Intelektuálna pokora a intelektuálna arogancia

Žijeme v dobe plnej spoločenského tlaku, čo mnohých ľudí núti robiť to, aby vyzerali perfektne, nikdy nepriznali chybu alebo slabosť. Dôvody môžu byť rôzne, napr. riskovanie straty povýšenia, pýcha, arogancia, neúcta voči múdrejším a pod.

Vedci len nedávno začali chápať, ako v našich mozgoch funguje intelektuálna pokora a ako sa v nej môže človek zlepšiť. Obzvlášť v dnešnom svete „alternatívnych faktov“ a hlbokých ideologických rozporov.

Intelektuálnu pokoru ako cnosť definoval už Aristoteles (preklad diela z roku 2021), pričom zdôrazňoval, že cnosť stojí medzi dvoma neresťami; medzi nedostatkom (podceňovanie sa) a prebytkom (prehnané sebavedomie).

Intelektuálna pokora a intelektuálna arogancia

Intelektuálna pokora sa na jednej strane ocitá v kontraste s aroganciou, preceňovaním vlastných schopností bez náležitej sebareflexie, na druhej strane je uvedomovaním si vlastných intelektuálnych limitov.

R. Paul a L. Elderová (2014) hovoria, že intelektuálna pokora znamená byť si vedomý hraníc vlastného poznania. To znamená, uvedomiť si svoje predsudky, stereotypné názory, obmedzenia vlastného uhla pohľadu i rozsah svojej nevedomosti. Intelektuálna pokora je spojená so schopnosťou človeka uznať, že v žiadnej situácii by nemal tvrdiť viac, ako v skutočnosti vie (nejde o bezpriechodnosť ani submisivitu). Človek by sa nemal intelektuálne pretvarovať, chvastať sa, domýšľať si.

Opakom intelektuálnej pokory je intelektuálna arogancia ako nedostatok vedomia hraníc vlastného poznania, absencia vedomia o obmedzeniach svojho uhla pohľadu a zjavný sebaklam. Intelektuálne arogantný človek sa často stáva obeťou vlastnej zaujatosti a predsudkov. Tvrdí, že vie viac, než je v skutočnosti pravdou. Jeho falošné presvedčenia, mylné predstavy, predsudky, ilúzie, mýty, propaganda a ignorancia sa mu javia ako „čistá pravda“; keď je konfrontovaný so svojimi omylmi, bráni sa priznať si chybné myslenie. Človek môže byť intelektuálne arogantný aj vtedy, keď sa on sám (naopak) cíti pokorne – skôr než rozpozná hranice svojich znalostí, tieto limity ignoruje a vytesňuje. Z arogancie tohto typu vyplýva mnoho utrpenia a negatívnych dôsledkov (obrázok 1).

Obr. 1: Dôvera pokora a intelektuálna arogancia, zdroj: Paul R. W. & Elder, L. 2014, s. 28.

Hoci by sme si mohli povedať, že naša skúsenosť so svetom je pravda, naša realita bude vždy len