Výročné školské správy a koniec druhej svetovej vojny

Vyberáme z archívu Manažmentu školy v praxi 5/2023

Hoci druhá svetová vojna sa v Európe formálne skončila 8. mája 1945, pre obyvateľstvo na Slovensku bol významným medzníkom prechod frontovej línie a jej následný posun na západ. Život sa začal vracať do normálu. Platilo to i pre fungovanie škôl a školských zariadení. Obnovenie činnosti škôl a školských zariadení narážalo na rôzne prekážky. Ich charakteristiku nájdeme v tzv. výročných školských správach. Tie vznikali spravidla na konci príslušného školského roka, v mimoriadnych vojnových podmienkach sa dochovali aj výročné školské správy za obdobie dvoch školských rokov t. j. 1944/1945 a 1945/1946. 

Texty dokumentov naznačujú, že mnohé problémy povojnového školského života boli podobné na celom území Slovenska. Iné sa vzťahovali iba na konkrétnu lokalitu. Obnovenie vyučovania po prechode frontovej línie narážalo na rôzne ťažkostí. Školské budovy boli nezriedka obsadené príslušníkmi oslobodzovacích armád (sovietskej, rumunskej, československej). Po ich odchode nasledovali opravy, čistenie školského inventáru tak, aby mohlo prebiehať vyučovanie hoci aj vo viaczmennej prevádzke.

O týchto problémoch sa zmieňujú správy učiteľského ústavu v Štubnianskych (dnes Turčianskych) Tepliciach (obec bola oslobodená 7. apríla 1945, vyučovať sa vo viaczmennej prevádzke začalo 2. mája 19451), II. štátneho gymnázia v Bratislave (oslobodenie 4. apríla 1945, školu neobývali regulárne vojenské jednotky, v časti jej priestorov sa nachádzala len vojenská nemocnica, školské budovy boli súčasťou mestskej elektrárne, vyučovanie vo viaczmennej prevádzke začalo až 1. júna 19452), Štátnej učiteľskej akadémii v Bratislave (škola po vojne postupne prevzala pod svoje krídla rôzne ustanovizne na výchovu učiteľov, napriek tomu sa však vyučovanie začalo až 16. mája 1945 a krátko po skončení školského roka sa priestory museli uvoľniť pre potreby vojenskej nemocnice3), štátneho gymnázia v Trenčíne (oslobodenie 10. apríla 1945, vyučovať sa začalo 22. mája, pričom priestory boli priebežne opravované4).

Podstatne väčšou komplikáciou pri otvorení školy mohlo byť väčšie zničenie školy vojenskými operáciami, napr. leteckým bombardovaním. Vynútená oprava mala za následok výraznejší časový rozdiel medzi oslobodením obce a otvorením škôl. Vidno to na prípade štátneho dievčenského gymnázia, resp. štátneho gymnázia v Nitre. Dňa 26. marca 1945, t. j. štyri dni pred oslobodením obce, podniklo sovietske letectvo bombardovanie na mesto, na letecký útok doplatili obe zmieňované školy či už poškodením budov alebo školského inventára, na štátnom dievčenskom gymnáziu sa výuka obnovila až 10. mája, na štátnom gymnáziu sa začalo učiť 15. mája, rekonštrukčné práce naďalej pokračovali)5.

Informácie nám poskytuje aj správa I. a II. štátneho gymnázia v Prešove. Prešov bol bombardovaný 20. decembra 1944, oslobodený bol 19. januára 1945. Na I. štátnom gymnáziu sa začalo vyučovať 26. februára, na II. štátnom gymnáziu sa v priestoroch bývalého evanjelického gymnázia výuka zahájila až 24. apríla6.

Školský rok 1944/1945 nebol poznamenaný len vojnovými udalosťami. Na Slovensku sa zmenilo politické zriadenie. Po zániku Slovenskej republiky sa obnovila Československá republika. Tá však v mnohom nadväzovala na medzivojnové Československo len názvom. Ilustrovať to možno na zmenách vo vyučovaní cudzích jazykov. Dovtedajšiu dominanciu nemeckého jazyka nahradila ruština v rozsahu troch vyučovacích hodín týždenne.7 Detailnejšie vyučovanie cudzích jazykov opisuje výročná správa 1. štátneho gymnázia v Prešove. Vo všetkých ročníkoch sa vyučovacím cudzím jazykom stala ruština. Od V. ročníka ju doplnila latinčina, od VI. ročníka angličtina a od VII. ročníka aj nemčina.8

Vo výročných správach škôl nájdeme niekoľko pietnych spomienok na študentov a pedagógov, ktorí na posledné mesiace druhej svetovej vojny doplatili životom. V niektorých prípadoch išlo o ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi zapojili do protifašistického odboja. Možno zmieniť prípad učiteľa zo Štubnianskych Teplíc Jána Hrušku, štyroch študentov Štátnej priemyselnej školy v Banskej Štiavnici, ktorí zahynuli v SNP.9

Častejšie sa vo výročných správach objavuje pietna spomienka na študentov, ktorí doplatili na letecké bombardovanie Nitry, Prešova či ďalších obcí a ich smrť nesúvisí s ich zapojením do odbojových aktivít.10

Maturity sa v školskom roku 1944/1945 mali uskutočniť na prelome februára a marca 1945. Pohľad na stav frontovej línie napovie, že v uvedenom období územie Slovenska z formálneho hľadiska patrilo pod dva štátne útvary. Na niektorých školách sa pred príchodom Červenej armády ešte stihli uskutočniť maturity zo slovenského jazyka. Školské orgány obnoveného Československa však tieto skúšky neuznalo.

Rozhodnutím povereníctva školstva a osvety z 25. apríla 1945 bol na končiacich školách zriadený špeciálny maturitný kurz v dĺžke šesť týždňov. V júni a júli 1945 mali na školách prebehnúť doplňovacie maturity zo slovenčiny, vlastivedy. Súčasťou kurzov bola aj ruština. Niektoré výročné správy uvádzajú, že sa z nej aj maturovalo.11 Na školách určených na výchovu učiteľov sa maturovalo aj z pedagogických predmetov.12 Uvedený formát bol určený aj pre maturantov, ktorí z rôznych dôvodov maturovať nemohli. Výročné správy ukazujú, že doplňovací kurz nebol potrebný vždy. Na niektorých stredných školách maturity prebehli štandardným spôsobom už v obnovenom Československu. Z lokality uvedených škôl možno usúdiť, že dôsledky vojny znemožnili uskutočnenie maturít v termíne marec/február 1945 (bez ohľadu na to, že študenti by o niekoľko mesiacov museli maturovať opäť).13

Maturitami sa fakticky uzavrel nesmierne zmätočný školský rok 1944/1945. Nasledujúce školské roky sa niesli v znamení podobne turbulentných zmien, avšak už bez rinčania zbraní.

• 1ŽILKA, Július. Výročná správa Štátnej učiteľskej akadémie v Štubnianskych Tepliciach za školský rok 1944-45. Martin : Neografia, 1945, s. 9-19.
• 2TROCHTA, Jozef. VIII.-IX. výročná zpráva II. štátneho gymnázia v Bratislave za školský rok 1944-45 a 1945-46. Bratislava : Linografia K. Jaroň a spol, 1946, s. 10-12.
• 3SANDANY, Artur. Výročná zpráva Štátnej učiteľskej akadémie v Bratislave za roky 1944/45-1945/46. Bratislava : Linografia K. Jaroň a spol, 1946, s. 8-10.
• 427. výročná zpráva štátneho gymnázia v Trenčíne 1944-1945. Trenčín : Nár. spr. V. Čelko, 1945, s. 8.
• 5VII.-VIII. Výročná zpráva Štátneho dievč. gymnázia v Nitre za školský rok 1944/45 a 1945/46. Nitra : Pravda, 1946, s. 5. ; XXVI. Výročná zpráva Štátneho gymnázia v Nitre 1944-1945. Nitra : Pravda, 1945, s. 13.
• 6Výročná zpráva I. štátneho gymnázia v Prešove za školský rok 1944-45. Prešov : Ivan Benko a spol., 1945, s. 9. ; II. štátne gymnázium v Prešove – Výročná zpráva za školský rok 1944-1945. Prešov : Ivan Benko a spol., 1945, s. 7.
• 7ŽILKA, J. Výročná správa..., s. 11. ; TROCHTA, J. VIII.-IX. ..., s. 11.
• 8Výročná zpráva I. štátneho gymnázia v Prešove..., s. 9.
• 9ŽILKA, J. Výročná správa..., s. 15. ; BENČÍK, Viktor a kol. Výročná zpráva Štátnej priemyselnej školy v B. Štiavnici za šk. rok 1944-45. Banská Štiavnica : Norma, 1945, s. 3.
• 1027. výročná zpráva..., s. 9. ; VII.-VIII. Výročná..., s. 5. ; XXVI. Výročná zpráva Štátneho..., s. 14. ; Výročná zpráva I. štátneho gymnázia v Prešove..., s. 10.
• 11XXVI. Výročná zpráva Štátneho..., s. 15-16. ; ŽILKA, J. Výročná správa..., s. 12-13, 17-18. ; TROCHTA, J. VIII.-IX. ..., s. 11-12. ; 27. výročná zpráva..., s. 9-10. ; SANDANY, A. Výročná zpráva..., s. 13-16.
• 12ŽILKA, J. Výročná správa..., s. 12. ; SANDANY, A. Výročná zpráva..., s. 13.
• 13BENČÍK, V a kol. Výročná zpráva Štátnej..., s. 20. ; Výročná zpráva I. štátneho gymnázia v Prešove..., s. 11-12.

Zdroj: Manažment školy v praxi č. 5/2023