Obsah výchovy mimo vyučovania (2.)

Najväčšou zmenou, ktorá bola realizovaná prijatím nového štátneho výchovného programu je redukcia obsahu a zavádzanie novo koncipovaných tematických oblastí výchovy.

Pri praktickej práci vychovávateľa považujeme za dôležité akceptovať dva určujúce činitele:

• Tri piliere obsahovej dimenzie výchovy mimo vyučovania obsiahnuté v tematických oblastiach výchovy: poskytovanie priestoru pre personalizáciu (objavovanie a definovanie seba), inklúziu (prijatie druhého za partnera, spoločníka a spolutvorcu) a subjektívnu pohodu (wellbeing – schopnosť rastu bez strachu a úzkosti).
• Na úrovni plánovania výchovy a vzdelávania v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach činnosti aktivity školského klubu detí (ďalej len „ŠKD“) vychádzajú zo záujmov detí, čím je vytváraný dostatočný priestor pre individuálny prístup a vlastné tempo činnosti.

Napĺňaním cieľov tematických oblastí výchovy sa školské kluby detí plnohodnotne podieľajú na intrapersonálnom i interpersonálnom rozvoji detí a ich príprave na život. Zameriame sa na vzájomné prepojenie tematických oblastí výchovy a vzdelávacích oblastí výchovy v zmysle spoločenskej objednávky prispievať k ucelenému a jednotnému systému základného vzdelávania.

1. Tematická oblasť výchovy – Sebarozvoj a svet práce

Tematická oblasť výchovy Sebarozvoj a svet práce (ďalej len „TOV SSP“) je svojím charakterom zameraná na rozvoj osobnostného potenciálu dieťaťa/žiaka a prípravy na budúcnosť, zameriava sa na vzťah k práci a otázky výberu povolania. Jej cieľom je pripraviť deti/žiakov na život v praxi, aby sa v budúcnosti dokázali uplatniť na trhu práce. To zahŕňa dodržiavanie pravidiel, povinností, záväzkov, adaptáciu na zmenené pracovné podmienky a riešenie konfliktov. SSP sa zameriava na intrapersonálny a interpersonálny rozvoj. Integruje v sebe nielen personalizáciu, ale aj socializáciu osobnosti dieťaťa. V zmysle premisy – od seba k iným – je pre zmysluplný život podstatné poznanie/poznávanie seba samého (Novotná, E., 2023).

V štátnom výchovnom programe pre ŠKD1 je TOV SSP charakterizovaná (opísaná) komplexnými témami a komplexnými cieľmi zodpovedajúcimi spoločenskej objednávke, t. j. východiskom princípov a cieľov výchovy a vzdelávania, ktoré vyplývajú z § 3 a § 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Témy TOV SSP podľa štátneho výchovného programu: personalizácia – priestor pre objavovanie a definovanie seba; sebadôvera, sebapoznávanie – kto som, kým sa chcem stať, o čom snívam; manažment času, sebadisciplína, pevná vôľa; budovanie „mojej značky“ – prezentovanie seba; mäkké zručnosti (angl. soft skills) – tímová spolupráca, kooperácia, asertivita, tvorivé myslenie, empatia; riešenie konfliktov, správne sa rozhodovať, vyjednávanie, atraktivita povolaní, nové pracovné pozície, digitalizácia a informatizácia.

Ciele TOV SSP podľa štátneho výchovného prog­ramu: Prejavovať podnikavosť, iniciatívnosť, tvorivosť a prirodzenú zvedavosť pri poznávaní sveta okolo seba. Osvojovať si zručnosti riešiť konflikty, vyjadrovať svoje postoje a názory na primeranej úrovni empatie a asertivity. Zapájať sa úspešne do bežného života rozvíjaním zručností finančnej gramotnosti. Aplikovať metakognitívne stratégie pri postupoch vlastného učenia sa. Využívať vlastné záujmy na podporu sebarealizácie a voľby povolania. Aplikovať zručnosti kooperácie a spolupráce ako člen tímu, sociálnej skupiny. Nadobúdať pracovné zručnosti v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Byť zodpovedný za pracovné úlohy – dokončiť začatú prácu.

Novotná (2023) publikuje v TOV SSP potrebu modelu sebaregulujúceho učenia – SRL, ktorý predpokladá školu zameranú na žiaka, nie na jeho výkony alebo požiadavky učiteľov (Self-Regulated Learning – SRL, Monika Boekaerts a Markku Niemivirta, Fínsko). Bajcurová (2022) hodnotí sebaregulujúce učenie ako autoregulatívne učenie, ktoré je založené na podpore samostatnosti, zodpovednosti, kritického myslenia a tvorivosti detí/žiakov. Dieťa/žiak sa učí byť sebou samým, čo mu umožňuje odolávať manipulácii, reklame, konzumu, prežívaniu kvalitnejšieho a spokojnejšieho života. Zelina (2018) hovorí v súvislosti s autoreguláciou o time managemente – hospodárení s časom ako o pilieri v teórii autoregulácie. Subsystémom autoregulácie je metakognícia. Predstavuje spôsobilosť človeka monitorovať, plánovať, vyhodnocovať postupy, ktoré používa pri učení a poznávaní. (Pozn. autorky: Dieťa/žiaka privádzame k uvažovaniu o vlastných silných a slabých stránkach pri vlastnom učení sa.)

Metakognitívna regulácia obsahuje tri základné etapy (Zelina, 2018):

1. Vytvorenie plánu učenia – Čo mám urobiť? Čo sa mám naučiť? Prečo? Čo má byť výsledkom môjho učenia? Čo už viem a čo sa mám naučiť? Akú metódu, stratégiu učenia použijem? Budem sa učiť nahlas alebo potichu? Budem si priebežne robiť poznámky? Budem