Rozvoj interkultúrnych kompetencií žiakov

„Učitelia nevedia, ako tieto témy uchopiť, lebo nie sú na to pripravení. Samozrejme, ak má multikultúrna výchova naozaj fungovať, tak sa nesmie obmedziť na jeden predmet a navyše ona by mala fungovať ako duch školy. Multikultúrna výchova nie je o tom, naučiť sa, že Moslimovia majú nejaký sviatok a že Židia majú chanuku, ale pochopiť to, že niekto iný môže mať iný sviatok a môže sa z neho tešiť rovnako, ako ja sa teším z Vianoc. Mala by to byť celková príprava učiteľov na rozmanitosť, hocijakú rozmanitosť.“ (učiteľ – anonym)

Výzvy globalizácie a postmodernizmu nachádzajú (dnes viac ako inokedy) svoje opodstatnenie takmer vo všetkých oblastiach ľudského snaženia. „Oživili sa rozličné pokusy definovať postavenie človeka so zreteľom na nové koordináty vedy, techniky a kultúry so zreteľom na biologickú a kultúrnu evolúciu“ (Sedová 2017, s. 641). Uvažuje sa v intenciách multikulturalizmu a multikulturality, hľadajú sa prieniky multikulturality a spoločenských hodnôt, ako i stratégie vychovať multikultúrne zmýšľajúceho človeka. V tomto procese je dôležitá škola ako facilitátor multikultúrneho správania a konania žiakov i učiteľov.

Multikultúrne kompetencie v pedagogickom diskurze

„Interkultúrna kompetencia je uvedomelé prepojenie a rešpektovanie kulturologických elementov vlastnej a cudzej kultúry cez sociokultúrny a sociolingvistický rozmer. Interkultúrne kompetencie sa vzťahujú na postoje, vedomosti, zručnosti, sociálne a kultúrne povedomie, s ktorým jednotlivec zaobchádza v interkultúrnych situáciách“ (Petrasová 2022, s. 17).

V danom kontexte multikultúrne (interkultúrne) kompetencie možno chápať ako:

• schopnosť dať do vzájomnej súvislosti východiskovú a cieľovú kultúru,
• vnímavosť voči kultúre a schopnosť identifikovať a používať rozličné stratégie, ktoré sú potrebné na kontakt s nositeľmi iných kultúr,
• schopnosť potrebnú na plnenie úlohy kultúrneho sprostredkovateľa medzi vlastnou a cudzou kultúrou a schopnosť účinne riešiť nedorozumenia a konflikty interkultúrneho charakteru,
• schopnosť prekonávať predsudky a stereotypy,
• rešpektovať existenciu subkultúr.

Ako uvádzajú Facuna a Menzlová (2018), multikultúrna kompetencia predstavuje spôsobilosť komunikovať a konať v interkultúrnych situáciách tak, aby došlo k dorozumeniu účastníkov interakcie bez narušenia ich integrity, ktorá sa prejavuje v oblasti kognitívnej (súbor vedomostí), afektívnej (porozumenie a empatia voči iným kultúrnym vzorcom) a činnostnej (konanie a správanie, zohľadňujúce kultúrne rozdiely a špecifiká jednotlivých kultúr). Takto definované kompetencie umožňujú jedincom analyzovať a vyhodnocovať nové situácie či spôsoby správania bez predsudkov a stereotypov a vytvárať tak priaznivé prostredie na komunikáciu s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia.

Z hľadiska pedagogického diskurzu (ako fokusu nami analyzovanej problematiky) ide podľa Průchu (2006, s. 238) o „...vytváranie priaznivej atmosféry, ktorá umožňuje prijímať rôznorodú škálu názorov a nápadov. So žiakmi učiteľ diskutuje a ponecháva na ich vlastnom úsudku a výbere, čo budú sami považovať za správne.“ Z uvedeného je zrejmé, že hovoríme o multikultúrnych kompetenciách učiteľa a o formovaní multikultúrnych kompetencií žiakov, plat­formou ktorých sú doterajšie vedomosti, úroveň empatie, schopnosť a ochota spolupracovať, miera kohézie a pod.

Multikultúrne kompetencie učiteľa

Za multikultúrnu kompetenciu sa považuje schopnosť určitého správania sa v konkrétnej situácii. Nie však akéhokoľvek, ale takého, ktoré je vhodné a efektívne. Realizácia multikultúrnej výchovy v školskej a edukačnej praxi predpokladá takého učiteľa i celý manažment školy, ktorý cíti potrebu venovať sa multikultúrnym otázkam a aktívne do tohto procesu vstupuje. Škola a učitelia v nej by mali cieľavedome projektovať vyučovanie tak, aby v rámci neho učili deti a žiakov osvojovať si spôsoby pozitívneho vnímania a hodnotenia rôznych kultúrnych systémov. „Preto osobnosť učiteľa je základnou podmienkou úspešnej realizácie interkultúrnej výchovy“ (Ľuptáková 2004, s. 53).

V literatúre sa môžeme stretnúť s rozličným nazeraním na kompetencie multikultúrneho pedagóga. V zásade možno tieto kompetencie vymedziť z hľadiska všeobecnosti i špecifickosti.

Pokiaľ hovoríme o všeobecných multikultúrnych kompetenciách učiteľa, máme na mysli najmä jeho:

• autenticitu – schopnosť byť reálny,
• tvorivosť – pohotovosť, originálnosť,
• slobodu – slobodné rozhodnutia v pedagogickej práci,
• zodpovednosť – k vlastnej práci,
• mnohostrannosť – vyhýbanie sa stereotypom, usilovanie sa o sebareflexiu,
• celistvosť – vyrovnaný prístup k edukačným javom (Klein 2008; Ľuptáková 2004).

Špecifické multikultúrne kompetencie učiteľa vychádzajú z predpokladu, že úlohou je posilniť kultúrnu identitu detí a žiakov a zároveň dosiahnuť u nich skutočnú toleranciu a ochotu žiť v podmienkach kultúrnej odlišnosti.

Uvedené výchovné premisy predikujú kompetenčný profil, ktorý zahŕňa:

• prejavy rešpektu – ako všeobecné platné normy správania sa,
• orientáciu na poznanie – pochopenie svojho miesta na svete, ale aj individuálne chápanie sveta,
• empatický postoj – schopnosť prejaviť záujem o iných a snažiť sa stotožniť s inými,
• interakčný manažment – správne reagovať, diskutovať, prijímať a odovzdávať verbálne aj neverbálne prejavy,