V školách a školských zariadeniach myšlienka Antoine de Saint-Exupéryho platí dvojnásobne. Spolupráca je nielen stavebným kameňom chrámu edukácie, ale aj podmienkou vytvárania zdravej klímy a kvalitných vzťahov. Spoluprácou tímu sa vytvára chrám, ktorého základy sú tak pevné, ako každý kameň v jeho základe. Rozdielne názory nemusia nevyhnutne vyústiť v hádku, konflikt a pocitom frustrácie, sklamania, nedôvery.
Príklad:
- „My dve si nemáme čo povedať, nech poviem čokoľvek, oponuje.“
- „Dávaj si na ňu pozor, má sladké reči, ale pri najbližšej príležitosti ťa podrazí.“
Manažment škôl potrebuje byť na konfliktné situácie pripravený, potrebuje zvládať napäté situácie a naučiť sa pracovať so sebakontrolou.
Pri hádkach zohrávajú dôležitú úlohu emócie. Fixná predstava o správnosti úsudku prináša boj o lepšiu argumentáciu. Čím osobnejšia je téma, tým máme väčší záujem presvedčiť niekoho o svojej pravde. V dobe dištančného vzdelávania, komunikácie na sociálnych sieťach je to zložitejšie o to, že frustrované pocity sú nefiltrovane zdieľané a čítané vo verejnom priestore. To môže spôsobiť väčší tlak na silové komunikovanie názoru a nepochopenie myšlienok autora, resp. ich skreslenie obmedzeným vyjadrovacím online priestorom. Komentovanie statusov je potom osobné, ubližujúce, zraňujúce.
Príklad:
- „Znova hovoríš samé hlúposti, mohol by si sa chvíľu počúvať.“
- „To je choré, čo tu píšeš, klameš, kto ti má veriť?“
V priebehu konfliktu môže mať vývoj pocitov rôznu teplotu. Môžeme cítiť vzájomnú ľahostajnosť, zahanbenie, prekvapenie, smútok, rozrušenie, strach, náladovosť, hnev, rozčarovanie a pod. Z pohľadu sebariadenia je dôležité vedieť, že vnútorné napätie, nepokoj môže byť do určitej miery prirodzené a môže byť významným signálom, že problém treba buď riešiť, alebo zvoliť obranný mechanizmus, ktorý nám pomôže utíšiť emócie pred samotným riešením problému. Spoznať, že sa s nami niečo deje, definovať, čo to je, pomenovať pocity, je prvým krokom k opätovnému získaniu vnútornej rovnováhy.
Spolupráca a súperenie
V kolegiálnom vzťahu sa javí ako dôležité vnímať to, aké je sýtenie spolupráce, resp. súťaženia medzi kolegami, resp. medzi nadriadenými a podriadenými zamestnancami.
V prípade súperenia sme citlivejší na odlišnosti a rozdiely vnímame intenzívnejšie. Máme záujem vstúpiť do konfliktu, potvrdiť si domnienky, napr. že sme sa dopočuli, že o nás kolegyňa šíri klamstvá. Sme v napätí, lebo vyriešenie situácie k našej spokojnosti je pre nás dôležité. Hnev stúpa.
Príklad:
- „Vždy som vravela, že je obmedzená, len sa mi to potvrdilo.“
- „Ako si môže dovoliť o mne takto hovoriť, keď bude mať toľko rokov praxe, ako ja, potom si môže určovať pravidlá.“
- „Myslí si, že keď je staršia, že všetko vie, ale doba sa mení a ju treba vymeniť tiež.“
Ak máme záujem spolupracovať, citlivosť je zvýšená na podobnosť a prevláda zvýšený záujem dohodnúť sa. Snažíme sa pochopiť, čo sa stalo, čo vyvolalo napätie. Berieme do úvahy všetky okolnosti, ktoré hnev vyvolali. Vhodný spôsob komunikácie, argumentovania, predkladania faktov prehodnocujeme a snažíme sa im dať nový význam, ktorý by nám uľahčil vyriešenie nepríjemnej situácie. Hnev klesá.
Príklad:
