Intelektuálna odvaha, intelektuálna zbabelosť a unáhlenosť

Rozumný človek podľa Aristotela (preklad diela z roku 2021; Aristoteles, 2021, in Kosturková, M., 2022) disponuje cnosťou – zámerne zvoleným stavom, ktorý udržuje stred. Tento stred existuje medzi dvoma krajnosťami, z ktorých jedna je v nadbytku a druhá v nedostatku. Intelektuálna odvaha stojí medzi dvoma neresťami; medzi nedostatkom, ktorý sa vyznačuje napr. zbabelosťou a medzi prebytkom, ktorý sa prejavuje ako unáhlenosť bez reflexie dopadu na vlastné konanie. Odkaz Aristotela znie jasne, a to, že máme dávať prednosť stredu a nikdy nie nadbytku či nedostatku. Stredom je to, čo určuje správny úsudok, pričom je zreteľne zdôraznený pojem spravodlivosť. Intelektuálna odvaha v problematike kritického a morálneho myslenia je veľmi dôležitá vzhľadom na informačnú explóziu a intelektuálny tlak z každej strany. Nemôžeme si dovoliť byť pasívnymi príjemcami informácií, pretože v súčasnej spoločnosti aj najbystrejšie mysle sa môžu veľmi rýchlo stať obeťami manipulácie.

C. R. Rate et al. (2007) odvahu definovali ako:

• úmyselnú aktivitu,
• vykonanú po dôkladnom uvážení,
• zahrňujúcu objektívne a podstatné riziko pre aktéra,
• s primeranou motiváciou dosiahnuť ušľachtilý a dobrý cieľ.

Definícia zahŕňa prosociálne aspekty a štyri nosné piliere: zámer, uvažovanie, osobné riziko, prosociálnu motiváciu. Intelektuálnu odvahu prejavujeme vtedy, keď sme ochotní utrpieť potenciálnu stratu alebo ujmu v záujme nejakého dobra – keď súdime, že sa oplatí podstúpiť určité riziko (Intellectual Virtues Academy, 2022).

Odborníci uvádzajú minimálne šesť druhov odváh:

1. Fyzická odvaha – rozvoj fyzickej sily, odolnosti a uvedomelosti (statočnosť s rizikom ublíženia si na zdraví).
2. Sociálna odvaha – riziko spoločenských rozpakov alebo vylúčenia, neobľúbenosti alebo odmietnutia.
3. Intelektuálna odvaha – rozlišovať a hovoriť pravdu.
4. Morálna odvaha – robiť správnu vec, najmä vtedy, keď riziká zahŕňajú hanbu, odpor alebo nesúhlas iných.
5. Emocionálna odvaha – otvára pocity celého spektra pozitívnych emócií s rizikom, že narazíme na tie negatívne (silno korešponduje so šťastím).
6. Duchovná odvaha – keď zápasíme s otázkami o viere, zmysle života a pod.

Intelektuálna odvaha, intelektuálna zbabelosť a unáhlenosť

Intelektuálna odvaha sa na jednej strane ocitá v kontraste so zbabelosťou, kedy jedinec nemá odvahu sa vyjadriť alebo konať (aj keď disponuje relevantnými dôkazmi), na druhej strane jej kontrastom môže byť unáhlenosť. Dopady môžu byť rôzne. To, čo je v intelektuálnej odvahe podstatné, je neklamať seba samých, dôkladne byť ochotný spochybňovať všetky svoje domnienky a byť kritickým mysliteľom v pravom slova zmysle, t. j. silným kritickým mysliteľom (nepoužívať kritické myslenie na manipuláciu).

Intelektuálnu odvahu si mnohí mýlia so schopnosť odvážne kritizovať všetko a za každú cenu (v tomto chápaní však ide o vlastnosť absolútne nekritického človeka). Hlavne v odbornej oblasti by človek nemal podceňovať ani preceňovať svojich kolegov či študentov.

Ak chce človek prejaviť intelektuálnu odvahu, odporúčame:

• zvážiť všetky okolnosti,
• mať v danej problematike prehľad,
• neprijímať hotové informácie, ale
• kriticky informácie skúmať z viacerých hľadísk, zaoberať sa spravodlivým spôsobom myšlienkami, názormi bez vlastných negatívnych emócií.

Za dôležité sa považuje to, aby sa človek nebál odmietnuť iný názor, tvrdenie a pod., ak má na to dostatočné dôvody a argumenty. Cnosť intelektuálnej odvahy súvisí s kognitívnou zrelosťou, čo je jed