Mozgu prospieva rozmanitosť a stimulácia

O mozgovokompatibilnom učení

Už pri narodení je mozog dieťaťa plne vybavený základnými zmyslovými a pohybovými prvkami, aby úspešne pôsobil v normálnom životnom prostredí. Dieťa sa nemusí špeciálne učiť, ako rozoznávať špecifické zvuky a obrazce. Dospelí (rodičia) neučia deti chodiť, či rozprávať, iba zabezpečujú podmienky – dávajú možnosti na uplatnenie sa operačných procesov (predispozícií), ktoré sú vrodené. Podľa toho, ako sú tieto vrodené predispozície stimulované, deti ich buď budú využívať alebo ich stratia.

Na vyučovaní treba zabezpečiť atmosféru úplnej dôvery a bezpečia, bez prítomnosti ohrozenia. 

Obdobie, ktoré je pre rozvoj určitej schopnosti najvhodnejšie, sa nazýva kritické, senzitívne obdobie, alebo aj okno príležitosti. Mozog dosahuje svoj špičkový výkon vo veku piatich rokov (Soussa, 1998).

Tab. č. 1: Okná príležitostí – kritické obdobia

(Key Findings on Infant and Early Childhood: Brain Development, 1998.) 

Prvé roky života od narodenia do puberty a z nich najmä predškolské roky a prvé roky základnej školy sú pre budúcnosť človeka (jeho schopnosti) rozhodujúce.

Názor o nesmiernej dôležitosti dôležitosti veku od narodenia do puberty pre učenie zastávajú už viac rokov aj psychológovia. Do veku 4 rokov už človek získa až 50 % a do veku 8 rokov 80 % inteligencie, ktorú má v dospelosti (Sprinthall, Sprinthall, 1990). Pre intelektuálny vývin dieťaťa sú najmä v prvých rokoch života najdôležitejšie rôznosť a množstvo podnetov (najmä pre rozvoj reči a verbálne uvažovanie, množstvo kníh, konštrukčných hračiek, hra na hudobnom nástroji), ktorým je vystavené. Čím dieťa viac vidí, počuje, ohmatáva, číta, rozmýšľa v detstve, tým viacej bude chcieť počuť, vidieť, ohmatávať, čítať, rozmýšľať v dospelosti. Mozgu prospieva rozmanitosť a stimulácia. Jedno­tvárne okolie, hračky, ktoré nepodnecujú fantáziu dieťaťa, výstavka, ktorá je v triede veľmi dlho, sú mozgami detí za krátky čas ignorované. 

Jednou z príčin horšieho prospechu detí v škole je, že vyrastali v podnetovo chudobnom prostredí, že ich rodičia sa im málo venovali a používali obmedzený jazykový kód, krátke, gramaticky jednoduché, často neukončené vety (Fontana, 1997).

Podľa Csikszentmihályiho je pre učenie optimálny stav, ktorý nazval „prúdenie“ (flow):

• vysoká motivácia a nízke predpoklady vyriešiť učebnú úlohu vyvolávajú obavy, strach, stres;
• nízka motivácia a vysoké predpoklady vyriešiť úlohu vyvolávajú nudu;
• nízka motivácia a nízke predpoklady vyriešiť úlohu vyvolávajú apatiu;
• vysoká motivácia a vysoké predpoklady vyriešiť úlohu je prúdenie - žiak sa chce učiť z vlastného presvedčenia a cíti, že má na to, aby sa to naučil.

Rady pre učiteľov ako treba podporovať u žiakov mozgovokompatibilné učenie (Joseph, 2003; Lackney, 1998). Vyberáme niektoré z nich:

• Presviedčajme žiakov, aby konzumovali mozgovokompatibilnú stravu: bielkoviny a ovocie na raňajky, sacharidy po skončení vyučovania. Ich strava by mala zahŕňať najmä ryby, vajcia, hydinu, zeleninu, celozrnné obilniny, banány, avokádo, bobuľovité plody, orechy.
• Zabezpečme, aby žiaci mali prístup k pitnej vode nielen pred a po, ale aj v priebehu vyučovania.
• Dajme žiakom veľa možností na pohyb (cvičenie), aby sa zvýšilo okysličovanie ich krvi.
• Cez prestávky (a keď sa to hodí, aj v priebehu vyučovacej hodiny) púšťajme žiakom hudbu (napr. z ich obľúbených filmov), pretože to ovplyvňuje spôsob prietoku krvi, chemickú rovnováhu a sémantickú pamäť.
• K žiakom sa správajme s rešpektom, ohľaduplne, dôverujme im.
• Na vyučovaní vytvárajme priaznivú klímu, pre ktorú je typické, aby žiaci na vyučovaní nemali strach, trému, nenudili sa, neboli šikanovaní, drilovaní, nerobili nudné, stereotypné (často aj zbytočné) činnosti, aby sa nerobila protekcia, aby mohli byť aktívni, samostatní, rešpektovaní, aby sa vyučovanie čo najviac približovalo hre a nie namáhavej, ťažkej, nútenej práci, aby učivu rozumeli, aby sa čo najviac naučili v škole a nie až potom doma.
• Často meňme rozsadenie žiakov. Prináša to efekt novosti a ovplyvňuje dominanciu hemisfér mozgu.
• Podporujme zvedavosť, záujem žiakov napr. tak, že učiteľ kladie žiakom prekvapivé, nezvyklé, protirečivé, ba aj neriešiteľné problémy.
• Zabezpečme, aby žiaci boli citlivejší (vnímavejší) k podnetom pro­stredia. Takmer všetky životopisné štúdie vysokotvorivých osobností zdôrazňujú význam citlivosti, otvorenosti k podnetom prostredia. Školu treba viac spájať s problémami života a naučiť žiakov všímať si tieto problémy.
• Naučme žiakov tvoriť pojmové mapy a iné spôsoby grafickej organizácie učiva (napr. schémy), pretože to pomáha žiakom budovať informácie spôsobom, akým sa uskladňujú v mozgu. Skracuje to aj čas na robenie si poznámok.
• Aplikujme kooperatívne vyučovanie, umožňuje „vrstovnícke“ vyučovanie, vzájomnú pomoc a stimuláciu žiakov.
• Snažme sa, aby žiaci kládli otázky súvisiace s učivom – interaktívne vyučovanie, pretože mozog sa učí na základe vnútornej motivácie. Odpoveď na vlastnú otázku motivuje viac ako odpoveď na cudziu otázku.
• Tolerujme rôznosť v myslení. Zabezpečme, aby všetci žiaci, teda aj nekomformní, mali rovnaké práva a povinnosti.
• Zintenzívnime priebežnú spätnú väzbu k žiakom, aby vedeli, a to čo najskôr, či to, čo robia, robia správne. Ak nie, v čom robia chyby a ako majú tieto chyby odstrániť. Sledujme učebné pokroky jednotlivých žiakov.
• Na podporu epizodickej zložky pamäte, vyučujme dôležité vedomosti a zručnosti v rôznych lokalitách (napr. v inej učebni, na vychádzke, v múzeu). Keď skúšame žiakov, pýtajme sa ich „Pamätáte sa, čo sme sa učili pred 2 týždňami, keď sme boli v múzeu?“ Asociácie sú pre pamäť veľmi dôležité. Z tohto dôvodu používajte aj akronymy, akrostiky a rýmy.
• Učivo, ktoré budeme vyučovať o týždeň a neskôr, prezentujme dopredu prostredníctvom farebných posterov, modelov a pod. Umožní to implicitné učenie sa žiakov a zvyšuje aj ich motiváciu.
• Postavme sa do dverí, keď prichádzajú žiaci a každého z nich pozdravme a oslovme menom.
• Nedopusťme orientáciu žiakov na priemernosť, ale buďme na žiakov nároční (v kontexte so zásadou primeranosti).
• ......

Článok je krátený. Celé znenie príspevku na: https://www.direktor.sk/sk/metodika-vzdelavania/o-mozgovokompatibilnom-uceni-a-vyucovani.d-1055.html

Zdroj: Didaktika č. 2/2011