Témy 7. - 8. čísla časopisu Manažment školy v praxi

V novom čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme stresu učiteľa, chybe ako dôležitému diagnostickému nástroju. V pokračovaní príspevku o špeciálnopedagogickom poradenstve sa dozvieme viac o interných a externých predpokladoch efektívneho poradenstva, rozoberáme metódy a techniky v práci školského psychológa. Ponúkame informácie k správe registratúry v školách a školských zariadeniach a k vzdelávaniu detí cudzincov. Nechýbajú ani na dôležité termíny pre plánovnie aktivít.

Z obsahu vyberáme:

Michal Gabarík - Špeciálnopedagogické poradenstvo (2.)

"Ochota vedenia školy participovať na kvalitnejšom poradenstve a celkové ladenie pedagogického zboru voči integrácii/inklúzii je niečo tak fiktívne a fragilné, že dokáže stroskotať na jednom učiteľovi. Je veľmi dobré, ak vedenie školy spolupracuje s CŠPP, vedie svoj pedagogický zbor k chápaniu odlišností u žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami, povzbudzuje ich k formálnemu aj neformálnemu vzdelávaniu sa v tejto oblasti, zabezpečí školského špeciálneho pedagóga a aspoň morálne ocení snahu pedagógov vzdelávajúcich integrovaných žiakov. No napriek splneniu všetkého vymenovaného, môže proces kolabovať na osobnosti učiteľa. Rovnako to môže platiť naopak. Napriek vedeniu, ktoré je voči integrácii ladené negatívne, učiteľ na vyučovaní môže dotiahnuť inklúziu k dokonalosti. Pri zabezpečení tohto predpokladu je mimoriadne dôležité, aby vedenie CŠPP dokázalo efektívne komunikovať zámer práce svojich zamestnancov v danej škole tak, aby vedenie školy pochopilo, že zámerom CŠPP nie je nadpráca pre učiteľov, ale zabezpečenie pomoci pri vzdelávaní neštandardných žiakov. Ešte dôležitejšie je pomôcť učiteľom k nadobudnutiu vedomia, že dokážu pracovať s konkrétnym žiakom. Myslíme si, že každý učiteľ dokáže pracovať s akýmkoľvek postihnutým žiakom, ak má zabezpečenú dostatočnú podporu a je disponovaný (otvorený) práci s ním."

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/specialnopedagogicke-poradenstvo-2.m-318.html

Markéta Švamberk Šauerová - Chyba jako důležitý diagnostický nástroj

"Hovoříme-li s učiteli o významu hodnocení, setkáváme se u nich často s despektem, proč na takové téma vůbec hovořit. Každému učiteli je přeci naprosto zřejmé, oč v hodnocení jde a k čemu slouží.

Je tomu tak ale skutečně? Nemají právě dnešní učitelé v této oblasti dost významné rezervy? Využívají učitelé skutečně všech nástrojů hodnocení, aby postihli komplexně celý edukační proces se všemi jeho parametry? Používají hodnocení pedagogicky i psychologicky správným způsobem? Jsou opravdu žáci zvoleným způsobem hodnocení vždy dobře informováni o svém vývoji a jsou přiměřeně motivováni? Jak vypadá sebepojetí a sebehodnocení rizikových žáků (tedy žáků s určitými riziky při zvládání školních požadavků)? Dokážou s hodnocením pracovat efektivně i učitelé sami? Kombinují výsledky hodnocení práce žáků s diagnostikou typu chyby?"

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/chyba-jako-dulezity-diagnosticky-nastroj.m-326.html

Erich Petlák - Andrea Baranovská - Stres - sprievodca životom

"Z výsledkov výskumu je zrejmé, že učiteľov najviac stresuje ich nízka spoločenská prestíž a nízke mzdové ohodnotenie. Stredoškolských učiteľov zaťažujú rôzne administratívne práce. Skúmaním stresorov v učiteľskom povolaní sa v rokoch 1999 – 2001 zaoberal aj Holeček (2014), ktorý po výskume s 317 pedagógmi určil poradie celkom 7 stresových faktorov, ktoré sa pri výkone učiteľského povolania najčastejšie vyskytujú a učiteľa zároveň najviac obťažujú: pracovné preťaženie učiteľov a učiteliek, vedenie školy nadriadenými orgánmi, problémoví žiaci, neuspokojená potreba sebarealizácie (frustrácia), problémoví rodičia, nevyhovujúce pracovné prostredie školy, problémoví kolegovia."

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/stres-sprievodca-zivotom.m-323.html

 Marcela Havrilová - Vzdelávať treba v súlade s tým, ako žijú mladí ľudia mimo školu

"Jedným z dôležitých prvkov úspešnosti školy je to, aby rodičia neboli pasívni. Keby som dnes viedla školu, jedna zo základných vecí, na ktorú by som sa zamerala, by bola komunikácia s rodičmi. Čo najviac by som vtiahla rodičov do školy. Ak zmena ide cez rodičov, aj rodičia majú snahu objektívnejšie komunikovať, baviť sa o inovatívnych veciach, prinášať novinky do škôl. V komunikácii s rodičmi by mal učiteľ reflektovať aj to, v akej dobe žijeme. To znamená, hľadať a využívať nové formy komunikácie s rodičmi, ktoré už v dnešnej dobe k dispozícii máme. A tu je aj miesto pre moderné technológie, ktoré sú bežnou súčasťou dnešného života."

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/vzdelavat-treba-v-sulade-s-tym-ako-ziju-mladi-ludia-mimo-skolu.m-324.html

Marianna Kollárová - Metódy a techniky v práci školského psychológa

"Čo môžeme odhaliť pri vnímavom pozorovaní?

Pri vnímavom pozorovaní školského prostredia môžeme napríklad odhaliť obete šikanovania. Obeťami šikanovania sú často deti, ktoré sú odlišné od kolektívu, môžu to byt aj deti, ktoré vynikajú napr. fyzickou odlišnosťou, telesným hendikepom, nadváhou a pod. Takéto dieťa sa v triede správa submisívne, mimo školy však môže byť bezdôvodne agresívne k členom rodiny, k rovesníkom. Citlivo by sme mali pristupovať aj k svedkom šikanovania. Obyčajne totiž ide o žiakov, v ktorých táto situácia vyvoláva strach a zhoršuje ich schopnosť učiť sa."

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/metody-a-techniky-v-praci-skolskeho-psychologa.m-321.html

Ingrid Veverková Konečná - Správa registratúry v školách a školských zariadeniach

"V čom spočíva základná zmena v tvorbe spisu podľa novej vyhlášky?

Vyhláškou sa mení starý spôsob tvorby spisu, kedy sa spis vytváral prostredníctvom základného čísla, kedy 1. podanie bolo základným číslom – číslom spisu a ďalšie zaevidované podania vo veci sa zakladali v rámci spisu. Podľa novej právnej úpravy sa v registratúrnom denníku zaeviduje len 1. podanie, ktoré sa tiež ako v minulosti stáva číslom spisu. Ďalšie podania vo veci sa však v registratúrnom denníku už neevidujú, zapisujú sa len do obsahu spisu alebo na spisový obal pod poradovým číslom záznamu. Prvý registratúrny záznam spisu zaevidovaný do registratúrneho denníka sa zároveň zapíše do obsahu spisu bez uvedenia poradového čísla. Do tlačiva „Obsah spisu“ sa zaeviduje v poradí druhý registratúrny záznam v rámci spisu pod poradovým číslom 001. Obsah spisu sa uzatvára podčiarknutím posledného registratúrneho záznamu a zápisom „Uzatvorené dňa...., počet listov...., spracoval....“."

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/sprava-registratury-v-skolach-a-skolskych-zariadeniach-2.m-317.html

Nové číslo časopisu obsahuje aj: 

• Termíny udalostí súvisiacich s organizáciou školského roka 2016/2017 pre základné školy a stredné školy
• Výber z Pedagogicko-organizačných pokynov na školský rok 2016/2017 pre materské školy, základné školy, stredné školy a školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
• Zoznam úloh MŠVVaŠ SR pre rok 2016
• Téma: Vzdelávanie detí cudzincov
• Prehľad plánovaných aktivít manažmentu škôl počas prázdnin školákov
• Nárok na príplatok alebo náhradné voľno - otázky a odpovede