Využitie mediácie pri riešení konfliktov v materskej škole

V školskom prostredí vzniknú mnohé spory spontánne a majú impulzívny charakter. Naliehavosť ich urovnania rastie úmerne s poslaním pedagógov, s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania detí. Konfliktné situácie, ktoré sa môžu v školách odohrávať, sa týkajú rôznych cieľových skupín a majú cyklický charakter. Opakujú sa s každou novou generáciou detí a rodičov, pričom charakter problémov sa mení spolu s dobou, v ktorej požiadavka na prevenciu a podporu duševného zdravia sa stáva normou. V tomto kontexte nadobúda mediácia ako metóda riešenia konfliktov, ale aj ako forma prevencie významnú úlohu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediácii“) je mediácia „mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu“. Podľa § 3 tohto zákona je mediátorom „každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1.“

Jednou z aplikačných oblastí, v ktorej možno využívať mediáciu, je aj školská mediácia. Je to spôsob riešenia konfliktov v školskom prostredí, pri ktorom tretia nestranná a nezaujatá osoba využíva mediačné zručnosti na zmiernenie napätia, predchádzanie konfliktom alebo ich riešenie formou mediácie ako odbornej metódy riešenia konfliktov alebo mediácie podľa zákona o mediácii. Táto osoba je spôsobilá konflikt alebo napätie medzi spornými stranami vnímať, pochopiť a adekvátne naň reagovať (Bieleszová, D., 2017). Lenka Holá (2003, s. 190) uvádza, že: „Mediácia je metóda riešenia konfliktu komunikáciou, pri ktorej neutrálna, kvalifikovaná osoba pomáha účastníkom konfliktu vo vzájomnom dorozumievaní, ktorého cieľom je dosiahnutie ich spokojnosti s procesom a výsledkom riešenia konfliktu“. V definícii mediácie kladie dôraz najmä na komunikáciu a aktívne počúvanie.

Mediácia je štruktúrovaný proces, ktorý má svoje pravidlá. V procese mediácie v školskom prostredí by nemali chýbať tieto kroky (Bieleszová, Koreňová, 2021):

• nájsť na riešenie sporu vhodné miesto,
• dopriať rodičom, resp. kolegom čas vyrozprávať sa,
• prejaviť pochopenie pre akékoľvek pocity,
• pýtať sa na predstavy rodiča, kolegu o vyriešení spornej situácie,
• sformulovať dohodu.

Mediácia môže napĺňať v školskom prostredí aj rovinu prevencie. V prípade prevencie môže ísť o priamu prevenciu, ktorá predstavuje osvetu, vzdelávanie, začlenenie tém do obsahu vzdelávania; sekundárnu prevenciu, ktorá je zameraná na riešenie aktuálnych konfliktov a terciárnu prevenciu, ktorá je zameraná na prácu s cieľovou skupinou (žiakmi, dospelými) aj po ukončení konfliktu tak, aby jeho dobré riešenie bolo vzorom riešenia konfliktov a nedochádzalo k pomste (Bieleszová, 2022).

Prípadová štúdia – modelová situácia

Prípadová štúdia opisuje riešenie konfliktu, ktorý sa odohral na pôde materskej školy. Vďaka využitiu mediačných zručností sa nám konflikt podarilo riešiť efektívnejšie ako v minulosti. Riešili sme ho na diskrétnom mieste, v pokojnej atmosfére a bez prítomnosti ďalších ľudí, ktorých sa konflikt priamo netýkal. Priestor na tvorbu riešení bol ponechaný účastníkom sporu. Mediátorkou bola zástupkyňa riaditeľky školy. Riešenie konfliktu bolo prijateľné pre obe strany. Konflikt sa odohral medzi začínajúcou učiteľkou v materskej škole a matkou dieťaťa.

Opis konfliktu – pani učiteľka: „Dnes som sa pohádala s matkou jedného dieťaťa, ja už som vážne zúfalá, neviem si s ňou poradiť, akoby vôbec nechcela spolupracovať. Už niekoľkokrát som jej vravela, že má dohovoriť svojej dcére, ktorá nechce ležať v postieľke počas popoludňajšieho oddychu v škôlke. Namiesto toho, aby jej dohovorila, mi zakazuje ju ukladať popoludní do postele. Vraj jej dieťa popoludňajší spánok nepotrebuje a ona sama dieťaťu povolila hrať sa. Dieťa neustále vybieha z postele za hračkami a budí tým ostatné deti. Dnes sa to dialo počas popoludňajšieho oddychu. Keď som to popoludní oznámila matke dieťaťa, pohádali sme sa, kričali sme na seba v šatni. Mrzí ma to, čo mám robiť?“

Iniciovanie kontaktu so stranami – Pani učiteľku som upokojila a prisľúbila jej svoju pomoc. Spýtala som sa jej, či by súhlasila so stretnutím s matkou dieťaťa v mojej kancelárií. Pani učiteľka súhlasila a ja som na seba prevzala úlohu mediátorky. Matku dieťaťa som oslovila e mailom: Dobrý deň, pani Zelená, som zástupkyňou riaditeľky materskej školy, kam chodí Vaše dieťa. Chcela by som Vás požiadať o stretnutie zajtra o 14:00 hod. v mojej kancelárii zástupkyne riaditeľky MŠ. Spoločne s pani učiteľkou sa pokúsime vyriešiť váš spor. Ak by Vám tento termín nevyhovoval, navrhnite, prosím, iný termín stretnutia.  Matka dieťaťa súhlasila so stretnutím. Pred ním som si kládla otázky: Čo mohlo byť príčinou konfliktu? Ako konflikt ovplyvňuje zúčastnené osoby? Čo by chceli sporné strany dosiahnuť? Akým spôsobom môžu dosiahnuť vzájomnú dohodu?

Mediačné stretnutie

Mediátorka: „Dobrý deň, srdečne vás vítam u mňa v kancelárii, som veľmi rada, že ste si našli čas a prijali moje pozvanie na spoločné stretnutie. Dovoľte mi, aby som vás oboznámila s tým, ako bude prebiehať. Dohodneme si určité pravidlá, ktoré nám riešenie konfliktu môžu uľahčiť. Súhlasíte?“ Počkala som, na súhlas oboch strán. „V poriadku, chcete, aby sme váš spor na tomto stretnutí vyriešili? Výborne. Môžete tu zostať približne hodinu? Máte toľko času? Áno, ďakujem. Mojou úlohou nie je dať vám riešenie a rozhodnúť tak za vás, nie je ani mojou úlohou zisťovať, kto je na vine a kto má pravdu, ja vám len budem pomáhať hľadať cesty a spôsoby riešenia, aby ste vy sami niečo vymysleli a dohodli sa na takom riešení, ktoré bude prijateľné pre obe strany. Chcem, aby ste vedeli, že toto stretnutie je dôverné. Je to kvôli tomu, aby ste sa nebáli a mohli spolu otvorene a pravdivo komunikovať. Ďalej vás poprosím o to, že keď jedna strana bude rozprávať, druhá strana jej nebude skákať do reči a počká, kým dohovorí, dobre? Ak by došlo k tomu, že by ste sa navzájom napádali, zastavím vás a nedovolím vám v tom pokračovať. Môžeme sa takto dohodnúť? Je to v poriadku? Výborne. Teraz by som si rada vypočula každú z vás. Chcem sa dozvedieť, ako každá z vás vníma vznik konfliktu medzi vami. Potom budeme hľadať riešenia a sformulujeme dohodu vyhovujúcu vám obom. Máte otázky k priebehu dnešného stretnutia?“ Počkala som na odpovede. „Keďže nie sú žiadne otázky, navrhujem aby sme začali. Ktorá z vás začne rozprávať?“ Pani učiteľka prenechala slovo matke dieťaťa.

OPIS KONFLIKTU

• Matka: „Nepáči sa mi, že pani učiteľka ukladá moju dcéru popoludní do postieľky, hoci som jej jasne vysvetlila, že moje dieťa už popoludňajší spánok nepotrebuje. Som predsa jeho matka, poznám si svoje dieťa, sama najlepšie viem, čo potrebuje. Ani doma svoje dieťa už popoludní nedávam spať, môže sa hrať, pretože neprejavuje známky únavy. Dieťa sa mi doma sťažuje, že pani učiteľka ho po obede ukladá do postieľky a ono už kvôli tomu nechce ďalej chodiť do škôlky, často kvôli tomu plače. Opakovane som pani učiteľke zakázala, aby moje dieťa popoludní ukladala spať. Pani učiteľka to odmietla. Nerozumiem, prečo mi nechce vyhovieť, je veľmi panovačná. Nechcela som na ňu zvyšovať hlas, ale už som z tejto situácie naozaj zúfalá.“
• Pani učiteľka: „Mám v triede 23 detí, väčšina z týchto detí ešte jednoducho popoludňajší spánok potrebuje. Popoludňajší oddych je i súčasť nášho denného poriadku v materskej škole, nemôžem ho predsa len tak zrušiť. Tým, že dieťa vybieha z postieľky za hračkami, ruší ostatné deti, ktoré nemôžu spať. Keď chcem dieťa uložiť, bojuje so mnou a odvoláva sa na svoju mamu, ktorá mu dovolila sa hrať. Opakovane som prosila matku, aby svojmu dieťaťu dohovorila. Matka svojmu dieťaťu nechce dohovoriť, namiesto toho útočí na mňa. Mrzí ma, že som sa nechala vyprovokovať k hádke, stalo sa mi to prvý krát.“

Snažila som sa pozorne počúvať obe strany, aby som čo najlepšie pochopila spornú situáciu. Prejavovala som pochopenie pre argumenty matky dieťaťa i pani učiteľky. Snažila som sa o objektivitu a nestrannosť. Počas mediácie sporu som sa snažila udržiavať očný kontakt s oboma účastníčkami. Z tónu hlasu ale i neverbálnej komunikácie som vypozorovala snahu dohodnúť sa.

Mediátorka: „Ďakujem vám, že ste sa navzájom trpezlivo vypočuli a prejavili ste vôľu vidieť konflikt aj z opačnej strany. Pozorne som vás počúvala a ak dovolíte, zhrnula by som to takto. Pani učiteľka, vám vadí, že dieťa opakovane narúša režim popoludňajšieho oddychu detí. Ďalej vnímate ako problém aj to, že matka dieťaťa odmieta s vami spolupracovať a dieťaťu doma dohovoriť. Práve naopak, akoby svojim správaním posilňovala dieťa v jeho neželanom správaní. Rozumiem tomu správne?“ Počkala som na odpoveď. „Vy ako matka dieťaťa, zase negatívne prežívate, keď je vášmu dieťaťu nútený popoludňajší spánok, ktorý, podľa vás, už nepotrebuje. Ste smutná z toho, že vaše dieťa kvôli tomu odmieta chodiť do škôlky. Zle vnímate, že pani učiteľka vaše želanie nerešpektuje a ukladá dieťa popoludní do postieľky. Pochopila som to správne?“ Počkala som na odpoveď.

NÁVRH TVORBY MOŽNOSTÍ RIEŠENIA KONFLIKTU

• Mediátorka: „Viete si predstaviť nejaké možnosti riešenia tejto situácie? Dokázali by ste navrhnúť riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre jednu aj druhú stranu? Kto by chcel začať? V poriadku, môže začať matka dieťaťa.“
• Matka: „Ako som vás počúvala pani učiteľka, uvedomila som si, že máte skutočne zodpovednosť aj za ostatné deti v triede, tento fakt som akosi nemala veľmi na zreteli, myslela som hlavne na svoje dieťa. Viete, on naozaj už od troch rokov nepotrebuje popoludňajší spánok, jeho pediatrička ma upokojila, že je to u niektorých deti bežné. Možno keby bolo môjmu dieťaťu dovolené zobrať si do postieľky obľúbenú knihu, nevybiehalo by z nej a nerušilo ostatné deti. Mohla by som sa s ním o tom doma porozprávať, myslím si, že by sa mu to mohlo páčiť.“
• Pani učiteľka: „Nevedela som, že vaše dieťa už od troch rokov popoludní vôbec nespí, nebýva to bežné u detí v jeho veku. Váš návrh sa mi páči. Myslím si, že listovanie obľúbenej knihy by ho mohlo udržať v postieľke. Viete, máte na svoje dieťa veľký vplyv, budem rada, ak sa s ním doma porozprávate a vysvetlíte mu, že jeho kamaráti v škôlke ešte potrebujú spinkať, hoci jemu sa už nechce. Tento čas môže v postieľke stráviť so svojou obľúbenou knihou. Ja sa budem snažiť s ním rovnako komunikovať v škôlke. Myslím si, že by sme to takto mohli vyskúšať.“

SFORMULOVANIE DOHODY

• Mediátorka: „Ďakujem za vašu vzájomnú ústretovosť a snahu nájsť riešenie konfliktu. Vidím, že vám obom ide o dobro dieťaťa. Myslím, že by sme spoločnú dohodu mohli sformulovať takto: Matka dieťaťu vysvetlí, že hoci sa doma môže popoludní hrať, v škôlke je so svojimi kamarátmi, ktorí ešte potrebujú spať a jeho vybiehanie z postieľky za hračkami ich ruší. Aby mu v postieľke nebolo dlho, môže si zo sebou zobrať svoju obľúbenú knihu. Pani učiteľka dieťaťu v materskej škole vysvetlí, že počas popoludňajšieho odpočinku má dovolené zobrať si so sebou do postieľky knihu. Bude si v nej ticho listovať, kým budú ostatné deti spať. Súhlasíte s takouto dohodou? Chceli by ste niečo dodať? Ak nie, môžeme naše stretnutie ukončiť.“

ZÁVER MEDIÁCIE

• Mediátorka: „Ďakujem vám, že ste spolu dokázali komunikovať so vzájomným porozumením a že sa vám podarilo nájsť obojstranne vyhovujúce riešenie. Dúfam, že vaša spoločná dohoda bude fungovať. Nakoniec by som vám chcela ponúknuť, že ak by ste sa potrebovali stretnúť znova, stačí sa mi ohlásiť a ja si určite nájdem čas. Želám vám veľa šťastia.“ Vďaka mediačnému stretnutiu sa konflikt vyriešil.

Materská škola by mala byť pre deti, jej zamestnancov ale i rodičov priateľským prostredím. O vytváranie a udržiavanie priateľského prostredia by sa mali snažiť všetci, no najmä vedúci pedagogickí zamestnanci, pretože len v priateľskom prostredí a v pozitívnej klíme sa budeme všetci cítiť dobre. Vytváranie takéhoto prostredia a jeho udržiavanie nie je až taká samozrejmosť, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Prostredie materskej školy prináša so sebou množstvo menších i väčších konfliktov. Aby nenarúšali pozitívnu klímu, je potrebné ich včas a konštruktívne riešiť. Účinným nástrojom môže byť mediácia. 

1. BEDNAŘÍK, A. 2001. Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. Centrum prevencie a riešenia konfliktov. Partners for Democratic Change Slovakia. Bratislava. 2000. ISBN: 80-968095-4-7.
2. BIELESZOVÁ, D. – KOREŇOVÁ, S. 2021. Sebariadenie a manažérska etika v školskom prostredí. Wolters Kluwer : Bratislava 2021. ISBN 978-80-571-0440-7.
3. HOLÁ, L. 2003. Mediace. Způsob řešení mezilidských konfliktů. Praha: Grada, 2003. s.190. ISBN 8024704676.
4. KŘIVOHLAVÝ, J. 2008. Konflikty medzi lidmi. 2. vyd. Praha: Portál, 2008. 189 s. ISBN 978-80-7367-407-6.
5. LINHART, L. a kol. 1996. Veľký sociologický slovník. Praha: Karolínum, 1996. 520 s. ISBN 80-7184-164-1.
6. SOKOLOVÁ, L. 5 mediačných zručností dobrého teamleadera pre vedenie ľudí. Dostupné na: https://www.mediacia.online/5-mediacnych-zrucnosti-dobreho-teamleadra-pre-vedenie-ludi/.