Intelektuálna vytrvalosť a intelektuálna lenivosť

Už dlhšiu dobu sa v príspevkoch venujeme integrácii kritického a morálneho myslenia prostredníctvom cností. V predošlých číslach sme ponúkli čitateľom články o tom, ako rozvíjať intelektuálny charakter jedinca, ako používať rôzne kognitívne úrovne, a zároveň pestovať aj cnosti. Každá z uvedených cností (inte­lektuálna autonómia, integrita, pokora, odvaha, empatia a i.) rozvíja ďalšie intelektuálne a mravné cnosti, čím je evidentne vyjadrený aj vzájomný vzťah medzi nimi. Túto integráciu by sme nedosiahli bez intelektuálnej vytrvalosti. Cnosť hrá aj v dejinách západnej tradície kľúčovú úlohu, pretože mnohé osobnosti (Newton, Einstein a i.) by bez nej nedosiahli svoje intelektuálne úspechy. Intelektuálna vytrvalosť vedie k takým epistemickým dobrám, akými sú pravda a poznanie. Následkom rýchleho vedeckého pokroku a toku informácií je človek v súčasnosti vystavený nadmernému kognitívnemu preťaženiu, čo môže ohroziť jeho intelektuálnu vytrvalosť, resp. okolnosti súčasného sveta môžu vyvolať dispozíciu kognitívnej rozptýlenosti.

Intelektuálna vytrvalosť a jej protipóly

R. Pul a L. Elder (2014, s. 40) intelektuálnu vytrvalosť definujú ako dispozíciu potrebnú na prekonanie intelektuálnych zložitostí napriek frustrácii, ktorá je s nimi spojená. Niektoré intelektuálne problémy sú komplikované a nemožno ich ľahko vyriešiť – intelektuálnu vytrvalosť prejavíme vtedy, keď sa pri nich nevzdáme.

Intelektuálne vytrvalí ľudia dodržiavajú pevné racionálne zásady napriek iracionálnej opozícii ostatných a majú realistické vedomie, že treba zápasiť so zmätkom a náročnými otázkami, aby dosiahli potrebné porozumenie alebo vhľad.

Aristoteles (preklad diela z 2021) opisuje, že aj intelektuálna vytrvalosť je stredom medzi dvoma krajnosťami. Jednou krajnosťou je nedostatok (dispozícia príliš skoro sa vzdať svojich intelektuálnych projektov zoči-voči prekážkam úspešnej realizácie týchto projektov). Vyskytuje sa aj vtedy, keď človek pokračuje vo svojich projektoch, ale robí to lenivo. Druhou krajnosťou je prebytok – neústupnosť (náchylnosť vzdať sa príliš neskoro alebo vôbec). Vykazuje sa vtedy, keď človek zostáva v projekte, ktorý nestojí za to, resp. pretrváva v ňom napriek silnému dôkazu, že už nenapreduje. Aj keď diskutujeme o strede, v tomto prípade intelektuálna vytrvalosť má bližšie skôr k neústupnosti. Je podobná intelektuálnej odvahe (Kosturková, M., 2022a).

Opakom intelektuálnej vytrvalosti je intelektuálna lenivosť, tendencia rýchlo sa vzdať, keď sa ocitneme pred intelektuálne namáhavou úlohou. Intelektuálne ľahostajní alebo leniví ľudia majú nízku toleranciu voči intelektuál­nej bolesti či frustrácii (Obr. 1). Väčšina ľudí má viac fyzickej vytrvalosti ako intelektuálnej. Nedostatok intelektuálnej vytrvalosti bráni našej mysli byť spravodlivou.

Obr. 1: Intelektuálna vytrvalosť a intelektuálna lenivosť, zdroj: Paul R. W. a Elder, L., 2014, s. 40

Do tohto diskurzu vstupuje aj N. L. King (2014), ktorý odpovedá na praktické otázky spojené s intelektuálnou vytrvalosťou. Koľko času je vhodné venovať nejakej činnosti? Prirodzenou odpoveďou je, že vhodnosť sa pozná podľa praktickej múdrosti. Praktická múdrosť, keď sa uplatní, umožní pýtajúcemu sa povedať, či je daný projekt hodný ďalšieho sledovania. Umožní mu to odpovedať na to, či pokračovanie v projekte by bolo neústupné a či opustenie projektu by bolo nerozhodné. Pojem praktickej múdrosti ide do istej miery k vysvetleniu podmienky „vhodnosti stráveného času“ na intelektuálne cnostnej vytrvalosti. Praktická múdrosť sa zdokonaľuje skúsenosťami, na základe ktorých sa jedinec je schopný rozhodovať.

Ústredným prvkom cnosti je dispozícia zostať pri svojich intelektuálnych aktivitách s vážnym úsilím napriek prekážkam.

Za hrozbu považujeme lenivosť, frustráciu a skľúčenosť. Cnosti potrebné na prekonávania prekážok sú pracovitosť a trpezlivosť. Vytrvalosť je spravodlivá cnosť potrebná na prekonávanie ťažkostí. Z uvedeného vyplýva, že ako ľudia nemôžeme byť spravodliví, ak myslíme a konáme povrchne a bez úsilia o pravdu.

Intelektuálna vytrvalosť je dôležitá vo všetkých oblastiach myslenia na vyššej úrovni. Prakticky každé myslenie na vyššej úrovni si vyžaduje intelektuálnu vytrvalosť, napr. keď chceme vyriešiť zložité otázky v práci, problémy v rodine alebo vo vzťahoch. Mnoho ľudí sa vzdá už na začiatku riešenia problému. Je pre nich náročné zaoberať sa problémom hlbšie alebo spoznávať jeho príčiny a dôsledky, pričom sa vyhýbajú frustrácii. Dôsledky v takomto prípade sú oveľa horšie, pretože končia každodennou frustráciou z neschopnosti riešiť zložité problémy. Našu vytrvalosť narúšajú aj naše vlastné kognitívne skratky, o ktorých sme pojednávali v príspevkoch (Kosturková, M., 2021, 2022b).

Z praktického hľadiska intelektuálna vytrvalosť je zvyk, ktorý pochádza z lásky k učeniu. Je to tendencia nevzdávať sa učenia, aj keď je veľmi ťažké. Namiesto toho prijímame intelektuálny boj, ktorý smeruje k väčšiemu porozumeniu.

Ch. Cloos (2024) ponúka kroky tohto intelektuálneho návyku:

• Spojte to, čo sa učíte, so skutočným svetom.
• Podnecujte svoju zvedavosť.
• Osloboďte sa od prekážok, akými sú stereotypy, predsudky, lenivosť, prokrastinácia, perfekcionizmus, uzavretosť.
• Pamätajte si svoje minulé intelektuálne úspechy.
• Majte otvorenú myseľ a zoznámte sa s príbehmi osobností, ktorí sa v živote nevzdali.

Vďaka intelektuálnej vytrvalosti sa človek môže cítiť obohatený, má väčšie sebavedomie, rozširuje si myseľ a dokáže ovplyvniť kvalitu svojho života.

Tab. č. 1: Vybrané atribúty intelektuálnej vytrvalosti, zdroj: autorské spracovanie

Rozvoj intelektuálnej vytrvalosti

(1) STRATÉGIE PREPOJENIA SVOJHO SUBJEKTU S REÁLNYM SVETOM – V slovenskom školstve sa dlhodobo kritizuje odtrhnutie edukácie od skutočného sveta. Aj keď sa miestami edukanti stretnú s riešením problémov vychádzajúcich z praxe pomocou projektového či programového učenia, často túto aktivitu robia ako domácu úlohu, resp. úlohu robia rodičia. Začlenenie prepojení medzi obsahom predmetu a ešte lepšie medzi vzdelávacími oblasťami a skutočnými príkladmi a skúsenosťami, môže povzbudiť a pomôcť edukantom rozvíjať hlbšie znalosti obsahu a zručnosti kritického myslenia a morálneho usudzovania. Vytváranie spojení v reálnom svete môže tiež pestovať zvedavosť a skutočný záujem učiť sa a riešiť problémy (známe ako vnútorná motivácia), na rozdiel od motivácie vonkajšej, ako sú známky (Yorku, 2024).

(2) STRATÉGIE PREKONÁVANIA PROKRASTINÁCIE (odďaľovania niečoho, čo treba urobiť) – Výskumy ukazujú, že 95 % z nás do určitej miery prokrastinuje. Prokrastináciou si môžeme poškodiť výkon, reputáciu a spôsobiť si zbytočnú úzkosť. Prokrastinácia je aktívny proces – namiesto úlohy, o ktorej vieme, že by sme ju mali robiť, rozhodneme sa robiť niečo iné. Odborníci uvádzajú, ako prekonávať prokrastináciu:

• Začnite v malom. Rozdeľte si veľké úlohy na menšie časti a vyberte si takú, ktorú môžete urobiť hneď – tak, aby ste ju splnili takmer bez toho, aby ste si to uvedomili!
• Vytvorte si plán. Kľúčové úlohy na zozname si označte časom alebo dátumom, aby ste vedeli, na čo a kedy sa máte sústrediť.
• Dokončite veci. Keď si všimnete úlohu, ktorá je takmer hotová, vynaložte dodatočné úsilie, aby ste ju dostali za čiaru. Nepodliehajte pokušeniu nechať veľa úloh takmer dokončených: vychutnajte si uspokojenie z ich odškrtnutia zo zoznamu!
• Vyrovnajte sa s rozptýlením. Čo môžete zmeniť vo svojom prostredí, aby ste zlepšili svoje sústredenie? Čo je potrebné odložiť z dosahu, kým túto úlohu nedokončíte?
• Buďte k sebe láskaví. Nikto sa nikdy nedostane na koniec svojho zoznamu úloh! Urobte všetko pre to, aby ste splnili svoje termíny a oslávte svoje úspechy. Buďte však realisti: vždy budete mať viac práce, ako je hodín v dni.

Nástroje, ktoré pomôžu prestať prokrastinovať: teória sebaurčenia, kognitívna reštrukturalizácia a osobné vyhlásenia (definovanie svojej verziu úspechu). Pozor! Pre niektorých ľudí je prokrastinácia viac ako zlozvyk; je to znak vážneho zdravotného problému (napr. ADHD, úzkosť a depresia sú spojené s prokrastináciou). Prokrastinácia môže byť aj príčinou vážneho stresu a choroby. Osoby, ktoré trpia chronickou alebo oslabujúcou prokrastináciou, mali by vyhľadať radu odborníka (MindTools, 2024).

(3) STRATÉGIE ORIENTOVANÉ NA MOTIVÁCIU, ŽE KAŽDÝ MÔŽE  DOSIAHNUŤ ÚSPECH (detailne spracované in: Kosturková, M., 2022c).

Sebahodnotenie: kritické premýšľanie o vlastnej úrovni intelektuálnej vytrvalosti

Sebahodnotenie poskytuje východisko na takú kritickú reflexiu, ktorá vám umožní analyzovať vašu úroveň intelektuálnej vytrvalosti. Prečítajte si každý výrok. Ohodnoťte sa na stupnici od 1 až po 6, pričom 1 je najnižšie hodnotenie a 6 je najvyššie hodnotenie. Spočítajte body a vyhodnoťte.

Tab. č. 2: Posudzovacia škála intelektuálnej vytrvalosti, zdroj: autorské spracovanie

Záver

V príspevku sme venovali pozornosť jednej z najdôležitejších cností, a to intelektuálnej vytrvalosti. Tému považujeme zvlášť za aktuálnu až nadčasovú. Viac ako kedykoľvek v minulosti sa v edukácii stretávame s tým, že mnohým chýba intelektuálna vytrvalosť. Naša pedagogická prax ukazuje, že sa s intelektuálnou lenivosťou stretávame častejšie ako s vytrvalosťou. Človek by mal pracovať na svojom sebaobraze a sebapoznávaní, pretože bez nich nedosiahne vyššiu úroveň sebapoznania, ktorá má priamy vplyv na produktivitu, kreativitu, ale aj zdravie a odolnosť voči stresu. Človek na to, aby viedol plnohodnotný život a posúval sa vpred, potrebuje budovanie postojov, návykov, nových schém uvažovania a správania sa. 

Príspevok je súčasťou riešenia projektov VEGA č. 1/0193/2023 Štandardy kritického a morálneho myslenia v pregraduálnej príprave odboru učiteľstvo so zameraním na aktuálne medzinárodné výzvy a KEGA č. 049TUKE-4/2022 Podpora cvičných učiteľov na stredných odborných školách a zlepšovanie kvality pedagogickej praxe študentov DPŠ na TUKE.

1. Aristoteles. 2021. Etika Níkomachova. Praha: Vydal Petr Rezek. ISBN 978-80-86027-44-9.
2. Kosturková, M. 2021. Egocentrizmus... In: Didaktika, roč. 2, č. 3, s. 2-4.
3. King, N. L. 2014. Erratum to: Perseverance as an intellectaul virtue. In: Synthese, vol. 191, no. July, pp. 3779-3801.
4. Kosturková, M. 2022a. Intelektuálna odvaha. In: Didaktika, roč. 3, č. 3, s. 2–5.
5. Kosturková, M. 2022b. Kognitívna zaujatosť. In: Manažment školy v praxi, roč. 17, č. 11, s. 15-17.
6. Kosturková, M. 2022c. Motivácia – významný faktor kritického a morálneho mysliteľa. In: Manažment školy v praxi, roč. 17, č. 3, s. 18-21.
7. Mind Tools. 2024. How to stop procrastinating. [online]. [2024-06-15]. Retrieved from: https://www.mindtools.com/a5plzk8/how-to-stop-procrastinating
8. Paul, R. W. a Elder, L. 2014. Critical Thinking: Tools for Taking Charge of Your Professional and Personal Life. United Kingdom: Rowman & Littlefield. ISBN 978-1-5381-3952-3.
9. Yorku. 2024. Connections to real – world experience. [online]. [2024-06-15]. Retrieved from: https://www.yorku.ca/health/project/pat/connecting-content-to-real-world-experiences/