Emocionálna inteligencia a ako ju treba rozvíjať

Ako treba rozvíjať emocionálnu inteligenciu?

Rozpoznanie a označenie emócie. Zvyčajne sprievodným znakom prežívania emócie je aj zmena fyzična (zrýchlený dych, studený pot, stuhnutá šija, bolesť brucha a pod.) – potreba pátrať po emócii a dôležité je ju vhodne pomenovať.

Porozumenie emóciám. Môže byť jednoduchá alebo komplexná emócia. Riaditelia sú neraz dostatočne zamestnaní riešením problémov iných, že ani nemajú čas sa zastaviť a porozumieť vlastným emóciám. Je dôležité vedieť, prečo sa v niektorých situáciách cítime radostne a iné nám naopak prinášajú zlosť. Toto porozumenie je polovica cesty k tomu, aby sme boli schopní modifikovať či zmeniť dané správanie.

Vyjadrenie emócie. Riaditelia často hovoria, že svoje emócie skrývajú pred svojimi spolupracovníkmi. Špeciálne, pokiaľ sa jedná o negatívne emócie, ktoré v daných situáciách či k daným osobám cítia. Práve to je dôvod, prečo manažéri a vedúci pracovníci častejšie prežívajú stres a problémy s tým spojené – skrývajú svoje skutočné pocity a nasadzujú šťastné tváre. Náročné konverzácie sú pritom na ich dennodennom poriadku. Efektívni lídri nastavujú kultúru, v ktorej je chyba či konflikt očakávaný (neraz i vítaný). Za podmienky, že je prítomný vzájomný rešpekt, vedia dokonca z komplikácii vyjsť všetci posilnení.

Regulovanie emócií. S rastúcimi výzvami sa zároveň ponúka väčšia príležitosť na strategické uvažovanie o tom, ako sa v ďalších podobných situáciách možno zachovať a čo tým možno dosiahnuť. [2]

Zdroje negatívnych emócií:

• rozdielne pohľady na vec,
• neefektívna komunikácia.

Byť ochotný pozrieť sa na vec inými očami počas vyostrenej situácie vyžaduje obrovskú mieru sebakontroly a možno i dávku sebazaprenia. Prinesie však uvoľnenie atmosféry a tiež priestor na to, aby sme boli vnímavejší k prežívaniu druhých.

Empatia je základným prvkom emocionálnej inteligencie. Tú, žiaľ, v porovnaní s intelektuálnou inteligenciou, rozvíjame v školskom prostredí o poznanie menej.

Pravdepodobne ste sa v roli vedúce pracovníka už stretli so situáciou, keď ten druhý bol zaplavený emóciami, ktoré nedokázal udržať na uzde (záchvat zúrivosti, zrútenie sa od bezmocnosti a pod.). Ak sa jednalo o situáciu, v ktorej cítite, že by ste sa zachovali úplne rovnako, pociťujete sympatiu. Ak bolo podnetom čosi, čo by vo vás vyvolalo úplne inú reakciu, ale aj napriek tomu daného človeka chápete, zapájate empatiu. Empatia je dobrý nástroj na to, aby sme druhým pomohli upokojiť sa v náročných situáciách. A prečo? V mozgu sa práve pri empatickej odpovedi druhého deje to, že sa racionálny a emočný mozog zladia a to prináša želanú úľavu. Aktivuje sa miesto, tzv. ostrovček, ktoré je mostom medzi týmito dvoma časťami (Bilbao str. 102-105).

Rozdielne pohľady na vec sú prirodzenou súčasťou ľudských vzťahov. Ak však chceme zamedziť, aby názorové rozdiely prerástli do otvoreného konfliktu, je potrebné v ľuďoch posilňovať schopnosť pozrieť sa na vec inými očami a aktívne počúvať partnerove argumenty.

Ako viete, že ste aktívnym poslucháčom?

• Ste tu a teraz pre partnera – nerozmýšľate, čo ďalšie chcete povedať, ani nad tým, že váš partner má pekné oči, čo si dáte na obed a pod.
• Udržujete očný kontakt – nepozeráte do zeme, ale taktiež nie nezdravo bez mrknutia.
• Neverbálne vyjadrujete porozumenie – prikyvujete hlavou, smejete sa.
• Kladiete verifikačné otázky – overujete si, či ste správne porozumeli danej informácii.
• Dokážete zhrnúť najdôležitejšie myšlienky – sumarizujete povedané.
• Povzbudzujete partnera – dávate najavo svoj záujem o hovorené.
• Nehodnotíte – pokiaľ vás k tomu partner nevyzve, neodsudzujete, neradíte.
• Neodvádzate pozornosť na seba.

Byť ochotný pozrieť sa na vec inými očami počas vyostrenej situácie, si vyžaduje obrovskú mieru sebakontroly a možno i dávku sebazaprenia. Na oplátku však prinesie uvoľnenie atmosféry a tiež priestor na to, aby sme boli vnímavejší k prežívaniu druhých. Empatia je základným prvkom emocionálnej inteligencie. Tú, žiaľ, v porovnaní s intelektuálnou inteligenciou, rozvíjame v školskom prostredí o poznanie menej.

Čo znamená zachovať sa empaticky?

• Položiť si vhodné otázky – Ako by som sa cítil/a ja na jeho mieste? Čo ho/ju viedlo k tomu, aby sa takto zachoval/vyjadril?
• Počúvať bez súdenia – Sústrediť sa na to, čo človek hovorí bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme my a či sa nám podarilo porozumieť partnerovmu prežívaniu.
• Vyjadriť záujem/porozumenie – Prejavom záujmu a porozumenia (neznamená, že s partnerom súhlasíme!) si získavame partnerovu dôveru a eliminujeme tak jeho pocit ohrozenia.

Čo vám prinesie empatický prístup vo vedúcej pozícii?[3]

• Priestor otvorenej komunikácie, spätnej väzby.
• Prehľad o problémoch a prekážkach, ktorým čelia zamestnanci (a ich žiaci).
• Možnosť vhodne reagovať na potreby zamestnancov (ich žiakov).

Empatické omyly