Klasické a inovatívne v edukácii

Didaktika ako veda sa neustále rozvíja a využívajúc poznatky iných vied, sa neustále modernizuje a pripomína edukácii skutočne novšie a novšie možnosti. Neraz nejde o niečo celkom nové, skôr by sa dalo povedať inovované. Mnohé z toho čo dnes považujeme za nové, moderné, inovatívne a pod., pedagogika poznala už pred viacerými rokmi. Možno spomenúť, napr. problémové vyučovanie, skupinové vyučovanie, diferencované vyučovanie, projektové vyučovanie a rad ďalších koncepcií vyučovania, ktoré zvykneme označovať ako inovatívne.

Čo je potrebné pre zvýšenie kvality edukácie?

Oblastí, ktoré možno zlepšovať, je neúrekom, napr. lepšie diagnostikovať žiakov a základe toho riadiť edukačný proces, viac využívať ich záujmy, zamerať sa na tvorivosť žiakov, a to najmä tvorivými metódami práce učiteľov, vniesť do edukácie viac emocionality, riadiť vyučovanie a učenie žiakov s využívaním najnovších poznatkov neurovedy atď. Poľský pedagóg S. Dylak je toho názoru, že: „Klasická škola je v agónii... nepretrvá ako vzdelávacia inštitúcia, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu.“ (Dylak, S., 2013, s. 82)

Rozdiely medzi tzv. odchádzajúcou a prichádzajúcou edukáciou (podľa J. Gerstein, In Leśniewska, G., 2014)

V tejto súvislosti považujeme za vhodné uviesť slová M. Fullana, kanadského manažéra školstva, ktorý pri opise zmien školstva o. i. hovorí o tom, že zmeny v školstve nemožno dosiahnuť násilím – ľudí nemožno prinútiť k zmene myslenia, možno však vytvárať podmienky vedúce k zmenám, súčasne však prízvukuje, že ani najlepší odborníci, experti, ani ľudia na rôznych úrovniach riadenia nie sú schopní garantovať úspech zmien. Skutočné zmeny možno očakávať len vtedy, ak sa do nich „vložia“ a za ne sa budú angažovať učitelia, keď budú ochotne a so záujmom uskutočňovať zmeny (In Ekiert, D. – Oldroyd, 2006, s. 12 – 16).

Konštruktivistický prístup k edukácii

Mimoriadne aktuálny je konštruktivistický prístup k edukácii. Hoci sa zdôrazňoval najmä v druhej polovici 20. storočia, jeho viaceré aspekty rezonovali už v období reformnej pedagogiky, napr. diferencované prístupy k žiakom, tvorivá osobnosť žiaka, samostatnosť žiaka, neformálne hodnotenie atď. Dôsledné uplatňovanie konštruktivistických prístupov k edukácii znamená rozchod s klasickým, tradičným či tzv. transmisívnym vyučovaním – „prenosom poznatkov do hláv žiakov“.

Podstatou tohto vyučovania je aktívne vyučovanie a aktívne poznávanie činnosťou žiakov. Realita je však väčšinou taká, že žiaci si vedomosti „netvoria, nezískavajú ich vlastnou tvorivou činnosťou“, ale „prijímajú ich ako hotové fakty“. D. Klus – Stańska, poľská didaktička o vyučovaní v Poľsku píše, že v ich školách je prevládajúce klasické vyučovanie a prevládajú klasické hodiny (Klus – Staňska, D.,2010, s 324). Porovnanie, ako je to v našich školách, ponechávame na úvahu čitateľa.

Tabuľka 2: Porovnanie klasického a konštruktivistického vyučovania. (Podľa Klus – Staňska, D., 2010)

Učitelia musia v edukácii využívať najnovšie poznatky uvedených, ale aj ďalších vied. Je v nich veľa námetov na premenu edukácie. Dôsledná sebareflexia sa musí stať každodennou súčasťou práce učiteľa. Úprimné sebahodnotenie a prehodnocovanie svojej práce dáva podnety pre jej ďalšie zlepšovanie. Treba využívať všetky metódy a koncepcie edukácie tak, aby viedli ku skutočnej efektivite. Neexistuje lepšia alebo horšia metóda alebo koncepcia, každá je dobrá a vhodná vtedy, ak rešpektuje individualitu žiakov, ak zabezpečí osvojenie si učiva, pri rešpektovaní pedagogicko-didaktických a psychologických požiadaviek na vyučovanie a pod. Zmeny v edukácii sa nedosiahnu nariadeniami, príkazmi a pod., ale len osobným zaujatím každého učiteľa, záujmom každej školy. V tom, podľa nášho názoru, spočíva základ premeny školy klasickej na školu modernú, tvorivú.

Zroje:

1. DYLAK, S., 2013. Architektura wiedzy w szkole. Warszawa : DIFIN, ISBN 978-83-7930-037-2.
2. EKIERT – OLDROYD, D., 2006. Zmiany edukacyjne w oświacie. Od paradygmatu zmiany do zmiany paradygmatu. In Chowanna, Katowice : WUS, č. 26, roč. 62, 2006, ISSN 0137-706X.
3. LEŚNIEWSKA, G., 2014. Nowe trendy w edukacji.In Studia i prace wydziału nauk ekonomicznych i zarządzania, č. 37, rok 2014, č. 3, ISSN 1640-6818.
4. KLUS – STAŃSKA, D., 2010. Dydaktyka wobec chaosu pojeć i zdarzeń. Warszawa : Wydawnictwo Akademickie ŹAK, ISBN 978-83-62015-17-7.

Viac v príspevku v časti Metodika vzdelávania Klasické a inovatívne v edukácii