Roviny rovesníckej mediácie v prostredí školy

Nechuť ašpirovať na vytvorenie a tlmočenie vlastného názoru a spoliehanie sa na rozhodnutia dospelých, môže byť živnou pôdou pre trvalejšie blokovanie pocitov – pozitívnych i negatívnych a zároveň i potrieb aktívne reagovať. Presvedčenie mladých ľudí „najlepšie je súhlasiť a nepýtať sa“, obmedzuje komunikáciu a potláča názorovú rozdielnosť. Ak sa naučíme prejavovanie emócií považovať za prirodzenú súčasť života i s vedomím možnej omylnosti, môžeme byť na správnej ceste pochopenia významu rôznorodosti.

Zmierňovanie napätia v triede - mediačná zručnosť

Individuálne rozhovory rovesníckeho mediátora so žiakom

(využitie pozorovania, čítanie neverbálnej komunikácie, aktívneho počúvania, empatie, sebapoznania, reflexie, sebareflexie)

Príklad: Žiak v triede sa nevie sústrediť na vyučovanie, lebo doma sa jeho rodičia hádajú, je uzavretý, smutný, menej komunikuje. Na otázky učiteľa reaguje podráždene, odvráva, s nezáujmom alebo apaticky, častejšie vstupuje do konfliktov so spolužiakom, napr. pri reakcii na jeho rodinu, chýbajúcu desiatu, ...S učiteľom sa rozprávať nechce, prirodzenejším partnerom na debatu mu je rovesník.

Zastanie sa spolužiaka pred inými spolužiakmi

(komunikačné zručnosti – verbálne, neverbálne,  definovanie pravidiel, empatia)

Príklad: Využijeme pri ohováraní, klebetách, zosmiešňovaní – využitie otázok, humoru, zmena témy – „A prečo si to myslíš? Nie je správne, že o ňom hovoríme, keď tu nie je? Spýtal si sa ho, čo si o tom myslí on? Necíti sa dobre, ak ho zosmiešňuješ? Bavme sa radšej o niečom inom.“ Alebo neverbálne dá najavo, že dané správanie nebude počúvať, napr. odíde od skupiny,....

Posilňovanie submisívnejšieho správania spolužiakov smerom k odvahe povedať svoj názor

(pozorovanie, neverbálne zručnosti – modulácia hlasu, tvorba pravidiel a upozorňovanie na ich dodržiavanie).

Príklad: V rámci skupinovej práce žiaci vyslovuj názory, niekto hlasnejšie, iní tichšie. Tichšie prejavy v prostredí triedy zanikajú. Rovesnícky mediátor je dobrý pozorovateľ a vníma, čo sa v skupine deje komplexnejšie, vtedy upozorní: „Adam tiež niečo dôležité povedal. Nech to skúsi zopakovať znova.“

Tlmenie snahy presadzovať len jeden názor v triede - prevencia skupinového myslenia

(brainstorming, tvorba argumentov, protiargumentov, diskusia, smerovanie k dohode, práca v skupinách, prezentovanie stanoviska)

Príklad: V triede prevláda skupinové myslenie, k dôležitým veciam sa vyjadruje napr. len „predseda triedy“, zväčša žiak s výborným prospechom, ostatní sa naučili tento model rešpektovať a k mnohým veciam sa nevyjadrujú, neprebieha brainstorming návrhov, blokuje sa schopnosť ostatných detí prezentovať vlastný názor. Rovesnícky mediátor môže začať proces nastavenia nových pravidiel diskusie, napr. pri výbere školského výletu: „Urobme brainstorming, každý napíše na lístok vlastný návrh, tie si potom prečítame, uvidíme, kde je najväčšia zhoda, porozprávame sa o návrhoch, ktoré sú zaujímavé.“ Alebo môže ísť príkladom sám: „Jana (predsedníčka triedy) povedala svoj názor, môj je tošku iný, takýto....aký je ten váš?“

Zmierňovanie napätia v triede

(aktívne počúvanie, povzbudzovanie)

Príklad: Napr. po písomke, pri pocite nespravodlivosti aj zo strany učiteľa, kde nie je šanca hľadať riešenie na úrovni učiteĺ – žiak.

Pomoc učiteľovi zvládať dynamiku triedy - mediačná zručnosť

Konzultácia  učiteľ - žiak o možnom riešení konfliktov

(smerovanie k úrovni spolurozhodovania, ak to klíma školy dovolí, parafrázovanie, vysvetľovanie, uhly pohľadu, zdôvodňovanie).

Príklad: V triede sa decká ohadzujú balónikmi naplnenými vodou, v triede sa uvoľnilo napätie po oznámení, že náročná písomka z matematiky odpadá. Deti si neuvedomujú, že sprievodným javom „radosti“ je neporiadok v triede, až do príchodu dozorkonajúcej učiteĺky, ktorá vidí „výsledok“ ich radosti. Učiteĺka sa nahnevá a začne riešiť situáciu rázne. Požiada žiakov o žiacke knižky, aby im zapísala poznámky. Mediátor, ktorý sa zúčastnil „hry“, môže v prípade ochoty učiteĺky zmierniť dôsledky konfliktnej situácie tak, že požiada učiteľku o rozhovor (dôležitá je sebareflexia, uznanie viny) a vysvetlí jej, že jeho samého mrzí, že sa nechali uniesť, dôvodom straty ich sebakontroly bola radosť z toho, že im odpadla písomka. Žiak navrhne, že situáciu, riešenie prediskutuje v triede a o 10 minút príde oznámiť sám opatrenie. Následne celý proces riešenia problému v triede so spolužiakmi usmerňuje, vysvetlí, kde urobili chybu a pýta si návrhy riešení, napr. žiaci dajú triedu doporiadku, upratajú ju a navyše pomôžu pani upratovačkám upratať ďalšie triedy po vyučovaní.

Hlas "zdola" (od detí)  smerom k učiteľom s cieľom pochopenia "detského videnia sveta" 

(čo je dobré pre nás, dôležitých dospelých, nemusí nevyhnutne znamenať, že je to dobré aj pre deti, že to deti ako dobré chápu a prijímajú, parafrázovanie, uhly pohľadu, diskusia, neverbálna komunikácia)

Príklad: Pani učiteľka zadá žiakom úlohu, aby si obalili zošity. Deti si zošity obalia, ale obaly si vyzdobia nálepkami, kresbami, ...Pani učiteľke sa to nepáči. Úlohou rovesníckeho mediátora je vysvetliť pani učiteľke, prečo deti chcú mať zošity obalené vtipne a farebne.

Tlmočenie učiteľom súvislostí v konfliktných situáciách,  ktoré pedagógom môžu uniknúť tým, že len málokedy sú súčasťou žiackych konfliktov priamo

(dôležitá je maximálna dôvera, uhly pohľadu, komunikácia, aktívne počúvanie).

Príklad: Dvaja žiaci sa rozprávajú cez prestávku za stĺpom. Jeden z nich sa oprie o stĺp a zanoží nohu. V tom čase beží okolo neho spolužiak, ktorý o nohu zakopne, spadne a začne plakať. Učiteľka obviní žiaka pri stĺpe, že svojho spolužiaka podkol a chce mu dať zápis do žiackej knižky. Mediátor prevezme riešenie situácie a vysvetlí pani učiteľke, že by bolo správne dať priestor obom stranám, aby sa ku vzniku konfliktu vyjadrili. Umožní tak vyjasnenie situácie.

Rovesnícka mediácia

Ide o pôsobenie rovesníckeho mediátora ako tretej nestrannej nezaujatej osoby za predpokladu, že si dokáže vybudovať rešpekt, má dôveru spolužiakov, je prirodzenou autoritou prijímanou medzi žiakmi, má komunikačné zručnosti, je schopný aktívneho počúvania,....a za predpokladu, že model mediácie, ktorý používame my, dospelí, je prirodzený pri školských problémoch aj pre deti. Tu je výhodou, ak sa mediácia ako forma riešenia konfliktu používa aj pri riešení konfliktov medzi dospelými (učiteľmi a rodičmi, učiteľmi navzájom,...), teda mediácia sa stáva bežnou komunikačnou formou v prostredí, kde sa žiaci pohybujú. Ide o prípady, ktoré nepotrebujú okamžitú pomoc, dajú sa odložiť na popoludnie, vyžadujú si nadhľad, nestrannosť. Mediácia sa uskutočňuje za prítomnosti ambasádora programu.

Príklad: Ide skôr o dlhodobejšie konflikty napr. dvaja žiaci sa dlhodobo neznesú. Dôvodom sú hodnotové konflitky (napr. rozdielna viera – náoženstvo, sociálno-ekonomické problémy, hodnotové problémy – žiak, ktorému ide učenie ľahko kritizuje systém“bifľovania sa“ učiva spolužiakom, ktorý sa učí ťažšie, boj o moc, väčší vplyv v triede medzi dvoma spolužiakmi, spolužiaci si nadávajú na rodičov).