Neurózy - ich prejavy a rozmanitosti u učiteľov a žiakov

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi

V školskej praxi učitelia u detí čoraz častejšie pozorujú zvýšené stavy napätia, tiky, triašky, nepokoj, motorickú labilitu, nesústredenosť, nezvládanie emócií, ktoré nie sú výnimkami ani v psychickom či fyzickom stave u samotných učiteľov, čo dokazuje aj zvýšená práceneschopnosť a syndróm vyhorenia. Stavy napätia majú svoje príčiny v intrapsychických konfliktoch a ich neriešenie je predpokladom pre vznik porúch prežívania.

Neurózy

Neurózy predstavujú poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré sa prejavujú najrozmanitejšími problémami telesného a duševného rázu. Sú pociťované subjektívne a nevyplývajú z poškodenia orgánu. K príčinám neuróz patria rôzne podnety v psychickom svete jedinca (od najjednoduchších foriem interakcie v školskom prostredí medzi žiakmi aj pedagógmi, až po najkomplikovanejšie životné situácie, ktoré prináša školská prax či multikauzálne opakujúce sa konflikty).

Veľmi dôležitý prvok v oblasti stability žiaka predstavuje vzťah k učiteľovi, ktorý je najdôležitejší v prvých rokoch školskej dochádzky.

V tomto období je učiteľ pre dieťa obrovskou autoritou. Ak dochádza ku konfliktu a výraznej nerovnováhe v hodnotení učiteľa dieťaťa a rodiča, vzniká dvojkoľajnosť v pôsobení na dieťa. Obvykle dieťa tieto konfliktné situácie vyhodnocuje veľmi zmätočne a začínajú sa prejavovať prvky vzdoru. Dieťa je buď nervózne doma, keď sa rodič ponižujúco a degradačne vyjadruje o učiteľovi a ono má prirodzenú tendenciu učiteľa mať v úcte a chce byť v jeho priazni, čo psychologicky začína byť nemožné, keďže emocionálne zdieľa názor rodiča alebo naopak. Dieťa tento rozmer prenáša do školy, kde učiteľa, posmelený rodičovským hodnotením, začína znevažovať a neakceptovať. Tento rozmer jednoznačne najviac neprospieva dieťaťu, keďže bojuje samo so sebou, a tieto intrapersonálne vibrácie sa negatívne odzrkadľujú na psychickej pohode a komforte dieťaťa, čo v konečnom dôsledku môže byť príčinou aj školskej neurózy.

Funkčné poškodenie predstavujú ľahšie poruchy, ide o postihnutie citlivejšej nervovej sústavy v spojitosti s nepriaznivým vplyvom sociálneho prostredia. Prejavuje sa neobvyklými spôsobmi konania, ktoré pod vplyvom nepriaznivých okolností prerastú v rôzne neželateľné formy správania, ktorých prejavom sú vnútropsychické konflikty. Tieto sa môžu prejavovať v školskej praxi v bohatej symptomatike od najjednoduchších prejavov nesústredenosti, hypermobility, zabúdania, neschopnosti zapamätania určitej informácie, nedôvere k sebe až po formy atakov namierených automutilačne alebo agresiou k iným. 

Najčastejším symptómom neuróz je úzkosť – anxieta.  Najčastejšími typmi neuróz sú neurasténia, psychasténia, hystéria.

Neurasténia

Znamená „slabosť, vyčerpanie nervového systému“ alebo veľmi rýchlo unaviteľný, labilný stav nervovej sústavy. Najčastejšie sa prejavuje psychickou a somatickou únavou, precitlivenosťou, podráždenosťou, prílišnou senzualizáciou a vibráciou nervového systému s príznakmi nespavosti, bolesťami hlavy, vegetatívnymi poruchami. Neurastenici musia na bežné životné zaťaženie vyvinúť mimoriadne úsilie, aby ho zvládli. Typickým príznakom je šetrenie sa a vyhýbanie sa zodpovednosti.

Deti s týmto syndrómom vyžadujú špeciálny prístup, somatizujú svoje správanie, vyjednávajú, uchyľujú sa k rôznym trikom, aby dosiahli zníženie nárokov pri vykonávaní úloh. Môžu byť submisívni, ale aj agresívni pri presadzovaní svojich požiadaviek. Nesmierne dôležité je rozpoznať do akej miery ide o skutočný stav neurasténie, alebo iba získavania výhod z daného obrazu diagnózy a následného prístupu k nej. Najčastejšie sú tieto prejavy viditeľné pri situáciách, ktoré vyžadujú výkon v určitom čase, napr. dieťa odmietne ísť vystúpiť alebo reprezentovať triedu, školu z rôzneho fiktívneho dôvodu, aj keď sa predtým s učiteľom na danú akciu pripravovalo. Zlyhávanie a únik z danej situácie prináša dieťaťu uspokojenie.

Najčastejšie príznaky:

• vnútorný nepokoj, napätie, poruchy sústredenia, vyčerpanosť, depresívne nálady, poruchy spánku, požadovanie úľav v školských povinnostiach.

Psychasténia

Prejavuje sa narušením psychickej rovnováhy, nedôverou voči sebe, nevýraznou aktivitou, obtiažnym nadväzovaním kontaktov s inými ľuďmi.

Dieťa v školskom prostredí sa kontinuálne javí ako submisívne, nevyhľadáva interakcie, ak má možnosť najradšej sedí v školskej lavici izolovane, v školskej družine nesiaha po spoločenských hrách, opakovane  si mechanicky prepisuje úlohy, kreslí, robí aktivity, ktoré nevyžadujú interakciu.

Žije si v triede samo pre seba, pozoruje iných, ukladá svoje pocity do pomyselného registra a veľmi selektívne si vyberá jedincov, s ktorými vstúpi do bližšej interakcie. Vzdor a trest sú fenomény, ktorými žiak neskôr „odmení“ svoje prostredie, buď formou agresívnej revolty alebo veľmi nečakanými reakciami v najrôznejších negatívnych podobách.

Najčastejšie príznaky:  

• uzavretosť, samotárstvo, citový chlad, pochybnosti, nedôvera, emočná tenzia, patologická pedantéria, hyperkriticizmus.

Psychastenici sú zvyčajne introvertne orientovaní, zahĺbení do seba a svojich myšlienok, extrémne poriadkumilovní, pedantní, precízni, sú detailisti, nároční na seba. Ovláda ich abnormálna snaha po poriadku, presnosti, čo sa prejavuje v oblasti externých a interných prejavov fungovania osobnosti. Dieťa ovláda presný obsah aktovky, zásuviek, skriniek, súborov v počítači, predmetov pre vykonávanie určitých činností, čo znamená, že ak jeden z menovaných prvkov nezodpovedá jeho istote nastane zmätok, nepokoj, protest s rôznymi nežiadúcimi formami prejavu.Sú neflexibilní, každá situačná zmena je sprevádzaná protestom a odmietaním. Stavy napätia sú vysoké, objavujú sa nutkavé a fóbické predstavy, ktoré zákonite privádzajú dieťa do konfliktu s okolím.

Hystéria

Ako diagnóza je zaradená pod F44, čo predstavuje disociatívne (konverzné) poruchy. Konverzne znamená, že ide o premenu hysterických vnútorných problémov do telesnej symptomatiky. Predstavuje psychický stav, pri ktorom dochádza k extrémnemu skresľovaniu posudzovania reálnej skutočnosti, či už vo svoj prospech alebo neprospech. Poruchy nálad a sprevádzajúcich výstupov sú rozmanité a nevypočítateľné. Často a výrazne sa prejavuje polarita nálad od hlbokého žiaľu k obrovskému nadšeniu a naopak.

Dieťa sa nadchne pre nejakú vec, začne sa nesmierne angažovať, ignorovať a znehodnocovať každého, kto v tejto oblasti nekooperuje, principiálne zanedbáva ostatné roviny fungovania, alebo ich úplne ignoruje. Pri upozornení sú jeho reakcie neprimerané, hádže vecami, slovník je obvykle agresívne.

Hysterická komunikácia u detí, ako aj u dospelých sa vyznačuje rysmi, akými sú napr. sklon dramatizovať a zvýšene na seba pútať pozornosť, znížená schopnosť rozlišovať medzi fantáziou a realitou, výrazná náklonnosť k sugescii, prehnané koketovanie, teatrálne vystupovanie a pod. V hysterickej komunikácii je výrazná emocionalizácia, ktorá pripomína herecký výkon, často inscenovanie (prehrávanie) problémov. Jedinec s hysterickými prejavmi si sám aranžuje ako chce na druhých zapôsobiť. Inscenovanie je plné gest, dramatických páuz, významných pohľadov, nonverbálnych proxemických (napr. siahne na učiteľa, vyskočí, zvalí ho na zem) a gestických sprievodných efektov. Psychológovia, zaoberajúci sa problematikou hystérie, rozlišujú typy, ktoré sa líšia v zdôraznení potreby javiť sa inak ako v skutočnosti a upozorňujú na tzv. pseudoregresiu (snaha javiť sa slabším a bezmocnejším) a pseudoprogresiu (snaha pôsobiť silnejšie a neohrozenejšie). Tieto rozdiely poukazujú na mnohé podoby šikanovania a abuzusových (t. j. zlých, nevhodných, škodlivých) foriem interpersonálnych vzťahov.

Najčastejšie príznaky: 

• nespoľahlivosť a nevypočítateľnosť, nekritický postoj k vlastnej osobnosti, úsilie upútať na seba pozornosť, výrazné výkyvy v emocionálnej oblasti, poruchy sebavedomia, nespokojnosť so sebou, preceňovanie svojej osobnosti, nadmerná sugestibilita svojich zážitkov.

Symptomatika zahŕňa aj hysterický záchvat, teatrálne prejavy s častými somatickými prejavmi kŕčov, zvláštny stav vedomia, výkriky, chaotické pohyby, strnulosť. Zväčša pritom ide o účelový tlak na okolie. Jedinci s touto anomáliou správania sú nevypočítateľní a ich správanie je zdrojom mnohých konfliktov a následného odmietania, čo ich evokuje k ešte výraznejším prejavom.

Neuróza ako fenomén doby

Všeobecne k neurotickým prejavom patria prvky ako TIKY (zášklby tváre a končatín, ide o kŕče menších svalových skupín), stereotypné pohyby, psychogénne zvracanie, zajakavosť, pomočovanie, nočný des, nespavosť, obhrýzanie nechtov, vytrhávanie vlasov, neúmyselné pohyby rúk, sústavná úprava vlasov alebooblečenia, špáranie sa v nose, uchu a iné.

Učiteľ si v ľahko všimne, že dieťa trpí neurotickými prejavmi. Častým prvým príznakom býva telesný nepokoj, dieťa nevydrží v kľude, má problém sústrediť sa, predmety, s ktorými pracuje (perá, ceruzky), akoby „bez vedomia“ vkladá do úst, obhrýza si nechty, manipuluje s učebnými pomôckami, vyberá ich, prekladá, aj keď ich nepotrebuje, čím ruší ostatných.

Neurózy sa pomerne často prejavujú RANN0 ZVRACANIE, ODMIETANIE RAŇAJOK, BOLESTI BRUCHA a pod. Rodičia zvyčajne vyhľadajú lekára, no vyšetrenia obvykle neodhalia žiadny telesný problém. Ak toto s dieťaťom rodič zažíva výlučne iba počas pracovných dní, môže si byť viac než istý, že ťažkosti dieťaťa sa spájajú s určitým problémom v škole. Môže ísť o školskú nezrelosť, nerozpoznané poruchy učenia, šikanovanie alebo aj o veľmi vysoké nároky rodičov na dieťa.

Medzi neurotické prejavy v oblasti reči patrí ZAJAKAVOSŤ. Môže sa rozvinúť aj u trojročného dieťaťa, ktoré pomerne rýchlo myslí, no jeho aktívna slovná zásoba (slová, ktoré už vie povedať) nestačí na vyjadrenie jeho myšlienok. Ak takéto dieťa nebudeme posmešne napomínať, reč sa môže vyrovnať spontánne. Ak trvá dlhšie, je potrebná odborná pomoc. Zajakavosť sa môže u detí objaviť napr. aj pri potláčaní ľavorukosti alebo keď je dieťa vystavované posmechu alebo šikanovaniu.

Ďalším neurotickým prejavom v reči je tzv. MUTIZMUS, kedy dieťa odmieta rozprávať v inom než napr. domácom prostredí, alebo rozpráva len s konkrétnymi ľuďmi (zvyčajne s blízkymi). Tu sa môže skrývať sociálna izolácia rodiny, alebo neriešené konflikty. Zo strany učiteľa treba voliť špeciálny prístup a rozhovor s psychológom. U detí sa môžeme stretnúť s viacerými problémami v rovine spánku (napr. neschopnosť zaspať, nočné desy). Niektoré súvisia so zlou spánkovou hygienou, iné sú dôsledkom dlhodobého emočného vypätia (nezrovnalosti v rodine, strata blízkej osoby), stres z nevhodného trestu a iné. To, čo dieťa zažije počas dňa, môže ovplyvňovať aj jeho reflex vyprázdňovania a môže dôjsť k nočnému pomočovaniu. V tomto prípade je prvoradé kontaktovať pediatra a vylúčiť možné organické problémy (zápal močových ciest, prechladnutie, nesprávne pitné návyky). Až keď sú vylúčené, treba pomočovanie riešiť ako neurózu.

Ako postupovať pri učení

Neurotické dieťa má veľkú snahu učiť sa, ale nevie ako.

Obvykle k učeniu pristupuje s odporom a nechuťou, často je unavené skôr, než začne pracovať. Jeho pozornosť je nestála, neúčelne využíva čas, dá sa zastrašiť množstvom učebnej látky či spomienkovými momentmi na učiteľa či spolužiakov, čo zvyčajne aj často verbalizuje.

Základy správneho systému učenia sa:

1. Učenie ide dieťaťu lepšie, ak má skutočný záujem o to, čo sa učí. Treba ho motivovať, učenie vnímať ako hru, nachádzať prvky zábavy v kombinácii s novými poznatkami.
2. Učivo musí dieťa najprv logicky pochopiť (aj to, čo sa neskôr učí mechanicky; docielime to množstvom príkladov, ktoré si dieťa hľadá a uvádza bez pomoci dospelého).
3. Učebnú látku nestačí čítať, treba ju aktívne spracovať (napr. povedať ju vlastnými slovami, alebo napísať osnovu toho, čo dieťa prečítalo).
4. Vhodné je učenie kombinovanou technikou – začať tým, že sa učebnú látku naučíme najprv vcelku, potom venujeme pozornosť jej najzložitejším častiam alebo opačne.
5. Dieťa si má uvedomovať výsledky svojho učenia – u detí s neurózou, ktoré majú sklon podceňovať sa, je obzvlášť dôležité, aby sme zdôrazňovali ich úspechy (hoci sú len drobné a čiastkové).

Neurózy (v detskom, ako aj v dospelom veku) sa dajú liečiť a riešiť relatívne úspešne, ak sa zachytia včas. Pokiaľ ich zanedbáme, môžu sa stať chronickým problémom a spôsobiť problémy na dlhé obdobie. Najviac sú ohrozené deti, ktoré sú často (aj dlhodobo) vystavené psychickému napätiu. Keďže dieťa sa vyvíja, dlhodobá záťaž prináša riziko nesprávneho vývinu jeho osobnosti. Ak dieťa nemá uspokojovanú niektorú zo základných potrieb (lásku, istotu, bezpečie, ochranu, pochvalu, akceptáciu), zvyčajne sa objavia príznaky niektorej z vyššie uvedených typov neurózy. Pri liečbe neuróz sa kombinuje psychoterapia a medikamentózna liečba. Terapia musí byť zameraná na celú rodinu, v ktorej dieťa žije, a musí ju realizovať skúsený detský psychológ. Ak treba posilniť psychoterapiu liekmi na ukľudnenie vegetatívnej nervovej činnosti, psychológ situáciu konzultuje s detským psychiatrom. Psychológovia sa zhodujú v tom, že úplnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti (nech sa nám zdajú akokoľvek nevýznamné alebo malicherné). Rodina by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti i obavy. Je dôležité poznať možnosti a schopnosti detí a nároky prispôsobiť ich schopnostiam. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam školských známok, úspechov, úhľadného písma alebo prvenstiev na súťažiach.

Ak trpí neurózou rodič alebo učiteľ, môže to znamenať problém. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný  prenáša svoje psychické vypätie na okolie. V takom prípade je prvoradé, aby terapiu absolvoval rodič, či učiteľ, pretože inak sa problém vo vzťahu k dieťaťu či žiakovi prehlbuje.

Literatúra:

1. PRAŠKO, J.: Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002. (Psychologické, psychoterapeutické postupy s cieľom zredukovať príznaky napätia a úzkosti).
2. HERETIK, A., sr., HERETIK, A., jr. a spol.: 2007. Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof.(Kapitola o úzkostných poruchách a ich liečbe).
3. NOVOTNÝ, V., HERETIK, A., HERETIK A., jr., PEČEŇÁK, J., RITOMSKÝ, A.: 2006 EPIA – Epidemiológia vybraných úzkostných porúch na Slovensku, Nové Zámky, Psychoprof.
4. SOROKOVÁ, T. : 2008. Fragmenty psychológie, elfa Košice, ISBN 978-80-8086-083-7.
5. SEEFELDT, D.: 1982. Nebojte sa stresu, Smena, Bratislava, ISBN 73-096-82-02.
6. https://www.aktuality.sk/clanok/480545/psychiatrickych-pacientov-na-slovensku-rychlo-pribuda-moze-za-to-aj-nezamestnanost/.

Zdroj a celé znenie článku: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/neurozy-ich-prejavy-a-rozmanitosti-u-ucitelov-a-ziakov.m-483.html