Schválený alternatívny vzdelávací program na úrovni ŠVP - novela zákona doručená do NR SR

Postavenie schváleného alternatívneho vzdelávacieho programu na úroveň ŠVP, zavedenie mechanizmu spolupôsobenia ŠŠI, ŠPÚ a NÚCEM, zapracovanie environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava GRÖHLlNGA, Eugena JURZYCU, Karola GALEKA a Anny ZEMANOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov bol doručený do parlamentu. 

V súčasnosti je experimentálne overovanie upravené v § 14 školského zákona. Aj v prípade, že je experimentálne overovanie hodnotené kladne, konečné rozhodnutie o tom, či metóda, spôsob výučby, dokument, prípadne vzdelávací alebo výchovný program budú zavedené do praxe, je na ministerstve školstva, ktoré napriek kladnému hodnoteniu garanta nemá povinnosť ho schváliť.

Aplikačná prax ukazuje, že v dôsledku tejto právnej úpravy do praxe častokrát nie sú zavedené kvalitné nové spôsoby výučby, prípadne, ak sú schválené, tak v zmysle § 7 ods. 10 školského zákona sa považujú len za školské vzdelávacie programy. To znamená, že ich môže v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu používať len škola, ktorá prešla experimentálnym overovaním.

Účelom návrhu zákona je postaviť schválený alternatívny vzdelávací program na rovnakú úroveň, ako štátny vzdelávací program.

Za účelom zabezpečenia kvality alternatívneho vzdelávacieho programu a požadovanej úrovne vzdelania žiakov základných a stredných škôl sa zároveň zavádza mechanizmus spolupôsobenia Štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.

Navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov. Spoločenskou objednávkou na túto zmenu je nízke environmentálne povedomie mladej generácie, ale aj viaceré neželané javy v environmentálnej oblasti, ako je zmena klímy, či tlak na zvyšovanie spotreby, čo má negatívny dopad na kvalitu životného prostredia. Nárast nevytriedených odpadov, čierne skládky, znečistenie podzemných vôd, ale tiež vzrastajúci strach rodičov, pedagógov a následne aj detí z prírody a pohybu v nej poukazujú na nedostatok environmentálneho povedomia celej spoločnosti. Dôsledkom je ľahostajnosť a nekritický postoj k činnostiam poškodzujúcich krajinu, ako napríklad rôzne výnimky a povoľovanie činností v rozpore s princípmi ochrany a tvorby životného prostredia. Ekovýchova na všetkých úrovniach spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja Slovenska.