Direktor - aplikácia pre riaditeľov škôl

Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Rozšírené vyhľadávanie

Riadenie školy

Techniky reflexie a autoevalvácie učiteľa základnej školy

Publikované: Autor/i: doc. PhDr. Simonetta Babiaková, PhD.

Každý učiteľ bežne, neplánovane a pre vlastnú potrebu reflektuje svoje pedagogické pôsobenie. Pokiaľ je táto sebareflexia nezámerná, nemôžeme hovoriť o systematickej autoevalvácii. Počas svojej pedagogickej praxe sa učiteľ podrobuje rôznym formám hodnotenia. Ak ho nevníma len ako kontrolu nariadenú zvonka, má tendenciu prijať pravidelnú evalváciu ako predpoklad neustáleho zlepšovania. 

Postoj učiteľa k evalvácii sa môže postupne meniť pod vonkajšími zámernými vplyvmi nadriadeného, kritického priateľa, alebo kolegov v metodickom združení, predmetovej komisie na vnútornú potrebu. Na základe nej analyzuje, reflektuje a evalvuje edukačné pôsobenie, zaujíma k nemu postoje a konštruuje si individuálne poňatie výučby. Ideálom je postupná zmena postoja učiteľa k autoevalvácii, ktorá spôsobí, že sa autoevalvácia stane jeho vnútornou potrebou v procese profesijného rozvoja, teda v procese „stávania sa“ profesionálom (Babiaková, 2013).

Vychádzame z predpokladu, že bez systematickej autoevalvácie učiteľ nemôže zodpovedne pomenovať svoje vzdelávacie potreby v súlade s potrebami školy a celej spoločnosti. Pre učiteľa kompetentného realizovať autoevalváciu treba poznať charakteristiky jednotlivých techník reflexie a autoevalvácie a využívať ich.

Ide o nasledovné techniky:

ANALÝZA VLASTNÉHO EDUKAČNÉHO PROCESU - prebieha najčastejšie neplánovane a nesystematicky, ale má pre učiteľa veľký význam. Dôležité je nájsť pri analýze vlastnej práce oporné body, podľa ktorých učiteľ dokáže pri uvažovaní o nej vyhodnotiť preukázateľné výsledky. Najčastejšie sú to príjemný pocit z realizovanej vyučovacej hodiny, vysoká aktivita žiakov, ich dobré hodnotenie na vyučovacej hodine, porozumenie učiva, fungujúca didaktická technika, zvládnutie časového plánu vyučovacej hodiny, prebratie učiva atď. Analýza vlastného edukačného procesu môže mať veľký význam pre učiteľa, ak sa stane pravidelnou a učiteľ si o nej robí písomné záznamy, ktoré sú potom východiskom pre zmeny vo vyučovaní.

MOTIVAČNO-HODNOTIACE ROZHOVORY - sú základnou stratégiou reflexie. Môžu mať charakter neformálnej besedy alebo formálneho hodnotiaceho rozhovoru. V prvom prípade ide o rozhovory so žiakmi, kde im učiteľ dáva priestor, aby sa vyjadrili k edukačnému procesu, napr. formou záverečnej komunity na konci vyučovania alebo prostredníctvom neformálneho rozhovoru v čase mimo vyučovania. V druhom prípade ide o hodnotiace rozhovory s vedúcim pedagogickým zamestnancom, kolegom, ktorí volia pri rozhovore formálny postup:

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Kategórie - Riadenie školy

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Zásady poskytovania prvej pomoci - zlomeniny lebky, tvárových kostí a rebier N

Publikované:

Zlomeniny lebky patria medzi závažné poranenia, pri ktorých predpokladáme poranenie mozgu. Zlomeniny môžeme nahmatať ako preliačinu (preliačené časti lebky sa vtlačia do mozgu). Pri každej rane na hlave musíme myslieť na poranenie mozgu. Ak je pacient pri vedomí vyšetríme postihnutého v tej polohe v akej sa nachádza a prípadné krvácanie ošetríme sterilným prekrytím.