Využívanie mediačných zručností v komunikácii so žiakmi so ŠVVP

Zloženie triedy je často vecou náhody. Nikdy si nemôžeme byť istí, že dynamiku skupiny v triede „nespestria“ deti s problémovým správaním, poruchami učenia, zníženou vizuomotorickou koordináciou, oslabeným vnímaním, grafomotorickými, rečovými problémami. Kultivovaniu spoločného dialógu pomáha zmena pohľadu na príležitosť osobného rozvoja učiteľa, ktorú v rôznorodosti pováh žiakov máme šancu posilňovať. V procese mediácie tak vytvárame podmienky pre potrebnú rovnováhu.

„Ja dostávam triedy hádam za trest. Už dlho som nemala dobrú triedu. Je to veľmi problémová trieda. Deti sú z roka na rok problematickejšie, drzejšie. Neviem si už rady. To je neskutočné, kedysi mali žiaci pred učiteľom rešpekt.“

Podobné vyjadrenia hrajú do karát odcudzeniu detí školskému prostrediu a veľmi úzko súvisia v ich prípade aj s podcenením skúsenosti s prvým zlyhaním v škole. Medzinárodné výskumy poukazujú, že medzi dôvodmi predčasne ukončenej školskej dochádzky môžeme nájsť aj sociálne znevýhodnené a nízko vzdelanostné prostredie v rodine. K tomu pribudne šikana, drobné krádeže, tolerovanie záškoláctva, úteky z hodín a dlhodobá frustrácia vedenia školy. Sme na ceste nárastu agresivity spojenej so slovnou agresiou, vyhrážaním sa a záškoláctvom. Systém nápravy v podmienkach školy bez vonkajšej pomoci a vhodného „servisu“ je vyčerpávajúci ako pre dieťa, tak aj pre učiteľa. Demotiváciu školským prostredím netreba podceniť. Konflikty sa stávajú dennou realitou. Varovnými signálmi pre školu z hľadiska nutnosti reagovať dynamickejšie je záškoláctvo, slabý prospech a nízka úroveň čitateľskej gramotnosti.

Mediácia si vyžaduje dôkladnú prípravu, poznanie situácie a dohodnutie si pravidiel. V školskom prostredí však mnohé spory vzniknú spontánne a reakcie sporných strán majú skôr impulzívny charakter. Nie je možné počítať s premennou akou je „čas“, pretože je potrebné rozhodnúť sa v zlomku sekundy.

Prvky mediácie v akútnej fáze

Nedostatok sebadôvery sa negatívne podpisuje pod zvyšujúci sa počet detí so sebarealizačnými problémami. Tie vedú k zníženej sebaúcte, sebadôvere a k odmietaniu dospelých autorít ako vzorov pre ďalší rast. Žiak sa odpútava od hodnotenia dospelými autoritami, spochybňuje ich názory, oslabuje sa vplyv noriem a pravidiel na ich správanie. Zlyhania sa odrážajú neskôr aj v profesijnej a existenčnej oblasti.

Príklad: Skončila sa hodina. Hyperaktívne dieťa, ktoré muselo 45 minút sedieť v lavici počíta sekundy, kedy odštartuje z miesta A, kde sa nachádza jeho lavica do miesta B, kde sa nachádza školský bufet. Cieľ je jasný – byť na mieste prvý. Začala sa prestávka. Žiak vybehne z triedy a letí strmhlav do školského bufetu. Cestu mu skríži žiak z vedľajšej triedy, ktorý síce nemá v pláne návštevu školského bufetu, ale už d