Ponúkame spracované výstupy zo skupinových diskusií funkčného vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých si vzájomne zdieľali konkrétne príklady toho, ako v školách rozvíjajú emocionálnu inteligenciu nielen žiakov, ale aj zamestnancov.
Skupina
Príklady
1
Príklad zo špeciálnej ZŠ: V každej triede mať špeciálneho pedagóga, ktorý na vzniknuté konflikty a napätie reaguje ihneď (rómske deti prenášajú konflikty zo svojej komunity či rodiny aj do školy). Škola, resp. odborný zamestnanec a pedagógovia deti usmernia, že aj napriek tomu, keď sa hnevajú na seba rodičia z rôznych rodín navzájom, tak v škole toto musí ísť bokom. Pomáhajú diskusie spoločné s deťmi.
Porady ad hoc so spádovou CPPPaP.
2
V situáciách, keď učitelia nezvládajú situáciu v kolektíve detí, strety s rodičom alebo medzi sebou navzájom, tak prichádzajú za osobou, ktorá dokáže situáciu „nasvietiť“ z iného uhla pohľadu ® pomáha nájsť porozumenie pre druhu stranu, a to môže priniesť toľko želanú úľavu.
V rámci pedagogických porád ponuka stretnutia s psychológom – možnosť ventilovať frustrácie pedagógov a ďalších zamestnancov (či už z práce alebo iných oblastí života).
Emocionálne silné udalosti (smrť dieťaťa) – umožnenie individuálne si to prežiť, nezaťažovanie prílišnými otázkami, ponechanie slobody rozhodnúť sa komu a čo konkrétne chcem komunikovať.
3
Aktívny tréning a posilňovanie vnútorných zdrojov (v rámci pravidelných stretnutí školského tímu s psychológom) – stratégie ako zvládať náročné situácie, ako predchádzať vyhoreniu, nácvik relaxačného dýchania, ako komunikovať s rodičmi a pod.
Emocionálna inteligencia sa rozvíja v každej situácii (s každým kolegom, žiakom, ...) – na základe skúseností si za pomoci spätnej reflexie máme príležitosť uvedomiť, aké emócie nám dané situácie a osoby prinášajú, čo to v nás vyvoláva, ako daná emócia prispieva alebo naopak zamedzuje riešeniu vzniknutých situácií a nám samotným a podobne
4
Emocionálnu inteligenciu v prvých rokoch života primárne rozvíja matka dieťaťa – pomáha usmerňovať pocity frustrácie, hnevu, agresie atď. a posilňuje, resp. aktívne prispieva k pocitom šťastia, bezpečia a pod.
V prvých rokoch života výrazne napomáha rozvoju emocionálnej inteligencie práca s príbehom (čítanie rozprávok, divadlá, ...) a tiež kolektívne hry (športové).
Existuje množstvo metód a aktivít ako posilňovať emocionálnu inteligenciu – napríklad Teplomer na ľady, Rozosmievaná, Objímanie.
Posilňovanie vôle a vlastného konania – treba citlivo pristupovať k rôznym typom ľudí (treba vedieť odhadnúť).
5
Ranné kruhy (nahradili triednické hodiny) – pomáha deťom preklopiť svoje prežívanie z domáceho prostredia na školské; lepšie to funguje s mladšími deťmi.
Hra Človečina a kartičky na prácu so šikanou.
Spolupráca s výchovným poradcom a psychologičkou.
Prenesenie zodpovednosti za klímu primárne na triednych učiteľov – ale potom v rámci pravidelných stretnutí pedagógov a odborných zamestnancov dať príležitosť vzájomne zdieľať svoje skúsenosti a skúšať inovatívne metódy/hry (sledujú svoje reakcie a vďaka tomu sa môžu lepšie pripraviť na realizáciu aktivít s deťmi).
Podporné aktivity pre učiteľov – zo sociálneho fondu pedikérka, masérka, manikérka (nie poukážka, ale priama služba) + spoločné raňajky ako prekvapenie.
Skúsenosť SŠ – emócie a práca v službách – robia to na praxi, jedna hrá zákazníčku, druhá je vedúca smeny – aby sa vcítili do pozície zákazníčky (ako komunikovať, vysvetliť čo idete robiť a podobne).
Zdroj: Funkčné vzdelávanie - Modul - sebariadenie a manažérska etika - Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komeského, Bratislava.
