Stratégia zvládania nadlimitnej záťaže

„Ak chceš byť rozumný, nauč sa rozumne pýtať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať a ak nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.“ Johann Kaspar Lavater

Anglické slovo stress pochádza z francúzskeho slova estrecier, čo znamená použiť násilie, prinútiť sa. Je odvodené z latinského názvu strictus (príčastie minulé od slovesa stringere), čo značí uťahovať, stláčať (Ľ. Gáborová, Z. Gáborová, 2008). Petlák, E.; Baranovská, A. (2016) vnímajú stres ako vyhrotenú a neobyčajnú situáciu, na ktorú jedinec reaguje zmenou svojho správania. Príčinami stresu je podľa nich v školskom prostredí napr. pracovné preťaženie, problémy s vedením školy, problémoví žiaci, nevyhovujúce pracovné prostredie, problémy s kolegami a pod. Zo strany žiakov môže ísť o vyrušovanie, provokovanie, hluk v triede, kyberšikanu a pod.

Stresové situácie môžu prinášať manažmentu školy záťaž, ktorú vnímajú ako vysoko stresujúcu a nadlimitnú. Preto je dôležité včas si ujasniť:

• Ktoré podnety v nás vyvolávajú negatívne emócie? Je to nedôslednosť, vulgárnosť, nespravodlivosť, ponižovanie, agresivita, napätie, pohŕdanie, tlak na výkon, nerešpektovanie hraníc a pod.?
• Kedy prestávame kontrolovať svoje správanie?Ak niekto s nami hovorí povrchne? Ak niekto vedome klame? Pri opakovaných zlyhaniach? Ak niekto hovorí veci, na ktoré sme citliví?
• Čo sa deje s mojimi citmi?Hnevám sa? Pociťujem osamelosť? Som ostražitý? Mám pocit úzkosti? Cítim sa urazený? Som rozladený? Používam stresovú argumentáciu? Vediem vnútorný dialóg? Cítim frustráciu?
• Čo môžeme považovať za nadlimitnú záťaž? V ktorom období ju pociťujeme intenzívne? Príchod inšpekcie kvôli prešetreniu sťažnosti? Hodnotiace rozhovory s negatívnou spätnou väzbou?

Vyjadrenie pocitov – Ja výroky

So stresovými situáciami sa možno vyrovnávať rôzne. Účinnou stratégiou riešenia problému môže byť vyjadrenie vlastných pocitov, tzv. ja výroky. Tie popisujú, ako sa v danom momente cítime. Vtedy sa nesústredíme len na zlyhania iných, neútočíme, ale popisujeme situáciu z nášho uhla pohľadu. Zároveň naznačíme aj možné riešenie spornej situácie.

Tabuľka č. 1: Pocit, popis správania, dôsledky a návrh riešenia

Komunikácia prostredníctvom ja výrokov nie je hodnotiaca. Partner v komunikácii nie je ponižovaný ako osoba, ale dávame mu možnosť reflektovať svoje konanie a nastaviť novú stratégiu komunikácie sporných výrokov do budúcna.

Copingové stratégie

Vhodnou stratégiou na vedomé zvládnutie nadlimitnej záťaže môže byť aj coping. Ide o individuálne úsilie vysporiadať sa s mimoriadne náročnou situáciou, zámernú snahu adaptovať sa, prekonávať, zvládať alebo tolerovať stresujúce podnety. Je to spôsob reagovania, ktorý človek uplatňuje pri zvládaní mimoriadne zložitých situácií, ale môže to byť aj šanca vidieť viac príležitostí k riešeniu situácie. Úspech copingu závisí od emočnej pohody a racionálneho pochopenia konfliktov. Zvládnutie situácie by malo byť pre osobnosť akceptujúce a konštruktívne. Coping má svoj vnútorný rozmer (psychické uspokojenie) a vonkajší rozmer (správanie a činnosť).

Príklad: