Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít dosahujú nízku úspešnosť v testoch z finančnej, čitateľskej i prírodovednej gramotnosti

Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít dosiahli priemernú úspešnosť v teste z finančnej gramotnosti 27,5 %, čo je štatisticky aj vecne významne horší výsledok ako výsledok ostatných žiakov (50,6 %). Zvládali na vyučovacích hodinách matematiky najmä rutinné činnosti. Samostatne riešiť problémy, ktoré si vyžadovali prepojenie viacerých matematických oblastí, dokázali len niektorí jednotlivci. Pri náročnejších a najmä problémových úlohách potrebovali pomoc učiteľov. Príčinou ich neúspechu bolo často nedostatočné osvojenie učiva z nižších ročníkov, problémy súvisiace s čítaním s porozumením, s neosvojenou technikou čítania.

V čitateľskej gramotnosti dosiahli tiež významne horší výsledok ako ostatní žiaci v procese porozumenia textu na úrovni integrácie a interpretácie myšlienok. Najväčší rozdiel (25,6 %) bol v úlohách, ktorých riešenie si vyžadovalo vyhľadanie implicitných informácií. Celkovo preukázali v teste výrazne nižšiu schopnosť pracovať s textom a porozumieť mu. Práve táto zručnosť je jedným z faktorov brániacich väčšine žiakov z MRK ukončiť nižšie stredné vzdelanie, a tak získať nevyhnutné predpoklady na ďalšie štúdium v študijných či učebných odboroch stredných škôl a zároveň vytvárať si širšie možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Výsledky testovania v prírodovednej gramotnosti potvrdili pretrvávajúci negatívny vplyv socioekonomického a kultúrneho statusu rodiny na vzdelávacie výsledky žiakov z MRK.Vo všetkých oblastiach v teste dosiahli štatisticky aj vecne významne nižšiu úspešnosť. Výraznejšie nedostatky boli pozorované v školách s vyšším počtom žiakov z MRK, kde priestorové podmienky aj materiálno-technické vybavenie neumožňovali vyučujúcim realizovať názorné vyučovanie orientované aj na bádateľské aktivity. Pozorovania z vyučovacích hodín prírodovedných predmetov preukázali, že rozvoj prírodovednej gramotnosti limitovala absencia experimentálnej činnosti,  vykonávania demonštračných pokusov, príležitosti zapájať sa do diskusie o experimentoch, o pozorovaných javoch či riešení problémov. Formy práce, ktoré učitelia využívali, nesmerovali k rozvíjaniu analyticko-syntetických zručností žiakov, kritického myslenia a tvorivosti.

Viac sa o zisteniach dozviete v správach: Finančná gramotnosť žiakov ZŠ – školský rok 2015/2016 a Identifikácia faktorov ovplyvňujúcich úroveň vzdelávania žiakov základnej školy v oblasti finančnej gramotnosti.

Zdroj a ďalšie informácie: https://www.ssi.sk/2021/06/02/ziaci-z-marginalizovanych-romskych-komunit-dosahuju-nizku-uspesnost/