Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Vyberáme z archívu časopisu Manažment školy v praxi

Kategória: Aktuality Autor/i: Mgr. Martina Sajková

Vysoká citlivosť detí a žiakov v školskom prostredí

S vysokou citlivosťou u žiakov a dospelých sa stretávame na dennej báze pomerne často, dokonca bez toho, aby sme si túto skutočnosť uvedomovali. Vysoko citlivý je v priemere každý piaty človek. Na Slovensku tento pojem stále nie je dostatočne známy a zaužívaný, týka sa však okolo 15 % až 20 % žiakov a študentov. Vzhľadom na tak vysoké percento detí v školskom prostredí v kombinácii s nedostatočnou osvetou, si táto téma vyžaduje zvýšenú pozornosť a informovanosť aj v kruhoch pedagogických a odborných zamestnancov škôl. 

Pojmom vysokej citlivosti u detí a dospelých sa začala od roku 1991 intenzívne zaoberať americká psychologička Dr. Elaine Aron. Tá sa následne v spolupráci s ostatnými odborníkmi orientovala nielen na výskum v tejto téme, ale aj jej osvete. Na základe normalizácie vysokej citlivosti ako osobnostnej črty Dr. Aron zaviedla pre tento typ osobnosti terminologický pojem „Highly Sensitive Person” s abreviáciou „HSP”. Do slovenského jazyka tento pojem prekladáme ako „vysoko citlivý človek”. Ak sa jedná o dieťa, hovoríme o ňom ako o „vysoko citlivom dieťati”. 

Vysoká citlivosť u detí a u dospelých je charakteristická najmä intenzívnejšou mierou vnímania okolitého sveta a hlbším spracovávaním senzorických vnemov. 

Aké sú vysoko citlivé deti? 

Na základe dostupných zdrojov a výskumov sa percentuálne odhaduje, že z celkového počtu detí je vysoko citlivých okolo 15 % až 20 %. Vo väčšine prípadoch sa dá vysokú citlivosť dieťaťa zistiť hneď po narodení. Štúdie o dvojčatách poukazujú na fakt, že vysoká citlivosť je dedičná (Aron, 2021).

Už v kojeneckom veku vysoko citlivé deti:

  • majú bdelejší mozog,
  • rýchlejšie sa u nich aktivuje sympatický nervový systém (poplašná reakcia „útok/útek”),
  • disponujú tiež nadmernou percepciou – reagujú na veľmi jemné vnemové nuansy, ktoré by iné dieťa nemuselo vnímať (Leuze, 2022). 

Vysoko citlivé deti už od narodenia registrujú a spracovávajú obrovské množstvo informácií. To si, prirodzene, často pýta svoju daň. Ak vysoko citlivé dieťa nemá vytvorené vhodné podmienky na regeneráciu, nedostáva sa mu správnej výchovy alebo vhodného prístupu v škole, s vysokou pravdepodobnosťou sa môže dostať do psycho-sociálno-emocionálnej nerovnováhy spôsobenej kognitívnym, sociálnym, emocionálnym či senzorickým prestimulovaním.

Prestimulované a preťažené dieťa často preukazuje známky únavy, zvýšenej zraniteľnosti a dráždivosti, plachosti a v krajných prípadoch apatie či rezignácie.

Takéto prejavy bývajú často zamieňané s rôznymi diagnózami, poruchami osobnosti či pozornosti alebo problematickým správaním. Nemusí to tak byť. Môže to znamenať, že dieťa je jednoducho vysoko citlivé. Tieto sprievodné javy preťaženia bývajú prirodzeným obranným mechanizmom vysoko citlivého dieťaťa, a to najmä vtedy, ak je krátkodobo alebo dlhodobo vystavené okolitým stresorom a zároveň ešte nedisponuje kopingovými stratégiami na zvládanie záťažových situácií. 

V tejto súvislosti treba opäť pripomenúť, že vysoká citlivosť je trvalá a vrodená povahová črta osobnosti, ktorá sa prejavuje zvýšenou percepciou okolitých vnemov a ich intenzívnejším a dlhším spracovaním. Sama o sebe nesúvisí so žiadnou vrodenou poruchou, nevzniká ako dôsledok traumy a nie je vedená v medzinárodnej klasifikácii ochorení či v diagnostickom a štatistickom manuáli. 

Ak vysoko citlivé deti obklopíme dostatkom pozornosti a pochopenia, vnímame ich potreby a vytvárame im vhodné podmienky na zdravý vývin, môžu z nich vyrastať šťastní, vyrovnaní a úspešní dospelí ľudia, ktorí budú pre spoločnosť obrovským prínosom. Môžu mať totiž výnimočné kvality a také silné stránky, ktorými ľudia bez vysokej citlivosti nedisponujú.

Vysoko citlivé deti:

  • bývajú zväčša veľmi empatické, čo podnecuje potrebu ľudí byť v ich blízkosti, zdôverovať sa im a interagovať s nimi,
  • dokážu byť veľmi citlivé na neprávosť a často majú tendenciu pomáhať slabším,
  • vďaka intenzívnemu vnútornému prežívaniu a vysokej percepcii to bývajú aj mimoriadne kreatívne deti,
  • vyjadrujú sa premyslenejšie a obraznejšie ako ich rovesníci,
  • dospelých prekvapujú svojimi otázkami,
  • túžia po vedomostiach, veľa sa pýtajú a s unáhlenými odpoveďami sa len tak ľahko neuspokoja,
  • často zastávajú rolu malých poradcov dospelých, pretože prichádzajú na nevšedné a múdre riešenia problémov,
  • sú pozorné, intuitívne a všimnú si aj malé zmeny v okolitom svete,
  • vďaka svojej intuícii a percepcii dokážu vyhodnotiť situáciu a možné riziká oveľa skôr ako ostatné deti či dospelí. 

Vysoko citlivé detí v školskom prostredí – nové výzvy

PRESTIMULOVANIE – V školskom prostredí sa nachádza množstvo spúšťačov zmyslového prestimulovania, ako napríklad hlasné zvuky a hluky, množstvo iných detí a dospelých, s ktorými treba interagovať, rušivé osvetlenie či rôzne pachy. Ideálne riešenie pre vysoko citlivé dieťa v situácii zmyslového preťaženia býva možnosť dočasnej zmeny prostredia.

Príklad:

  • Trávenie prestávky medzi vyučovaním v tichej miestnosti s obmedzeným počtom stimulov.
  • Krátky ozdravný pobyt v prírode v rámci vyučovacieho procesu či mimo neho, ak to situácia dovolí. 

NÁROČNÉ OBDOBIA TRANZÍCIE – Tranzícia z materskej školy do základnej školy či akákoľvek iná situácia spojená so zmenou doposiaľ familiárneho prostredia môže byť pre vysoko citlivé dieťa obzvlášť náročná. Dieťa môže takúto zmenu vnímať intenzívnejšie a zvykanie si na nové prostredia môže vyžadovať viac času na spracovanie. Podstatné je vytvoriť mu v škole bezpečné prostredie a pristupovať k novým situáciám konzistentne. Neustále meniace sa prostredie, pravidlá a prístupy v kombinácii so zmenou detských kolektívov, školského personálu a klímy dokáže byť pre každé dieťa nadmernou záťažou. Je dôležité pristupovať k vysoko citlivému dieťaťu s láskavosťou a pozornosťou, aktívne ho počúvať a dávať mu najavo, že na jeho pocitoch a potrebách nám záleží.

Vysoko citlivé dieťa nie vždy dokáže nahlas a asertívne vyjadriť svoje pocity, potreby či názory. Vysoká sebakontrola, introspekcia a perfekcionizmus mu často neumožňujú ich slobodne a bez zábran vyjadrovať.

Vysoko citlivé dieťa má často vnútorné nastavenie vyhovieť druhým. Je preto dôležité iniciovať typy konverzácií, v ktorých dieťaťu vytvoríme bezpečný priestor na vyjadrenie svojich potrieb, nečakať, kým za nami dieťa príde prvé, pýtať sa ho na jeho potreby v rámci individuálneho rozhovoru atď. Úlohou pedagogických a odborných zamestnancov je v rámci podpory inklúzie citlivo vnímať individuálne potreby (nielen vysoko citlivých) detí a adekvátne na ne reagovať. 

PERFEKCIONIZMUS A ZVÝŠENÁ SEBAKRITIKA – Vysoko citlivé deti sú k sebe častokrát neprimerane kritické a obzvlášť citlivo znášajú kritiku z okolitého sveta. Tá značne narúša ich sebahodnotu a sebalásku. V školskom prostredí sa často porovnávajú s inými deťmi a obviňujú sa, ak sa im nepodarilo podať želaný výkon. Nepomáha ani fakt, že práve z pozície školy sa často orientácia na pochvalu a ocenenie podceňuje, sústredí sa skôr na hľadanie chýb a na ich nápravu. V živote vysoko citlivého dieťaťa má však pozitívna motivácia obrovský význam, zameriavanie sa na chyby môže mať značne kontraproduktívny dopad. Sumatívne hodnotenie obsahujúce výlučne systém známkovania, preto nie je pre vysoko citlivé dieťa ideálne.

Preferovaná možnosť je pridávať k hodnoteniu aj slovnú spätnú väzbu s takým individualizovaným obsahom, ktorý poskytuje dostatočný priestor na ocenenie a motiváciu vysoko citlivého dieťaťa. 

Dieťaťu tiež pomáha pochopenie, že dôležitý nie je iba výsledok učenia, ale podstatný je celý učebný proces. Orientácia na stopercentný výkon často odpútava pozornosť od samotnej cesty v edukácii. Dosahovanie obdivuhodných výkonov bez radosti z učenia sa nestačí. Učiaci proces by mal byť nielen edukatívny, ale aj zábavný a obohacujúci, v dieťati by nemal vzbudzovať stres, ale radosť a potešenie.

Veľmi efektívne je v tejto súvislosti nastaviť si spoločne s dieťaťom pravidelný systém oceňovania ako formy pozitívnej motivácie. V rámci rozvíjania schopnosti sebareflexie ako dôležitej zručnosti pre život podporujeme dieťa v schopnosti sebaoceňovania, uvedomovania si svojich kvalít a zručností, ktoré mu pomáhajú v každodennom živote a pri dosahovaní svojich cieľov.

Príklad:

S dieťaťom môžeme diskutovať o možnostiach budovania siete „podporného výboru”. Môžeme ho motivovať k predstavám, ako bude vyzerať oslava, keď sa mu niečo dôležité podarí; s kým svoj úspech oslávi; s kým sa o svoju radosť podelí atď. Dieťaťu môžeme pomôcť v zostavení si zoznamu podporovateľov, s ktorými bude môcť významné situácie zdieľať či osláviť.

ORIENTÁCIA NA SILNÉ STRÁNKY, POSILŇOVANIE FLEXIBILITY A REZILIENCIE – Ďalšou vhodnou formou pozitívnej motivácie je orientácia na silné stránky vysoko citlivého dieťaťa. Dieťa okrem pravidelného oceňovania podporujeme aj v schopnosti odhaľovania svojich silných stránok a zručností, ktorými disponuje. Dôležitou súčasťou procesu je aj práca s flexibilitou, poznaním a prijatím svojich slabších stránok. Na slabé stránky sa však cielene neorientujeme. Vzhľadom na zvýšenú sebakritickosť dieťaťa sa odporúča dodržať pomer 1:2, a teda ku každej pomenovanej slabšej stránke nájsť spoločne s dieťaťom aspoň 2 jeho silné stránky. 

Orientácia na silné stránky, práca s chybou a tréning flexibility značne prispievajú k psychickej odolnosti vysoko citlivého dieťaťa a redukcii jeho sebakritických a perfekcionistických tendencií. 

Poznanie a zvedomenie si svojich stránok navyše vedie nielen k budovaniu sebadôvery a presvedčenia vo vlastné schopnosti, ale aj k nastaveniu si realistických očakávaní od seba a od života. 

Psychická odolnosť alebo reziliencia je jednou z kľúčových životných zručností, predstavuje schopnosť vyrovnať sa so zmenou či záťažovou situáciou a adekvátne na ňu reagovať. Túto zručnosť treba posilňovať v každom dieťati, avšak v živote vysoko citlivého dieťaťa jej posilňovanie zohráva dôležitú rolu, keďže nie je spravidla jeho silnou stránkou. Vysoko citlivé dieťa v ranom veku života zväčša nie je dostatočne obrnené voči stresorom, čo sa prejavuje práve znevýhodnením pri zvládaní záťažových situácií. S prihliadaním na individuálne potreby vysoko citlivého dieťaťa a jeho aktuálne možnosti je veľmi potrebné spoločne hľadať jemu dostupné a primerané strategie na zvládanie záťažových situácií.

Príklad:

Už od materskej školy vieme s deťmi primerane ich veku precvičovať schopnosť vyjadriť svoje potreby či svoj názor, flexibilne reagovať na zmenu či hľadať alternatívne riešenia problémov v bežnom živote počas dňa. S dieťaťom je možné veku primerane diskutovať o viacerých možnostiach voľby alebo o tom, čo sa dá robiť, ak mu niečo nevyjde tak, ako si predstavovalo.

Je dôležité pomôcť vysoko citlivému dieťaťu pochopiť, že aj chyby sú vítanou súčasťou života a učenia a posúvajú nás vpred. Svet nekončí tým, keď niečo nevyjde, alebo ak nemáme na niečo predpoklady či naše aktuálne možnosti nám neumožňujú uspieť. 

Dieťa tiež učíme, že je v poriadku vyjadriť svoj názor alebo povedať „nie” bez ohľadu na to, či s nami niekto súhlasí alebo nesúhlasí. V rámci nácviku reziliencie sa spoločne s dieťaťom snažíme vždy hľadať alternatívne možnosti. Predchádzame tak sklamaniu z fixácie na niečo, čo im v živote nemusí vyjsť podľa ich predstáv. Deti, ktoré dokážu vyjadriť svoje potreby a názory, vedia pracovať s neúspechom, prekonávať prekážky a zvládať výzvy, majú výraznejšie posilnenú schopnosť reziliencie. Často sú schopné lepšej seba-identifikácie a determinujú samých seba na základe svojich kvalít, talentov a schopností, nie na základe svojej zraniteľnosti.

Vhodne volené otázky na nácvik psychickej odolnosti

  • Čo ti pomáha, keď ti je ťažko? Čo vtedy robievaš? (Hľadáme s dieťaťom jeho zdroje odolnosti, sebaregulácie a pod.)
  • Čo si ešte napríklad nevyskúšal/a a myslíš si, že by ti to mohlo pomôcť?
  • Aké možnosti máš v tejto situácii? Ktoré z týchto možností sú uskutočniteľné?
  • Ako inak by si vedel/a túto situáciu vyriešiť? 
  • Čo iné by sa dalo urobiť, ak by nevyšla možnosť „A”? Ako by sa prípadne dala upraviť možnosť „A“ tak, aby sa dala uskutočniť?
  • Čo vieš na situácii zmeniť a čo sa zmeniť momentálne nedá? 
  • Čo sa môžeš z tejto situácie naučiť? Aké nové zručnosti si sa naučil/a pri riešení tejto situácie? Ako ich vieš v budúcnosti použiť, ak by bolo treba?
  • Na koho sa vieš obrátiť, keď ti je ťažko? Kto ti vie v takejto situácii pomôcť?
  • Komu dôveruješ a s kým sa vieš vtedy o svojich ťažkostiach porozprávať?
  • Vieš nahlas vyjadriť svoje potreby? Ako vieš vyjadriť svoje potreby? Ak by si mal/a osloviť niekoho, kto by ti mohol pomôcť, ako by to vyzeralo? 
  • Ako vyzerá, keď s niekým nesúhlasíš? Ako vtedy reaguješ? Vieš povedať „NIE“? Povedať „NIE“ je v poriadku. Ako by vyzeralo, ak by si niečo/niekoho odmietol? 

Téma vysokej citlivosti si vyžaduje komplexnejšiu pozornosť, osvetu a informovanosť v bežnej i odbornej populácii, vzhľadom na vysokú prevalenciu školopovinných detí s touto osobnostnou črtou.

Základné podporné činnosti

Základné podporné činnosti pre aktivizovanie, podporu a pozitívne motivovanie k efektívnejšiemu zvládaniu výziev vysoko citlivých detí v školskom prostredí:

Zabezpečenie čo najplynulejšej tranzície – Ide napr. o prechod z materskej školy do základnej školy, z 1. stupňa na 2. stupeň, zo základnej školy na strednú školu a pod. Plynulosť a konzistencia pri akejkoľvek významnejšej zmene pomáhajú vytvárať dieťaťu pocit stability a bezpečia. V ideálnej situácii je napríklad prínosné v novom prostredí poznať aspoň jednu, alebo aj niekoľko „známych tvárí”. 

Vytváranie bezpečného prostredia v prípade prestimulovania – Poskytnutím dočasného „útočiska” v podobe tichej a bezpečnej miestnosti, kde môže dieťa v pokoji stráviť prestávku medzi vyučovacími hodinami, či zorganizovaním krátkeho pobytu v prírode, pomôžeme dieťaťu zregenerovať.

Nácvik životných zručností, ktoré podporujú psychickú odolnosť – V rámci jej posilňovania spoločne objavujeme viacero možností nahliadania na problém či nekomfortnú situáciu. Zároveň u dieťaťa podporujeme schopnosť vyjadriť svoje potreby. Ak vnímame, že ich nedokáže vyjadriť nahlas, iniciujeme rozhovory s dieťaťom v tejto téme. 

Podpora dieťaťa v objavovaní a zvedomovaní si svojich silných stránok a schopnosti s nimi operovať – Ak si bude vedomé svojich kvalít, dokáže nahlas vyjadriť svoje potreby a bude schopné oprieť sa o svoje zručnosti v rôznych situáciách, výrazne tým dokáže zvýšiť kvalitu svojho života.

Spolupráca s dieťaťom pri rozvoji schopnosti sebareflexie a seba-ocenenia vrátane tvorby zoznamu podporného tímu v blízkom okolí dieťaťa – To v dieťati prehlbuje pocit sebavedomia, dôverného a bezpečného prostredia a potrebnej opory. 

Literatúra:

  1. ARON, E., 2021. Vysoce citlivé děti. Jak pomoci svým dětem vzkvétat, když je svět zahlcuje. Olomouc: FONTÁNA. 
  2. LEUZE, J., 2022. Výchova vysoce citlivých dětí. Praha: Portál.
  3. FAFEJTA, O., 2023. Prednáška z konferencie o vysokej citlivosti. Praha. 8.10.2023
  4. UNIVERSITY OF WASHINGTON, 2013. Understand your abilities and disabilities. Play to your strengths. In DO-IT: Advancing the success of people with disabilities in education, research, & careers. p. 111-138 

Zdroj: Manažment školy v praxi 11/2023


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov