V 1. čísle časopisu Didaktika pripravujeme....

Didaktika ako odborný dvojmesačník je platformou pre výmenu skúseností v oblasti zavádzania nových prístupov a prostriedkov do vyučovacieho procesu. Časopis je určený vedúcim pedagogickým a odborným zamestnancom, pedagogickým zamestnancom vykonávajúcim špecializované činnosti v kariérových pozíciách - vedúci predmetovej komisie, vedúci metodického združenia, metodikom teórie a praxe vyučovania, vedúcim vzdelávacej oblasti, študijného odboru, záujmovej oblasti, školským koordinátorom vo výchove a vzdelávaní, školským špecialistom vo výchove a vzdelávaní, supervízorom. Vychádza v tlačenej podobe a spolu s archívom je dostupný aj v online verzii. 

V prvom čísle odborného časopisu Didaktika pripravuje aj tieto témy:

Rozhovor s psychológom - Michalom Božíkom 

Cieľovou skupinou časopisu Didaktika sú vedúci metodických orgánov školy. Aké nové zručnosti by mali mať, aby čo najprirodzenejšie reflektovali súčasnú dobu?

Rok 2020 celému svetu ukázal, že jedinou konštantnou veličinou je zmena. Celé roky sa na Slovensku hovorí o reforme vzdelávacieho systému, ale skutočnú zmenu začal až nárazový šok, ktorý prišiel z prostredia mimo systému vzdelávania. Reakcie sú rôzne, od pružnej adaptácie na novovzniknutú situáciu, cez zaseknutie sa a bezradnosť, až po aktívny odpor voči zmenám. To, čo táto situácia odhalila ako kľúčovú zručnosť, nie je žiadnou novinkou. Je to schopnosť absorbovať zmeny, mať otvorené myslenie novým podnetom a faktom, schopnosť na zmeny adekvátne reagovať a prispôsobovať sa novej dobe. Ide o paradigmatickú zmenu myslenia. Predmetové komisie a pedagogické rady by mali byť miestami, kde učitelia nielen diskutujú obsah učiva a aktuálne problémy, ale nastavujú aj víziu do budúcnosti. Ak chcú metodické orgány adresovať neustále sa meniaci svet okolo nás, musia mať priestor, zameriavať sa nielen na operatívne úlohy, ale ísť o level vyššie - vytvoriť taktiku a stratégiu, ako pristupovať k meniacemu sa svetu, ako pravidelne získavať spätnú väzbu a urobiť z nej nástroj, vďaka ktorému sa môžu posúvať ďalej. Nemôžu sa spoliehať na to, že ich zachráni ministerstvo školstva. Musia si budovať vlastné zdroje, ktoré budú šité na mieru situácii, v ktorej sa nachádzajú.

Sumatívne verzus formatívne hodnotenie - Mária Ganajová, Andrea Lešková, Ivana Sotáková

Otázka nestojí, či v škole bude učiteľ vykonávať sumatívne alebo formatívne hodnotenie. V škole sa žiak bude vždy stretávať s oboma typmi hodnotenia. V tomto smere treba dosiahnuť vyváženosť sumatívneho a formatívneho hodnotenia. Dôležité je, uvedomiť si, že pre osvojenie si a rozvoj kľúčových kompetencií potrebuje žiak predovšetkým také techniky hodnotenia, ktoré sa označujú ako formatívne. Školské hodnotenie (formatívne a sumatívne) spätne ovplyvňuje celý vzdelávací proces, preto treba starostlivo premyslieť jeho konkrétnu podobu už vo fáze tvorby školského vzdelávacieho programu. Podceňovanie otázok súvisiacich s hodnotením by totiž mohlo ohroziť podstatu kurikulárnej reformy, ktorá spočíva v prispôsobení vzdelávania potrebám žiakov vzhľadom k ich budúcej existencii vo svete, kde poznatky, vedomosti a zručnosti majú rozhodujúci vplyv na úspech v profesijnom živote.

Príspevok obsahuje aj konkrétne príklady sumatívneho a formatíneho hodnotenia

Kariérové rozhodovanie žiakov so ŠVVP - V. Gatial

Pri realizácii kariérovej výchovy, resp. kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach možno identifikovať niektoré sporné postupy, ktoré môžu schopnosť kariérového rozhodovania žiaka zhoršovať. Pri žiakoch so ŠVVP to môže nadobúdať ešte vyššiu intenzitu. Ideálnym by bol stav, kedy by boli štandardné postupy zabezpečené v rovine legislatívnej, aj v rovine konania jednotlivca (odborníka).

V niektorých prípadoch však zatiaľ obe roviny nekorešpondujú. Príkladom môže byť inkluzívny prístup učiteľa k žiakovi so ŠVVP, v kontraste s integratívnym prístupom k týmto žiakom celkovo v spoločnosti, navyše podporovaným legislatívou (zákon č. 245/2008 Z. z.). Učiteľ, výchovný, kariérový poradca, špeciálny pedagóg, školský psychológ sa môžu správať k žiakovi so ŠVVP inkluzívne a podporiť tak jeho kariérový vývin a možnosti kariérového rozhodovania tým, že zabránia vzniku nevhodných osobnostných vlatností a negatívneho prežívania vyplývajúcich z integratívneho prístupu.

Pri realizácii kariérovej výchovy a poradenstva pre žiakov so ŠVVP v školách a školských zariadeniach, postupujeme podľa všeobecných odporúčaní. Ide hlavne o tzv. kontraindikácie ŠVVP so smerom štúdia alebo profesiou.

Činnosť metodických orgánov v materskej škole - Simoneta Holešová

Čo treba robiť, aby činnosť MZ nebola formálnou a aby pomohla zlepšiť metodickú prácu kolegýň a kolegov? Ponúkame niekoľko konkrétnych tipov, ktoré obohatia činnosť MZ a pomôžu učiteľkám v praxi. 

Vypracovanie portfólií pre vzdelávanie. Nakoľko MZ spolupracovalo pri tvorbe ŠkVP a navrhovalo mesačné či týždenné témy pre plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti, logicky na túto činnosť nadväzuje práca na portfóliách pre učiteľky. Na svojich zasadnutiach sa učiteľky môžu rozprávať o rôznych hrách a činnostiach, môžu pripravovať pracovné listy ako súčasť portfólia či obrázky. Vypracované portfólio je veľmi dobrou pomôckou hlavne pre začínajúce učiteľky. Tie si v uvedenom portfóliu nájdu činnosti, hry a k nim pracovné listy, omaľovánky, pomôcky a literatúru, ktorá im pomôže plniť ciele, ktoré si naplánovali. Portfólio pomôže aj učiteľkám s viacročnou praxou tým, že môžu do vzdelávania implementovať nové nápady, uľahčí prípravu na výchovu a vzdelávanie každej učiteľke. Každá z učiteliek môže byť spolutvorcom portfólia, pridávať do neho svoje nápady, skúsenosti. Počas zasadnutia MZ sa učiteľky môžu rozprávať o svojich skúsenostiach, odporúčaniach s prácou s jednotlivými prvkami portfólia.

Informačné a komunikačné technológie vo vyučovacom procese - E. Poláková, A. Čonková

V súvislosti so skúmaním problematiky využívania IKT vo vzdelávaní sme realizovali prieskum, kde sme metódou interview s polootvorenými a otvorenými otázkami zisťovali názory vybraných troch učiteľov rôznej vekovej kategórie. Porovnávame odpovede troch respondentov rôznych vekových skupín  z rovnakého prostredia. Všetci traja respondenti odpovedajú na rovnaké otázky.

Čo vám najviac prekáža na IKT pri vyučovaní?

1. Mne osobne nič
2. Tá príprava. Na jednej strane sú IKT dobré, ale tá príprava. Už len prezentáciu, keď chce učiteľ pripraviť a chce, aby bola dobrá, aby žiaci len pasívne neprijímali informácie, ale aby pri tom aj rozmýšľali. Učiteľ to musí pripraviť tak, aby to malo taký efekt. A ešte jedna vec. Pri testoch napríklad potrebuje každý žiak počítač a musia byť všetci online a tá technická vybavenosť v školách nie je taká dobrá. Malo by to už byť digitalizované, ale veľa stredných škôl má len pár učební, ktoré sa využívajú prioritne na informatiku.
3. Technické chyby, že to sem tam zlyhá. Najčastejšie zvuk. Napríklad anglický zvuk, videá. Alebo učiteľ to pol hodinu zapája a aj tak to nejde a tá hodina je tým pádom zabitá. Tie technické chyby sa samozrejme dajú odstrániť, ale niekedy tie IKT prekážajú koncentrácii.

...a ďalšie zaujímavé témy od skúsených odborníkov v odbornom časopise Didaktika