Učebné zručnosti žiakov (2.)

 „Treba nanovo definovať, čo znamená byť vzdelanou osobou.“ P. Drucker

Tréma je nevysvetliteľný strach z prvých minút kontaktu s niečim novým, neznámym, pocit panickej hrôzy zo zlyhania. A to práve v okamihu, keď človek chce pôsobiť čo najlepším dojmom. Priame ovplyvnenie trémy je pre bežného človeka takmer nemožné. Tréma je totiž emocionálny stav a nedá sa bezprostredne ovládať vôľou. Žiak nedokáže napríklad úsilím privolať si radosť pri zlej známke, ani sa donútiť tešiť, keď mu učiteľ vyčíta chyby. Čo sa ale dá naučiť ovládať, sú reakcie, ktoré sprevádzajú trému v myslení alebo správaní.

V pozadí trémy sa často skrýva malá sebadôvera, pocit menejcennosti a sprevádzajú ju negatívne myšlienky o vlastnej neschopnosti a neodôvodnené presvedčenie o tom, že:

• „nič poriadne nedokážem“,
• „sotva sa mi niečo podarí“ alebo
• „všetko úsilie je aj tak zbytočné“.

Tieto pocity a myšlienky bývajú často spojené s nadmerným zameraním na dosahovanie bezchybných výkonov a keď sa to nie vždy podarí, človek to považuje za zlyhanie a seba za neschopného a nemožného. Žiaci, ktorých takéto pocity prenasledujú, bývajú často presvedčení, že známka je to najdôležitejšie, čo určuje ich hodnotu. Keď nie je žiak v škole dostatočne úspešný, je tu vždy možnosť nájsť dodatočné uspokojenie v inej činnosti. Je známe, že každý dobrý rečník potrebuje ku svojej prednáške určitú trému a aj dobrý herec máva trému pred vystúpením. Často sa stáva, že aj výborne pripravený žiak má trému pred skúšaním. Niekto väčšiu a niekto menšiu, pretože každý človek má inú odolnosť. Tréma nie je iba niečo negatívne, je to aj spojenec. Zvyšuje energiu, zrýchľuje reakcie. Podstatné ale je nenechať si trému „prerásť cez hlavu“.

Sir W. Churchil mal tiež trému. Údajne sa jej zbavoval tak, že si predstavoval svojich poslucháčov v deravých ponožkách. A podobná psychologická pomôcka môže byť celkom účinná zbraň pre kohokoľvek. Psychológovia uvádzajú aj ďalšie možnosti obrany proti tréme – napríklad vedome sa pozitívne naladiť – skúsiť sa usmievať. Úsmev čoskoro začne psychiku človeka ovplyvňovať, a náhle sa bude cítiť nielen lepšie, ale bude sa aj usmievať úprimne. Pokiaľ sa človek usmieva, ostatní mu úsmevy spravidla opätujú. Na oslabenie trémy môže pomôcť aj to, že si „strémovaný rečník“ predstaví svojich budúcich poslucháčov, ako sa radostne roztlieskajú keď vyjde na scénu. Alebo sa môže povzbudzovať „Si dobre pripravený, určite to zvládneš“. „Teraz sa trikrát zhlboka nadýchni a pomaly vydýchni a bude ti fajn.“ Pri tréme je telo vo veľkom napätí. Dôležité je nájsť najvhodnejší spôsob, ako toto napätie uvoľniť. A rôzne spôsoby dychových cvičení sú možno najrýchlejším spôsobom, ktorým si môže človek pomôcť ešte v posledných sekundách pred skúškou alebo inou dôležitou akciou. V každom prípade ale k pokoju najlepšie pomôže dôkladná príprava. Aj keď má človek dojem, že jeho trému každý ihneď spozná, nebýva to pravda. Z duševného rozpoloženia človeka je viditeľný iba zlomok. Pokiaľ človek prekoná prvé sekundy, obvykle tréma ustúpi - odznie a jeho ďalší výkon už trémou poznamenaný nie je.

Aké študijné návyky si treba osvojiť, ak chcete byť úspešným žiakom?

Uvádzame súhrn najdôležitejších odporúčaní, ktoré by mali žiaci rešpektovať, dodržiavať, ak chcú úspešne študovať. Ak ich budú pravidelne dodržiavať, stanú pre nich návykmi, nebudú ich brať ako nutné zlo, ale ako samozrejmosť, užitočnú vec.

Efektívne študijné návyky sú pre úspešný priebeh a ukončenie štúdia rozhodujúce:

• Motivujte sa pred každým štúdiom (vyučovaním, domácou prípravou na vyučovanie, skúškou). Motivácia je kľúčom k úspechu v štúdiu. Akákoľvek práca, teda aj učenie, sa vykonáva oveľa ľahšie, ak ju chceme robiť, ak ju urobíme zaujímavou.
• Poznajte svoj učebný štýl a pri učení preferujte najmä tie učebné postupy, ktoré najviac podporujú váš učebný štýl.
• Pravidelne študujte, lebo pravidelné štúdium nemožno ničím nahradiť, kompenzovať. Neverte, že kvalitná škola sa dá úspešne absolvovať bez úsilia, namáhavej práce, pravidelného štúdia.
• Začnite študovať hneď po zahájení školského roku. Neodkladajte štúdium na neskôr, lebo je veľká pravdepodobnosť, že ho nezvládnete.
• Pravidelne si robte časové plány a dodržiavajte ich.
• Zavčasu si zabezpečte študijnú literatúru a ostatné učebné pomôcky.
• Nevynechávajte žiadne vyučovacie hodiny. Ak ich z nejakých objektívnych dôvodov (napr. pre nemoc) musíte vynechať, ospravedlňte sa podľa možnosti dopredu príslušnému učiteľovi.
• Osvojte si efektívne spôsoby robenia si poznámok, štúdia z učebnice, či z iných textov, zapamätania si učiva.
• Vytvorte si optimálne podmienky na učenie (domácu prípravu, samoštúdium).
• Pravidelne sa na vyučovanie pripravujte a opakujte si učivo, robte načas a kvalitne všetky domáce úlohy a zadania.
• Učte sa v tú dennú dobu, keď ste najvýkonnejší. Najprv sa učte najťažšie vyučovacie predmety. Neučte sa po sebe príbuzné predmety, lebo dochádza k ich interferencii (vzájomnému rušeniu), čo sťažuje ich pochopenie i zapamätanie.
• Buďte na vyučovaní aktívni (na výklade učiva pozorne počúvajte a robte si poznámky, na cvičeniach sa zapájajte do diskusií, pýtajte sa, samostatne riešte úlohy, neodpisujte).
• Študujte najmä z učebných textov, ktoré vám odporučil príslušný učiteľ. Mnohí učitelia sa pri vyučovaní i pri skúšaní dôsledne pridržiavajú učebných textov, ktoré odporúčajú na štúdium.
• Konzultujte s učiteľmi, pýtajte sa ich, žiadajte o pomoc, keď niečomu nerozumiete, nie je vám niečo jasné. Väčšina učiteľov nemá rada, ak sa v poslednej chvíli (napr. na skúške začnete vyhovárať, že ste o niečom nevedeli a pod.).
• Utvorte skupinu spolužiakov, s ktorými budete spolu študovať, opakovať si učivo, vzájomne si vysvetľovať nepochopené časti učiva, robiť domáce úlohy, projekty, či inak si pomáhať.
• Odmeňte sa za úspechy v štúdiu (zloženie skúšky, ukončenie projektu či inej náročnej úlohy, n