteľstva pre rané a predprimárne vzdelávanie. Novela sa prijme najneskôr do 31. decembra 2022 a začne sa uplatňovať od 1.1.2029. Učitelia s pedagogickou praxou v materskej škole desať rokov alebo viac sa budú považovať za učiteľov spĺňajúcich vymedzenú kvalifikačnú požiadavku. Pre učiteľov s praxou kratšou ako desať rokov vrátane absolventov s úplným stredným odborným vzdelaním sa stanoví podmienka začať príslušné vysokoškolské štúdium do 1.1.2029.“

Namiesto naplnenia tohto ambiciózneho cieľa sa v novele zákona č. 138/2019 Z. z. z. navrhuje pre učiteľov materských škôl opakované povinné absolvovanie inovačného vzdelávania rozsahu 50 až 100 hodín raz za sedem rokov pre všetky učiteľky materských škôl bez ohľadu na nimi dosiahnuté vzdelanie.

Tam ale návrh nekončí. V Čl. IV. bod 7, sa v § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. učiteľom materských škôl upiera možnosť získania príplatku za profesijný rozvoj ako jedinej z podkategórií pedagogických zamestnancov. Takýto návrh je diskriminačný a aj segregačný, pretože vyčleňuje jedinú podkategóriu pedagogických zamestnancov, učiteľky materských škôl , akoby do „nižšej kategórie zamestnancov".

Pripomíname, že učiteľky materských škôl sú z hľadiska kvalifikačných predpokladov najrôznorodejšou skupinou zo všetkých kategórií a podkategórií pedagogických zamestnancov a preto považujeme takýto paušálny návrh za nepremyslený a neúčelný.

Naše argumenty, odôvodňujúce nesúhlas s navrhnutou právnou úpravou uvádzame v nasledujúcich bodoch.

• Návrhom sa bezdôvodne nahrádza kvalifikačné štúdium inovačným vzdelávaním a v dôvodovej správe sa dokonca tento krok zavádzajúco považuje za splnenie požiadavky na zvýšenie vzdelania vyplývajúcej zo všeobecného opisu Reformy 1 Komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR, ako aj z míľnika uvedeného vo Vykonávacom rozhodnutí. Nami namietanou právnou úpravou sa ale nielenže požiadavka vyplývajúca z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky nesplní, ale zakonzervuje sa na ďalší čas súčasný stav nedostatočnej požiadavky na výšku vzdelania učiteliek materských škôl. Sme jednou z posledných krajín EÚ, ktorá ešte nepristúpila ku kroku požadovania minimálne vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v príslušnom študijnom programe pre učiteľky materských škôl. Tento krok bude mať množstvo neblahých dôsledkov vrátane zvyšovania počtu nízko vzdelaných učiteliek, ktoré sa ďalej vzdelávajú len z povinnosti. Pripomíname, že učiteľky materských škôl, ktoré majú vyštudovanú špeciálnu pedagogiku, ktorá im mimochodom vôbec nie je uznaná ako kvalifikačný predpoklad pre zaradenie do platovej triedy a pracovnej triedy zodpovedajúcej vysokoškolskému vzdelaniu ak pracujú len v bežnej triede, v ktorej sa integrovane vzdelávajú aj deti so zdravotným znevýhodnením, by taktiež museli absolvovať minimálne 50 hodín inovačného vzdelávania ako učiteľky s akýmkoľvek iným uznaným vzdelaním.
• Navrhovanou právnou úpravou sa doslovne zavádzajú sankcie pre učiteľky materských škôl vo forme odobratia jedinej možnosti získania príplatku za profesijný rozvoj ktorú majú a diskriminuje sa jedna celá podkategória učiteľov oproti všetkým ostatným kategóriám a podkategóriám pedagogických zamestnancov.
• Dôvodová správa, ktorá hovorí o potrebe prehlbovania profesijných kompetencií učiteliek materských škôl potrebných na výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nie je v súlade s navrhovaným znením ods. 3 v § 10 zákona 138/2019 Z.z., v ktorom sa nekonkretizuje zameranie inovačného vzdelávania. V návrhu je zameranie určené len všeobecne, čo znamená, že zamýšľaný efekt vzdelávania by mohol byť veľmi vzdialený od reality, nakoľko by išlo len o formálne splnenie povinnosti absolvovania počtu hodín inovačného vzdelávania ale ako uvádzame opakovane, bez možnosti za absolvovanie tohto vzdelávania získať príplatok za profesijný rozvoj.
• V dôvodovej správe sa tvrdí, že zavedením právneho nároku na miesto v materskej škole výrazne stúpne počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo je síce pravda, no uvalenie povinnosti a sankcie na učiteľky materských škôl iste nepomôže skvalitneniu ich výchovy a vzdelávania.
• Z návrhu nie je vôbec zrejmé, či sa táto požiadavka bude týkať aj učiteliek materských škôl, kvalifikovaných na vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v špeciálnych triedach materských škôl a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak áno, potom je to ešte horšie. Týmto návrhom sa úplne dehonestuje ich kvalifikácia, pretože v dôvodovej správe sa uvádza, že učiteľky materskej školy na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nie sú dostatočne pripravené.
• Materské školy potrebujú podporné opatrenia, odborných zamestnancov, úpravu podmienok na umožnenie inkluzívneho vzdelávania detí so ŠVVP, situáciu nezachránia učiteľky s nízkym vzdelaním, čo absolvujú 50 hodín inovačného vzdelávania raz za sedem rokov a to ešte s pocitom, že všetci ostatní ich kolegovia v školstve získajú za profesijný rozvoj príplatok, len ony nie. Pripomíname, že učiteľky v materských školách nemajú žiadnu inú možnosť získať príplatok za profesijný rozvoj, na rozdiel od učiteľov vyšších stupňov škôl, ktorí tých možností majú viac.
• Hrozí, že zamestnávatelia (zvlášť zriaďovatelia materských škôl bez právnej subjektivity), budú napĺňať len túto formálnu povinnosť a umožňovať účasť učiteliek len na týchto povinných inovačných vzdelávaniach. Možnosť účasti učiteliek materských škôl na inak zameraných inovačných vzdelávaniach bude minimálna, ak nie nulová, pretože zriaďovatelia, ktorí sú zároveň aj zamestnávatelia učiteliek materských škôl bez právnej subjektivity budú takto môcť umelo znižovať finančné náklady na vzdelávanie učiteliek materských škôl.
• Je namieste pripomenúť dokument Európskej komisie Odporúčania Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: barcelonské ciele do roku 2030, v ktorom sa napr. v Čl. 21 hovorí: „Mimoriadne dôležité sú prvky ako pomer zamestnancov a detí, kvalifikácia zamestnancov a ďalšie odborné vzdelávanie.“ Čo sa týka odporúčaní, v cieľoch dokument zdôrazňuje okrem odbornej prípravy (bod 7 písm. d) aj zvyšovanie požadovanej úrovne počiatočného vzdelania (bod 8), na čo návrh zákona opäť rezignoval.

Sme jednou z posledných krajín EÚ, kde sa ešte akceptuje výška vzdelania učiteliek na úrovni úplného stredného odborného vzdelania. Namiesto riešenia postupného zvyšovania kvality poskytovaného predprimárneho vzdelávania zvyšovaním kvalifikačného štandardu pre učiteľov materských škôl sa návrhom zákona zavádza povinnosť učiteliek absolvovať slabú náhradu kvalitného kvalifikačného štúdia a to bez rozdielu výšky počiatočného vzdelania učiteliek materských škôl od úplného stredného odborného vzdelania po VŠ 2. stupňa, ktorá je v praxi realitou, a to ešte aj s uvalením odstránenia možnosti získania príplatku za profesijný rozvoj.

Nespochybňujeme potrebu systematického prehlbovania profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov materských škôl. Nemôže byť ale náhradou za kvalitné kvalifikačné štúdium a byť zavádzané súbežne so sankciou odstránenia možnosti získania príplatku za profesijný rozvoj pre učiteľky materských škôl. Je potrebné zamerať sa dlhodobo a perspektívne na dostupnosť súvisiacich kvalitných študijných programov a následne aj kvalitných programov inovačného vzdelávania. Sme však presvedčené, že povinných minimálne 50 hodín inovačného vzdelávania raz za sedem rokov nie je krokom ku skvalitneniu predprimárneho vzdelávania ani k zvýšeniu kvalifikačných predpokladov učiteliek materských škôl.

Žiadame všetkých zainteresovaných a zodpovedných, aby boli tieto dva diskriminačné a segregačné body z novely zákona č. 138/2019 Z. z. vypustené a nahradené novými odsekmi, uplatnením ktorých dospejeme postupne do stavu, že Slovenská republika sa zaradí medzi štáty, ktoré vzdelávanie svojich najmenších zveria len do rúk učiteliek a učiteľov materských škôl s minimálne 1. stupňom vysokoškolského vzdelania.

Žiadame Vás, aby aj učiteľkám a učiteľom materských škôl bola ponechaná možnosť získať benefit v podobe príplatku za profesijný rozvoj za absolvovanie inovačného vzdelávania rovnako, ako majú tento benefit zachovaný pedagogickí zamestnanci ostatných druhov škôl a školských zariadení a tiež odborní zamestnanci.

Mgr. Michaela Vargová, PhD. - predsedníčka Rady pre rozvoj materských škôl
Mgr.. Adriana Makuchová – predsedníčka Spoločnosti pre predškolskú výchovu
PaedDr. Monika Miňová, PhD. – predsedníčka Slovenského výboru OMEP

Na vedomie:

Minister školstva
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, Sekcia predprimárneho a základného vzdelávania
Predseda vlády Slovenskej republiky
Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
Národná implementačná a koordinačná autorita
Zastúpenie Európskej komisie v SR

Zdroj: http://www.rrms.sk/?q=node%2F31&fbclid=IwAR0KCCZgAQA-aR0jVVTfgjvv2W9mq-BENaEnYQ3JK1wV-Wdc9pQWrbBvBkk