Metódy sebareflexie v pedagogicko-didaktickej práci učiteľa

V úvode článku pripomíname podstatu sebareflexie. Je to: „...vnútorné zamýšľanie sa jedinca nad sebou samým, nad svojou osobnosťou, obzretie sa späť za svojimi činmi, myšlienkami, postojmi, citmi....Cieľom je zhodnotiť samého seba, rozhodnúť, čo a ako zmeniť, zvoliť stratégiu pre budúcnosť“ (Průcha, J. kol., 2001, s. 196). Vo vzťahu k pedagogicko-didaktickej práci učiteľa V. Švec (1966, s. 77) píše, že ide o: „..uvedomenie si svojich (t. j. učiteľských) poznatkov, skúseností a zážitkov z pedagogickej činnosti, najmä z riešenia pedagogických situácií. Pri sebareflexii dochádza k opisu, analýze, hodnoteniu, usporiadaniu a zovšeobecneniu vlastných pedagogických poznatkov a skúseností.“ Súčasná literatúra ponúka dostatok prameňov k štúdiu problematiky, napr. Hupková, M. a Petlák, E. (2004); Hupková, M. (2006); Kouteková, M., Furinová, M. (2015); Vančíková, K. (eds.) (2009). Konštatujeme, že sebareflexia je taká stará, ako je stará samotná škola a práca učiteľa. Ten kto učil a vychovával sa už oddávna, aj keď nie cieľavedome, určite zamýšľal nad tým, čo sa mu v práci so žiakmi podarilo, čo by mohol robiť inak, aby výsledok jeho činnosti bol lepší.

Dnešné požiadavky na sebareflexiu sú v porovnaní s minulosťou neporovnateľné. Sme svedkami hlbokých a zásadných zmien v celosvetovom meradle (veda, technika, spôsob života), búrlivého rastu nových poznatkov a ich vplyvu na vzdelávanie. Nároky na požadované vedomosti pôsobia aj na reflexiu a sebareflexiu a sebareflexia sa stáva nástrojom nového racionálnejšieho myslenia aj konania. To, čo včera postačovalo a bolo dobré, dnes je už zastarané.

Sebareflexia sa uskutočňuje v týchto etapách: naštartovanie procesu sebareflexie, zhromaždenie a usporiadanie reflexovanej činnosti, analýza a interpretácia, vytváranie plánu budúcej činnosti. V literatúre je veľa definícií sebareflexie, ale aj opisov jej realizácie. Za výstižný považujeme opis podľa etáp: akcia, obzretie sa späť na akciu, uvedomenie si podstaty, úvaha o možných alternatívnych postupoch, implementácia nových postupov (Korthagen, A. J., 1999, s. 19). V publikáciách sú uvedené aj ďalšie fázy. Ide však o ich obmenu, doplnenie, napr. analýza, prelínanie sa etáp a pod.

Metódy sebareflexie

Metódy sebareflexie sú učiteľom známe. Najčastejšie ide o: pozorovanie, resp. sebapozorovanie, hospitácie kolegov, sebareflexívny rozhovor, inteview a beseda, sebareflexívny dotazník, využitie príprav na vyučovanie ako metóda sebareflexie, sebareflexívny denník, videozáznam vyučovacej hodiny. Metódy sebareflexie by mali byť učiteľmi využívané na skvalitnenie svojej práce. Bez podceňovania ich významu a dôležitosti poznamenáme, že v zásade to nie sú zložité metódy. Každý učiteľ ich dokáže bez väčších nárokov využívať.

Sebareflexia je najčastejšie spájaná s priamou prácou učiteľa na vyučovacej hodine, s efektívnosťou vyučovania a učenia sa žiakov, s ich vedomosťami, využívaním vyučovacích metód a pod. To je správne, avšak treba si uvedomovať aj ďalšie jej aspekty. Sebareflexia neprináša len tzv. priame benefity prejavujúce sa vo vedomostiach žiakov. S nimi sa spájajú aj nepriame benefity, napr. uvažovanie učiteľa o svojich schopnostiach a o možnom zlepšovaní svojej práce, osobná percepcia, zdokonaľovanie sebakontroly a sebahodnotenia v širších súvislostiach, odvážnejšie rozhodovanie a konanie pri rôznych edukačných činnostiach, vplyv sebareflexie ako výraznej stránky sebamotivácie – spokojnosť s dosahovanými výsledkami žiakov a pod.Sebareflexia je aj prostriedkom proti syndrómu vyhorenia. Pri sebareflexie nejde len o priamy dopad na edukačnú prácu učiteľa a žiakov, ale aj o jej vplyv na odborný rast učiteľa, spokojnosť s prácou atď. Sebareflexia prispieva k profesionálnemu rozvoju učiteľa. Benefity pre žiakov spočívajú v kvantitatívnej stránke (žiaci sa učia rýchlejšie s menším vynaložením energie) a kvalitatívnej stránke (naučené učivo majú žiaci možnosť si opakovať a upevňovať v iných súvislostiach, edukačný proces je efektívny a pod.).

Pri úvahách o sebareflexii sa pozornosť najčastejšie sústreďuje len na metódy výučby. Patrí do nej však celý rad ďalších aspektov, napr. správne didaktické stanovovanie cieľov vyučovacej hodiny, premyslený systém preverovania vedomostí žiakov, premyslenie vyučovacích metód z hľadiska ich efektívnosti a pod.

Etapy vývinu sebareflexie u učiteľa

Sebareflexia sa vyvíja postupne. Pozorovateľné sú tieto etapy:

Etapa metodických vzorov – týka sa začínajúcich učiteľov, ktorí sa metodickej pomoci dožadujú. V prvých rokoch práce sú pomoc, návody, podrobne rozpracované metodické postupy vítané. Treba uviesť, že práca podľa istých schém a námetov nemusí byť vždy pre učiteľa prínosná, pretože každodenná realita je vždy iná, každá trieda je iná atď. A rovnako menej štúdia pedagogickej, psychologickej a metodickej literatúry nevedie k uvažovaniu o svojej práci, cieľoch vyučovania, kritickom sebahodnotení a pod. (napr. disproporcie medzi tým, čo ponúka bohatstvo literatúry a lipnutie na klasickom, zaužívanom, obavy z nového, nevyskúšaného a pod.) Práve štúdium literatúry zdokonaľuje a nabáda k sebareflexii, ktorá privedie učiteľa k ozaj tvorivej práci so žiakmi.

Etapa kritickej reflexie – učiteľ si začína uvedomovať svoje chyby a nedostatky. Dopracúva sa k nim na základe analýzy vlastnej práce, prezentovaných vedomostí žiakov, ale aj na základe komuni