Zásady aktívneho počúvania

Dávajme pozor. Sústreďme sa. Venujme hovoriacemu plnú pozornosť. Potvrďme gestom, slovom, otázkou, že správu vnímame a prijímame. Pozerajme sa priamo na hovoriaceho. Načúvajme aj reči jeho tela.

Príklad:

Občas prikývnime. Usmejme sa. Kontrolujme si svoj postoj. Uistime sa, že je otvorený a ústretový. Posmeľujme hovoriaceho, aby pokračoval drobnými slovnými prejavmi ako „áno“, „uhm“, „máš pravdu“, „no...”. Využime rečnícku otázku: „Vážne?“, „Skutočne?“

Ponúknime spätnú väzbu. Naše osobné filtre, domnienky, predsudky a znalosti môžu skresliť to, čo počujeme. Našou úlohou je porozumieť tomu, čo bolo skutočne povedané. To od nás môže vyžadovať odraz, zrkadlenie, reakciu na to, čo bolo povedané.

Príklad:

• „Rozumiem tomu, čo sa mi snažíš povedať.“
• „Muselo to byť náročné.“
• „Chcelo to veľa odvahy.“
• „Nevedela som, že to tak cítiš.“
• „Nerozumel som tomu, čo sa stalo.“

Neprerušujme partnera v komunikácii. Ak je to potrebné a aby sa kolega v komunikácii nezacyklil (neopakoval stále dokola to isté), radšej ho neprerušujme. Prerušovanie reči môže byť stratou času. Hovoriaceho to frustruje a obmedzuje to naše úplné pochopenie správy. Skôr ako sa budeme pýtať, nechajme hovoriaceho dokončiť vetu. Ak je už prerušenie nutné, urobme to adresne, vecne a citlivo.

Príklad:

• „Rozumiem tomu, čo si mi hovoril, skúsme sa posunúť ďalej.“
• „Chápem, čo mi teraz hovoríš. Je ešte niečo dôležité, čo si vynechal a chcel by si mi o tom povedať?“

Odpovedajme primerane. Aktívne počúvanie j