DUŠEVNÉ ZDRAVIE - Prokrastinácia

Príklad:

Schouwenbur a Lay (1995, In Baranovská 2021) - prokrastinácia v školskom prostredí: príprava písomných úloh v posledný možný deň; oprava testov na poslednú chvíľu; mrhanie časom, ktorý treba na prípravu na hodinu, poradu, tým, že učiteľ, resp. riaditeľ robí niečo iné; odďaľovanie začiatku činnosti zbytočnými aktivitami, ktorými si odôvodňuje, že ak ich vykoná, potom sa už bude môcť venovať určenej úlohe, napr. trávenie času na sociálnych sieťach; kontrolovanie e–mailov; čítanie časopisov; upratovanie; usporadúvanie vecí na pracovnom stole; pozeranie televízie; umývanie riadu.

Podľa Burinovej (2021) je prokrastinácia mechanizmus, pomocou ktorého človek zápasí s úzkosťou spojenou s rozhodovaním, so začatím a dokončením úlohy. Prokrastinácia nie je príčinou ťažkostí s dokončovaním úloh; je snahou vyrovnať sa s najrôznejšími hlbšími problémami, vrátane nízkeho sebavedomia, perfekcionizmu, strachu z neúspechu i úspechu, nerozhodnosti, nerovnováhy medzi prácou a voľným časom, neefektívnym stanovovaním cieľov a negatívneho pohľadu na prácu a na seba samu. Baranovská (2021) považuje za prokrastináciu dobrovoľné, ale iracionálne odkladanie začatia alebo dokončenia potrebných úloh alebo činnosti, ktoré sú pre človeka dôležité (ich význam chápe po rozumovej stránke), ale súčasne aj nepríjemné (po emocionálnej stránke). Dôležitým aspektom prokrastinácie je, že prokrastinátor nie je lenivý, svoj čas venuje často iným činnostiam. Výsledkom sú pocity úzkosti, depresie, nespavosť a často aj povesť nezodpovedného človeka.

Príklad: