Školstvo v Slovenskom národnom povstaní

Oficiálne sa tu nevyučovalo. Na povstaleckom území však naďalej existoval orgán riadiaci školskú otázku. Od septembra 1944 zodpovedala za školstvo slovenská obdoba ministerstva tzv. povereníctvo pre školstvo a národnú osvetu. Vedenie povstaleckého povereníctva školstva a národnej osvety mal na starosti za občiansky odboj Jozef Lettrich. V radoch komunistického odboja sa na vedení povereníctva postupne vystriedali Alexander Bahurinský, Ondrej Pavlík a Ladislav Šimovič. Sídlo povereníctva sa nachádzalo v priestoroch Priemyselnej školy strojníckej v Banske Bystrici. Budovy školy pre potreby povereníctva dobrovoľne uvoľnil tamojší riaditeľ Juraj Krajčovič.

Prioritou povereníkov bola najmä koordinácia školských zamestnancov v súvislosti s povstaleckými bojmi a riadením bežného života na povstaleckom území. Napriek zmeneným podmienkam však prijalo povereníctvo aj tri zákonné opatrenia meniace pôvodný stav školstva na Slovensku. Nariadenie Slovenskej národnej rady (ďalej len "SNR") č. 5 zo 6. septembra 1944 prinieslo poštátnenie všetkých škôl. Uvedené zákonné opatrenie sa citlivo dotklo najmä predstaviteľov cirkví dovtedy majúcich významný vplyv na fungovanie školského systému na Slovensku. Nariadenie SNR č. 6 rušilo väčšinu škôl a školských zariadení fungujúcich pre potreby maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny (s výnimkou ľudových škôl zakladaných po 6. októbri 1938). Rovnako sa v nariadení rušili bohoslužby v nemeckom a maďarskom jazyku, ak boli v cirkevných zboroch zavedené po 6. októbri 1938. Posledným kľúčovým nariadením zo 6. septembra bolo nariadenie SNR č. 7 prinášajúce obnovenie spoločnej výuky chlapcov a dievčat.

Pedagógovia bojujúci v povstaní tvoria masu neznámych hrdinov vystupujúcich v kritickej chvíli proti okupantovi so zbraňou v ruke. História SNP si však pamätá aj konkrétne mená niektorých pedagógov. Hlásateľom povstaleckého rádiového vysielania tzv. Slobodného slovenského vysielača sa stal pôvodne učiteľ na strednej škole v Banskej Bystrici Ladislav Sára. Vo vysielaní zarezonoval jeho prednes známej Chalúpkovej básne Mor Ho ! . Sárov neskorší osud je o niečo ponurejší. Krátko po prehre povstania padol Ladislav Sára do rúk nemeckých orgánov. V nemeckých rukách smeroval na transport do koncentračného tábora. V blízkosti dnešnej rakúskej obce Melk, vo februári 1945 sa vlakový transport stal cieľom leteckého náletu. Ladislav Sára neprežil.

Ako z histórie vieme, povstanie po svojom vypuknutí nedosiahlo pôvodných cieľov. Povstalecké územie sa neustále zmenšovalo. Časť povstalcov zvolila útek do hôr a pokračovanie vo forme partizánskeho boja. Povereníctvo školstva vyplatilo učiteľom mzdy na tri mesiace vopred a ukončilo svoju činnosť. Na scénu sa tento orgán vracia až po vojne. To je však už iný príbeh.