Striedavá starostlivosť komunikujúcich rodičov

Mediátorka: Bronislava Švehláková

Záujem dieťaťa musí byť prvoradý pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ho týkajú. 

Rodina:

• Matka: rozvedená, ročník 1970
• Otec: rozvedený, ročník 1970
• Maloleté dieťa: dcéra 10 rokov, ročník 2002

Osobná anamnéza:

Otec – vysokoškolsky vzdelaný, pracovne vyťažený muž, podnikateľ, z úplnej rodiny. Jeho rodičia žijú vo veľkom meste usporiadane, sú solventní. Je veľmi naviazaný na svojich rodičov, neschopný riešiť občasné problémy medzi manželkou a jeho matkou. Vyrástol ako jedináčik. Po rozvode mal niekoľko vzťahov, momentálne je druhý krát ženatý a čaká s manželkou dieťa.

Matka – stredoškolsky vzdelaná žena z úplnej rodiny, má 3 ďalších súrodencov. Jej rodičia (veriaci) žili v skromných pomeroch v malom meste, rovnako ako súrodenci. V zamestnaní je na manažérskom poste, je organizačne veľmi zdatná. Manželstvo považovala za dôležité, narodenie dcéry pre ňu znamenalo dosiahnutie úplného šťastia. Od rozvodu zostala sama, mala dva dlhšie trvajúce vzťahy.

Dcéra – veľmi inteligentné dieťa, študuje na základnej škole s vyučovacím jazykom anglickým, aktívna a nadaná vo viacerých smeroch – šport, divadlo. Číta veľké množstvo kníh.

Rodinná anamnéza:

Manželstvo uzatvorili pred 20 rokmi z lásky. 10 rokov sa pokúšali mať dieťa, kým sa narodila dcéra. Dva mesiace po narodení sa otec rozhodol od rodiny odísť. Dôvodom bola jeho nespokojnosť v manželstve, ktorú ale nikdy neprezentoval. Pre matku to bol šok, z ktorého sa spamätávala niekoľko rokov. Neskôr sa ukázalo, že dôvodom jeho odchodu bola iná žena.

Matka sa po prvotnom šoku spamätala natoľko, že dokázala riešiť bežné situácia. Dôvodom bola najmä jej zodpovednosť za bábätko, ktoré dojčila. V tom čase otec, pravdepodobne aj pod vplyvom výčitiek svedomia bol veľmi starostlivý, dieťa navštevoval každý deň, o manželku a dcéru sa postaral finančne. Aj to bol dôvod, prečo matka túto situáciu zvládla. Cca po pol roku rodičia vyhľadali detskú psychologičku s cieľom zistiť najlepšie riešenie usporiadania života z pohľadu dieťaťa. S jej pomocou matka prekonala najťažšie obdobie a dokázala vytvoriť dieťaťu najvhodnejšie prostredie.

Prvý rok po odchode otca z rodiny, kým bolo dieťa kojené, otec prichádzal za dieťaťom k matke denne, aspoň na krátky čas. Neskôr chodieval dcéru sám kočíkovať. Po roku si dcéru brával na pár hodín k sebe, alebo k svojim rodičom domov. Postupne dieťa uňho začalo prespávať. Najprv na dve noci v týždni, neskôr na viac, až dospeli k súčasnému režimu: 2 noci u matky, 2 noci u otca, 5 nocí u matky, 2 noci u otca, 2 noci u matky, 5 nocí u otca.... Rozviedli sa, keď mala dcéra 4 roky. Dcéra je súdom zverená do výhradnej starostlivosti matky s neupraveným stykom pre otca. Napriek rozsudku prakticky od jedného roka je dcéra v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Na začiatku (cca 2 roky) bola komunikácia rodičov veľmi napätá. Vznikali problémy pri praktických otázkach výchovy dcéry. Rodičia museli nastaviť presné hranice. Neskôr obaja pochopili, že jedinou cestou ako vychovávať svoju dcéru je spoločná výchova, pri ktorej ako spolurodičia musia byť jednotní. Časom (keď mala dcéra cca 5 rokov) vznikla medzi nimi dôvera, že ako rodičia sa vždy vzájomne pred dcérou podržia. Stalo sa tak na základe situácie, keď obaja pochopili, že dcéra zneužíva situáciu, keď oni nekomunikujú. Odvtedy je medzi nimi minimum konfliktov, o všetkých otázkach sa dohodnú. Dcéra prestala zneužívať situáciu a je spokojná, že rodičia sa nehádajú.

Treba uviesť, že rodičia sa prakticky nikdy nemuseli hádať o financie. Otec zabezpečil matku s dieťaťom dostatočne na to, aby nebola existenčne ohrozená. Nemôže si síce dovoliť taký štandard, ako mali predtým (a aký má otec doteraz), ale pracuje a s prostriedkami od otca dokáže uživiť aj seba aj dcéru.

Prognóza:

Dá sa konštatovať, že v tomto prípade je absolútne zvládnutá porozvodová situácia. Dieťa je šťastné aj u mamy aj u otca. Zachovaný je aj vzťah k starým rodičom. U otca žije v novej rodine, budúceho súrodenca rieši primerane veku (teší sa a zároveň sa bojí o svoje pohodlie v izbe). Maminho priateľa berie ako kamaráta. V škole dosahuje dobré výsledky a prejavuje všetky známky duševne zdravého a spokojného dieťaťa. Jediné, čo jej prekáža, je veľmi zlý vzťah babky (otcovej matky) k mame.

Otec je spokojný, má novú rodinu a vzťah k dcére, ktorú veľmi miluje, je vynikajúci. Rovnako ako vzťah jeho súčasnej manželky k dcére. Problémom je len pretrvávajúci negatívny vzťah jeho matky k bývalej manželke, ktorý dodnes nevie riešiť.

Matka napriek veľkému sklamaniu, ktoré zažila, je tiež spokojná. Spočiatku, keď bola dcéra veľmi malá, jej bolo za ňou veľmi smutno. Neskôr si na túto situáciu zvykla. Najväčšiu výhodu striedavej starostlivosti, okrem spokojného dieťaťa, uvádza voľný čas pre ňu a tiež to, že nemusí problémy s dcérou riešiť sama. Nevýhodu nevidí žiadnu. Za najpodstatnejšie považuje to, že sa vždy s otcom dieťaťa dohodne a že sa naňho môže spoľahnúť.