Práca žiakov v skupine – odporúčania z praxe

Počet žiakov v skupine nepárny

Pre prácu v skupine je vhodný nepárny počet žiakov, napr. 5 alebo 7. Vytvoríme tak približne 4., resp. 5 skupín. V takýchto skupinách sú žiaci schopní sa vzájomne aktívne počúvať a pri správnom usmerňovaní skupiny aj poskytnúť spolužiakom vlastný, niekedy aj odlišný názor. Pri väčšom počte žiakov v skupine môže časť žiakov mať problémy so sústredením (zdĺhavosť komunikácie) alebo v závislosti od času a zloženia skupiny môže mať potrebu správať sa konformne a nevyjadriť svoj názor. V prípade veľkého počtu skupín pri prezentovaní záverov hrozí riziko nesústredenosti všetkých žiakov (napr. ak nemajú správne osvojené aktívne počúvanie a nenásilnú komunikáciu v tíme, majú problém s rešpektovaním pravidiel) a zároveň niektorí žiaci môžu pociťovať väčšiu únavu pri prezentovaní záverov všetkých skupín spoločne.

Výber žiakov v skupine heterogénny

Výber žiakov v skupine by mal zohľadňovať ciele, ktoré zadaním sledujeme. Vo všeobecnosti je však vhodná heterogénna skupina z hľadiska:

• veku – mladší žiaci vnímajú a reagujú na podnety starších žiakov a starší žiaci „objavujú“ v sebe mentorov, sprievodcov a postupne tomu prispôsobujú aj svoje správanie (v prípade spoločných aktivít tried rôznych ročníkov),
• pohlavia – komunikovanie a vnímanie problémov z pohľadu chlapcov a dievčat umožňuje lepšie reflektovať reakcie konfliktov, ktoré sa objavujú v dievčenských tímoch alebo v chlapčenských tímoch, zároveň možno pozorovať väčší rešpekt a úctu nielen pri vnímaní názorov, ale aj v komunikácii (zdvorilosť, humor – odľahčenie témy a pod.),
• temperamentu – vnímať rozdielnosť pováh je kľúčové, v chránenom prostredí a v menšej skupine môžu o rozdielnosti pováh a reakciách viac premýšľať a túto zručnosť si osvoja rýchlejšie,
• sociálneho prostredia – v komunikácii žiakov vznikajú názorové rozdiely aj z nepochopenia rozdielnych sociálnych podmienok, v ktorých žiaci vyrastajú; v menších skupinách si viac dôverujú, rozoberajú aj problémy, o ktorých nehovoria verejne, k slovu sa dostane aj submisívnejší žiak, ktorý môže byť dobrým pozorovateľom, žiak, ktorý zažil negatívnu skúsenosť, príp. taký, ktorý vníma veci spočiatku povrchne a až s odstupom času, pri osobnej skúsenosti, reflexii si uvedomí, že správanie každého človeka má svoju históriu a je niečím, niekým ovplyvňované.

Výrazným lídrom skupiny treba vymedziť úlohu facilitátora

So žiakmi, u ktorých je predpoklad, že vedia pracovať s dynamikou skupiny, vedia ju usmerniť, je vhodné sa dohodnúť, aby diskusiu skôr usmerňovali a svoj názor sa pokúsili najskôr tlmiť. Ich úlohou bude podporovať submisívnejších spolužiakov, oceniť ich za návrhy a pýtať sa na ich názor. Zároveň sa učia rozlišovať úlohu facilitátora skupiny, od lídra skupiny, ktorý presadzuje svoj názor prostredníctvom argumentov.

Určiť čas na splnenie úlohy v skupine

Skupine treba zadať primeraný čas na vyriešenie úlohy a upozorniť žiakov, že čas si treba strážiť. Ak vnímame, že sa debata v skupine odkláňa od témy, upozorníme aj v priebehu plnenia zadania, že na vyriešenie úlohy máme vymedzený čas. Minútu pred koncom oznámime, že treba prísť k záveru, alebo musia delegovať rozhodnutie nevyriešenej časti úlohy na vedúceho skupiny, ktorý závery prezentuje. Ak sa úloha nestihne splniť, treba rozobrať  v reflexii, prečo sa tak stalo, na čom sa stratilo najviac času, prečo skupina stagnovala a dať pritom pozor, aby nedošlo k vzájomnému obviňovaniu, teda udržať vecnosť diskusie.

Naučiť sa prezentovať závery

Prezentovanie názoru, stanoviska, záverov skupiny je dôležité z hľadiska zručnosti, ktoré si žiaci získajú. Preto v začiatkoch prezentovania sa prezentujúci postaví, vytvorí si priestor na prezentovanie, odstráni prekážky tak, aby na neho všetci videli a názor skupiny prezentuje žiakom v ostatných skupinách (nie učiteľovi). V tejto časti máme možnosť upozorniť na dôležité zručnosti prezentujúceho, najmä  hovoriť nahlas, udržiavať zrakový kontakt s ostatnými spolužiakmi, v prípade rušivých momentov v prezentovaní záverov nepokračovať, ale požiadať o pozornosť napr. dohodnutým signálom (zvonček, tlesknutie, dlhá pauza vo vete a pod.).

Názory žiakov neopravujeme

Pri prezentovaní názorov žiakov si treba uvedomiť, že ich tvorili žiaci v skupine s vlastnými skúsenosťami. Učiteľ by sa mal zdržať potreby opravovať ich, meniť. Dozrievanie je súčasťou žiackej skúsenosti. V prípade potreby zasiahne skôr doplňujúcou otázkou, ktorá vyvolá premýšľanie. Rešpektovanie návrhov, skúseností je kľúčovým faktorom dôvery v tíme. Pri konfrontácii názorov v skupinách, treba citlivo diskusiu usmerňovať. Zdôrazniť treba právo na názor, aj vzájomný rešpekt bez ohľadu na to, či sa v danej téme zhodneme, alebo nie.

Pravidlá v skupine

Pred skupinovou prácou si určíme kľúčové pravidlá. Nemalo by ich byť veľa, mali by byť ľahko zapamätateľné a treba si ich častejšie pripomínať.

Príklad:

Možné problémy a riešenia