Práca rovesníckych mediátorov v skupine – odporúčania z praxe

Odporúčania

Počet žiakov v skupine - prevažne 5, resp. 7

V tréningovom tíme máme zvyčajne 12 až 20 žiakov vo veku od 10 do 15 rokov v základnej škole, resp. od 15 do 19 rokov v strednej škole. Pre prácu v skupine je ideálny počet rovesníckych mediátorov 5, resp. 7 pri väčších skupinách. Vytvoríme tak približne tri skupiny, ktoré aj pri prezentovaní záverov sú schopné vzájomne sa aktívne počúvať. Pri väčšom počte skupín, hlavne pri prvých stretnutiach tímu hrozí, že najmä rovesnícki mediátori mladšieho veku v skupine budú pociťovať väčšiu únavu pri čakaní na prezentovaní záverov skupiny a budú viac nesústredené.

Výber rovesníckych mediátorov v skupine - prevažne heterogénna skupina

Podstatou mediačných zručností je vzájomné učenie sa žiakov v rovesníckej skupine.

Preto je ideálne, ak je skupina heterogénna z hľadiska:

• veku – mladší žiaci vnímajú a reagujú na podnety starších žiakov a starší žiaci „objavujú“ v sebe mentorov, sprievodcov a postupne tomu prispôsobujú aj svoje správanie,
• pohlavia – komunikovanie a vnímanie problémov z pohľadu chlapcov a dievčat umožňuje lepšie reflektovať reakcie konfliktov, ktoré sa objavujú v dievčenských tímoch alebo v chlapčenských tímoch, zároveň možno pozorovať väčší rešpekt a úctu nielen pri vnímaní názorov, ale aj v komunikácii (zdvorilosť, humor – odľahčenie témy a pod.),
• temperamentu – vnímať rozdielnosť pováh je pre prácu rovesníckych mediátorov kľúčové, v chránenom prostredí a v menšej skupine môžu o rozdielnosti pováh, reakcií viac premýšľať a túto zručnosť si osvoja rýchlejšie,
• sociálneho prostredia – v komunikácii žiakov vznikajú názorové rozdiely aj z nepochopenia rozdielnych sociálnych podmienok, v ktorých žiaci vyrastajú, v menších skupinách si rovesnícki mediátori viac dôverujú, rozoberajú aj problémy, o ktorých nehovoria verejne, k slovu sa dostane aj introvertnejší rovesnícky mediátor, ktorý je dobrým pozorovateľom, rovesnícky mediátor, ktorý zažil negatívnu skúsenosť, alebo aj taký, ktorý vníma veci spočiatku povrchne a až s odstupom času, pri osobnej skúsenosti, reflexii si uvedomí, že správanie každého má svoju históriu.

Výrazným lídrom skupiny treba vymedziť úlohu facilitátora

Starší rovesnícki mediátori v skupine si zvyknú ľahko získať dôveru mladších rovesníckych mediátorov. Následne prirodzene preberajú úlohu lídrov. Ak sa tak stane, je vhodné sa s nimi po určitom čase práce skupiny dohodnúť, aby debatu skôr usmerňovali a svoj názor sa pokúsili tlmiť (vedomí si toho, prečo to robia). Postupne budú preberať úlohu mentorov a posilnia tak presadzovanie sa aj mladších mediátorov v tíme skupiny. Starší rovesnícki mediátori by mali podporovať mladších, oceniť ich za návrhy a pýtať sa na ich názor. Zároveň sa učia rozlišovať úlohu mediátora, mentora a úlohu lídra, ktorý presadzuje svoj názor prostredníctvom argumentov.

Určiť čas na splnenie úlohy v skupine

Skupine treba zadať primeraný čas na vyriešenie úlohy a upozorniť rovesníckych mediátorov, že čas si treba strážiť. Ak vnímame voľným okom, že sa debata v skupine odkláňa od témy, upozorníme aj v priebehu plnenia zadania, že na vyriešenie úlohy máme vymedzený čas. Minútu pred koncom oznámime, že treba prísť k záveru, alebo musia delegovať rozhodnutie nevyriešenej časti úlohy na vedúceho skupiny, ktorý závery odprezentuje. Ak sa úloha nestihne splniť, treba rozobrať  v reflexii, prečo sa tak stalo, na čom sa stratilo najviac času, prečo skupina stagnovala a dať pritom pozor, aby nedošlo k vzájomnému obviňovaniu, teda udržať vecnosť.

Striedať rovesníckych mediátorov pri prezentovaní záverov

Prezentovanie záverov je jednou z kľúčových zručností rovesníckych mediátorov. Je preto dôležité, aby sa jej zhostili všetci. Stáva sa, že rovesnícky mediátor v chránenom prostredí skupiny rovesníckych mediátorov pozná riešenie, vyjadrí svoj názor, ale v prostredí vlastnej triedy si ho presadí ťažšie. Preto v začiatkoch prezentovania sa prezentujúci postaví, vytvorí si priestor na prezentovanie, odstráni prekážky (tak, aby na neho všetci videli) a názor skupiny prezentuje rovesníckym mediátorom v ostatných skupinách (nie lektorovi!). V tejto časti máme možnosť upozorniť na dôležité zručnosti prezentujúceho, najmä  hovoriť nahlas, udržiavať zrakový kontakt s ostatnými spolužiakmi, v prípade rušivých momentov v prezentovaní záverov nepokračovať, ale požiadať o pozornosť napr. dohodnutým signálom (zvonček, tlesknutie, dlhá pauza vo vete,...).

Názory rovesníckych mediátorov neopravujeme, nehovoríme riešenia

Pri prezentovaní názorov žiakov si treba uvedomiť, že ich tvorili žiaci v skupine s vlastnými skúsenosťami. Lektor sa musí zdržať potreby opravovať ich, meniť, lebo má pocit, že lepšie pozná riešenie. Dozrievanie je súčasťou skúsenosti žiackej aj lektorskej. V prípade potreby zasiahne skôr doplňujúcou otázkou, ktorá vyvolá premýšľanie. Rešpektovanie návrhov, skúseností je kľúčovým faktorom dôvery v tíme. Pri konfrontácii názorov v skupinách, treba citlivo diskusiu usmerňovať. Zdôrazniť právo na názor, aj vzájomný rešpekt bez ohľadu na to, či sa v danej téme zhodneme, alebo nie.

Pravidlá v skupine

Pred skupinovou prácou si určíme kľúčové pravidlá. Nemalo by ich byť veľa, mali by byť ľahko zapamätateľné a treba si ich častejšie pripomínať.

Príklad:

• Každý dostane priestor vyjadriť sa.
• Závery za skupinu prezentuje vždy iný člen skupiny.
• Dodržiavame čas určený na prácu v skupine.
• Neodbiehame od témy.

Možné problémy a riešenia