Za východisko k problematike plánovania v práci vychovávateľa možno považovať definovanie pedagogických kompetencií. Profesijnú kompetenciu charakterizujeme ako komplexnú schopnosť či spôsobilosť k úspešnému vykonávaniu profesie. Jej súčasťou sú vedomosti, zručnosti, postoje, hodnoty, motívy a vlastnosti osobnosti, ktoré sa prejavujú v určitom charakteristickom spôsobe správania a ovplyvňujú úroveň výkonu a činnosti. Z. Helus (2009, str. 294) vyjadruje, že „profesionalita pedagóga sa zakladá na kompetenciách, ktoré z neho utvárajú tvorcu edukačného diania, schopného svoje pedagogické konanie objasniť, zdôvodniť, obhájiť i zdokonaliť. A niesť zaň zodpovednosť – pred školskými orgánmi, vedením školy a hlavne pred deťmi, ich rodičmi a svojim vlastným svedomím.“

Na základe formulovania profesijných kompetencií boli v mnohých krajinách vytvárané profesijné štandardy ako určité normy kvality vykonávania učiteľskej profesie. Otázky a názory rôzneho charakteru v kontexte profesijných štandardov však pretrvávajú dodnes.

Maňák (1990) v súvislosti s edukačným procesom poukazuje na tieto funkcie profesijného štandardu: plánovacia funkcia (príprava na výchovno-vzdelávací proces, stanovenie cieľov hodiny, výber vyučovacích metód, foriem, prostriedkov), funkcia motivačná, komunikatívna, riadiaca, organizačná, kontrolná a hodnotiaca. Petlák (2000, s. 13) pritom poznamenáva, že niektoré funkcie sú podceňované (plánovacia, komunikatívna), iné zase preceňované (napr. kontrolná).

Profesijné štandardy pedagogických zamestnancov vrátane profesijného štandardu vychovávateľa boli zverejnené v Pokyne ministra č. 39/2017, Príloha č. 9. Do súvislostí s pedagogickými kompetenciami plánovať nás uvádzajú dimenzie profesijného štandardu:

1. Dimenzia dieťa/žiak – vymedzenie profesijných kompetencií orientovaných na identifikáciu vývinových a individuálnych charakteristík dieťaťa, psychologických, sociálnych faktorov procesov učenia a sociokultúrneho kontextu vývoja dieťaťa/žiaka.
2. Dimenzia edukačný proces – vymedzenie profesijných kompetencií orientovaných na priebeh edukačného procesu, konkrétne ovládanie obsahu a metodiky výchovných činností, plánovanie, projektovanie a realizovanie edukačných aktivít, hodnotenie priebehu a výsledkov výchovného procesu.
3. Dimenzia pedagogický pracovník – vymedzenie profesijných kompetencií orientovaných na plánovanie a realizáciu profesijného rastu, sebarozvoja a procesu identifikácie s profesijnou rolou a školou.

Výchovný program – východisko plánovania vychovávateľa

Preukazovanie pedagogických kompetencií „plánovať“ možno dať do súvislostí s legislatívnymi požiadavkami na základný dokument školských zariadení výchovný program a s požiadavkami na obsah výchovno-vzdelávacej činnosti v školských zariadeniach.

V školských zariadeniach sa uplatňuje ako základný dokument výchovný program.

Novinkou je, že legislatíva [zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“)]1 výchovný program definuje v dvoch úrovniach.

1. Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach. Ponúka škole/školskému zariadeniu možnosť v plnom rozsahu ho prijať ako vzorový alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení, a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu (§ 7 školského zákona).
2. Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariade