Z histórie vysvedčení

História vysvedčení u nás je pomerne mladá, siaha do čias panovníčky Márie Terezie, do roku 1774, kedy bol zavedený Všeobecný školský poriadok. Vďaka zavedeniu povinnej školskej dochádzky bolo treba v krajine zaviesť systém hodnotenia prospechu žiakov tak, aby učitelia mohli sledovať, ako žiaci prebranú látku zvládli. Vysvedčenie žiaci dostávali vtedy, keď opúšťali školu po absolvovaní školskej dochádzky.

Na prelome 19. a 20. storočia boli známe 3 druhy vysvedčenia:

• prepúšťacie vysvedčenie - tie dostávali deti, ktoré dovŕšili potrebný vek a mali vedomosti z náboženstva, vyučovacieho jazyka a z počítania,
• odchodné vysvedčenie - tie dostávali žiaci, ktorí dosiahli vek pre opustenie školy (14 rokov), ale nemali potrebné zručnosti, vysvedčenie neobsahovalo známky,
• frekventačné vysvedčenie - dávalo sa žiakom, ktorí opúšťali obecnú školu a prechádzali na strednú školu. 

Žiaci boli klasifikovaní aj v priebehu školského roka. Na obecnej škole dostali od roku 1870 štyrikrát ročne školskú správu, pričom známky boli napísané číslicou a rodičia podpisom potvrdzovali, že správu čítali. Od roku 1903 meštianske školy vydávali namiesto správ na konci 2. a 4. štvrťroku vysvedčenie. 29.9.1905 boli definitívnym školským a vyučvacím poriadkom predpísané známky ako pre školské správy, tak pre vysvedčenia.

Zdroj: http://www.scanzen.cz/dobove-dokumenty/vysvedceni/historie-vysvedceni