Formovanie sebapoňatia a rozvoj sebaúčinnosti

V súčasnom turbulentnom období plnom zmien a zvratov je tlak na osobnosť riaditeľov škôl i učiteľov enormný. Z psychologického hľadiska je každá skúsenosť človeka vzťahovaná k jeho osobnostnému základu a analyzovaná či hodnotená vzhľadom na jeho vlastné sebapercepcie – vlastné sebapoňatie. To, čo človek o sebe vie, ako sa aktuálne vníma, aký má k sebe vzťah, do značnej miery ovplyvňuje jeho motivačnú štruktúru.

Pozitívne prijatie a akceptovanie seba – pozitívne sebapoňatie je dôležitým predpokladom efektívneho riadenia zo strany lídra školy a pozitívne sebapoňatie učiteľa je nevyhnutným predpokladom pre formovanie pozitívneho sebapoňatia žiakov.

Zvlášť sa to týka citlivého obdobia, ktorým je puberta a adolescencia. Tie sa vyznačujú krízou identity a postupnou stabilizáciou mladej osobnosti. Zo všetkých strán prichádzajú alarmujúce správy, ktoré popisujú agresívne správanie žiakov čoraz nižších vekových kategórií. Jednou z foriem prevencie môže byť pozitívne formovanie ich sebapoňatia. Sebapoňatie je sociálno-psychologický pojem, ktorý vyjadruje postoje a očakávania, ktoré má jedinec voči sebe samému. Vytvára sa po celý život už od prenatálneho obdobia v sociálnych interakciách predovšetkým na základe porovnávania a spätnej väzby okolia.

Sebapoňatie je proces pozostávajúci z každodenného hodnotenia našich skúseností, nášho správania a prežívania v nich. Blatný (2003) uvádza kľúčovú charakteristiku sebapoňatia v tom najširšom slova zmysle. Podľa neho je sebapoňatie zovšeobecnenou percepciou seba samého. Generalizovaná podoba sebapercepcie je tvorená každodenným vnímaním seba, ktoré je formované prostredníctvom skúseností s prostredím. V neposlednom rade je sebapoňatie ovplyvnené hlavne posilnením z prostredia, od významných jednotlivcov, ktorými môžu byť rovesníci, učitelia, rodičia a pod.

Sebapoňatie nám môže vysvetliť prežívanie a správanie žiaka. Pozostáva z kognitívneho, emocionálneho a konatívneho aspektu.

Aspekty sebapoňatia

Kognitívny aspekt predstavuje zhrnutie všetkých vedomostí o sebe samom a je spájaný s obsahom a štruktúrou sebapoňatia. Každý z nás každodenne získava množstvo skúseností. Tie sú základom pre budovanie našej individuality. Množstvo informácií o sebe postupom života narastá, pričom dochádza k ich filtrovaniu. Informácie, ktoré nezodpovedajú jedincovej predstave o sebe samom, sú odmietané. Spôsob prijímania negatívnych ideálov a stratégie vyrovnávania sa s nimi vyjadrujú osobnú zrelosť človeka a predstavujú jednu z možností formovania sebapoňatia žiaka. Významnou súčasťou kognitívneho aspektu sebapoňatia je jeho jasnosť, vďaka ktorej sa človek dostáva k sebapoznaniu, zvýšeniu stability a budovaniu si pozitívneho emocionálneho vzťahu k sebe samému. Takýto jedinec bude vykazovať konzistentné, relatívne jednoducho predvídateľné správanie. V prípade, že takého sebapoňatie stojí na adekvátnych morálnych princípoch a hodnotách, je považované za prejav m