Zvládanie kritických rozhovorov a nadlimitnej záťaže

Vyberáme z časti Školská mediácia

Kritické rozhovory sa čoraz viac stávajú súčasťou pracovného života riaditeľov škôl. V príspevku opíšeme situácie, ktoré kritický rozhovor vyvolávajú, upozorníme na vplyv rôznej teploty citov v priebehu vedenia kritického rozhovoru, zameriame sa na stratégiu vedomého zvládnutia nepríjemných situácií a zhrnieme dôležité fakty pre zvládnutie kritického rozhovoru. 

Ruku na srdce. Koľkokrát sme v strese reagovali pod návalom emócií? Negatívne podnety sa na nás priamo sypali. Povinnosti sa hromadili vysoko nad rámec bežného pracovného času, pribúdalo práce počas dovoleniek, víkendov a bez adekvátneho ocenenia. Hromadenie tém a naliehavosť riešení vytvorila priestor pre rýchlu reakciu. Pôvodne banálny rozhovor sa zmenil na kritický. 

Kritické rozhovory sú v práci lídrov škôl realitou. Mať sociálnu kompetenciu na ich zvládanie, sa ukazuje byť východiskom pre riešenie problémov.

Zdroje konfliktov môžu byť rôzne, napr. náročné životné situácie, dlhodobý stres, preťaženie, zlá skupinová atmosféra, podrývanie autority. Kritický rozhovor je náročnou formou výmeny informácií a žiada si jasné formulovanie záverov. Iniciátorom kritického rozhovoru nemusí byť len vedenie školy, riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúci metodických orgánov školy. Môžeme sa stať súčasťou kritického rozhovoru vyvolaného dlhodobo nespokojným kolegom, kolegyňou, napr. priamo na pedagogickej rade. Z času načas sme účastníkmi prežívania nadlimitnej záťaže nás samých, ale môžeme byť i svedkami prežívania nadlimitnej záťaže kolegov.

Naplnenie predpokladov pre zvládnutie nadlimitnej záťaže

Je dôležité vedieť si úprimne odpovedať na niekoľko otázok, napr.

• Ktoré podnety  v nás vyvolávajú negatívne emócie? /predstavme si situáciu/ - nedôslednosť, vulgárnosť, nespravodlivosť, ponižovanie, pohŕdanie, tlak na výkon, nerešpektovanie hraníc, a pod.
• Kedy prestávame  kontrolovať svoje správanie? /predstavme si situáciu/ - Ak niekto s nami hovorí povrchne? Ak nás niekto vedome klame? Pri opakovaných zlyhaniach? 
• Čo sa deje s mojimi citmi? /predstavme si situáciu/ - Hnevám sa. Pociťujem osamelosť. Som ostražitý. Mám pocit stiesnenosti. Som rozladený. Cítim frustráciu.

Teplota citov

Pri riešení kritických tém zohrávajú dôležitú úlohu EMÓCIE. Medzi účastníkmi sporu vzniká emočné pole napätia.

Vytvoriť bezpečné prostredie znamená, mať situáciu pod kontrolou, dať jej rámec napríklad tým, že si opačný názor aktívne vypočujeme, popisne vyjadríme to, čo sme počuli, vyjadríme pochopenie a rešpekt.

Zároveň treba pripustiť fakt, že situáciu môžeme vnímať rôzne a nemusíme sa pritom cítiť nepríjemne. Neznamená to, že sa tým hodnota vlastného názoru zmenšuje. Medzi kolegami v práci sa často odohrávajú vnútorné „boje“ o správnosť názoru. Prejavuje sa záujem získať si priazeň nadriadeného, alebo záujem podrývať jeho autoritu. Očakávajme aj takéto situácie.

Ak máme záujem spolupracovať, sme citlivejší na pozitívne prejavy v správaní a prevláda záujem dohodnúť sa aj situáciách, kedy nemáme rovnaký názor. Tomu prispôsobujeme aj komunikáciu, napr. „Cením si, že si mi otvorene opísal Tvoje videnie veci. Ja sa teraz pokúsim Ti povedať svoj pohľad na vec.“ Ak nám niekto nie je sympatický, súperíme, sme citlivejší na odlišnosti, rozdiely vnímame intenzívnejšie.

Je dobré si uvedomiť, že aj v  priebehu konfliktu môže mať vývoj citov rôznu teplotu.

Tieto myšlienky spôsobujú, že hnev stúpa. Podporujeme sami seba v názore, ktorý sme si vytvorili. Potrebujeme sa „obhájiť“ a potvrdiť správnosť rozhodnutia, posilniť sebadôveru. 

Tieto myšlienky spôsobujú, že hnev klesá. Snažíme sa pochopiť, čo sa stalo, čo vyvolalo napätie. Situáciu, vhodný spôsob komunikácie, argumentovania, predkladania faktov prehodnocujeme a snažíme sa im dať nový význam, ktorý by nám uľahčil vyriešenie nepríjemnej situácie. Podarilo sa nám uvoľniť a rozšíriť zúžené myslenie, dopriali sme mu nadhľad.

Coping

Vhodnou stratégiou na vedomé zvládnutie nadlimitnej záťaže môže byť aj coping. Ide o individuálne úsilie vysporiadať sa s mimoriadne náročnou situáciou, zámernú snaha adaptovať sa, prekonávať, zvládať alebo tolerovať stresujúce podnety a situácie. Je to šanca vidieť viac príležitostí k riešeniu. ide o cielený, racionálny a kontrolovaný proces. Copingmá svoj vnútorný rozmer (psychické uspokojenie) a vonkajší rozmer (správanie a činnosť).

Stratégie copingu:

1. Stratégia orientovaná na problém – zmena toho, čo vyvoláva stres, zmena spôsobu správania sa v konflikte, napr. ak využijeme vyjednávanie - máme snahu dosiahnuť uspokojivé riešenie odstraňujúce príčiny konfrontácie, otvorený rozhovor v prípade nesúhlasu so správaním učiteľa, vedomé prekonanie obavy.
2. Zameranie na emócie – odstránenie a ovládanie negatívnych emócií, napr. zdrojom rozptýlenia môže byť  prechádzka v parku, v lese, teplý kúpeľ a pod.
3. Prehodnotenie, vyhýbanie sa záťažovej situácii – kritickú situáciu si nepripúšťame, vedome ju potláčame, vyhýbame sa jej, prestali sme ju v danom momente  považovať za dôležitú. 

Spoločne so zbieraním spoločenskej zodpovednosti  rozvíjame i sociálne kompetencie. Odolní ľudia vedia klásť vecné otázky a dávať úprimné odpovede. Zároveň sa dožadujú práva na vytvorenie pevných hraníc medzi sebou a ostatnými. Hľadajú a udržujú blízke a plnohodnotné vzťahy.

Čo nám bráni zachovať si nadhľad? Ide napr. o:

• Nejasne definovaný cieľ stretnutia, nestotožnenie sa s ním. Skúsme si zadefinovať, čo kritickým rozhovorom sledujeme a k akému záveru sa chceme dopracovať.
• Prehnaná potreba harmónie v tíme, strach z emocionálnych reakcií. Každá úprimná a konštruktívna spätná väzba dáva príležitosť nesprávne konanie korigovať a umožňuje tak dotyčnému rozvoj. 
• Syndróm skupinového myslenia. Stretávame sa s ním v situácii, kedy by sme za normálnych okolností s určitým názorom nesúhlasili, ale keďže skupina očakáva náš súhlas, vyslovíme ho. Podliehame tlaku. 

Kritika by nemala byť verejná, osobná, ironizujúca, zraňujúca, trestajúca. Mala by prebiehať priamo medzi štyrmi očami. Mala by byť vecná, férová, primeraná, povzbudzujúca. Vyhýbajme sa porovnávaniu kolegov a očakávajme, že ľudia budú mať tendencie reagovať na kritiku negatívne. Nepoužívajme na vyjadrenie kritiky e-mail. Stáva sa barličkou našej „odvahy“ komunikovať s partnerom priamo. Kritický rozhovor by mal mať aj záver. Mal by vyústiť do konkrétnych riešení. Ak sa určitý postup osvedčí, skúsme ho zopakovať v podobnej situácii. Skúsme pristupovať aj ku kritickým rozhovorom ofenzívne. Pestujme si odolnosť a dajme našim obavám v  živote nový význam.