Sebareflexia v práci učiteľa

Podstata sebareflexie

Reflexia v pedagogike znamená premýšľanie o minulej pedagogickej situácii z pohľadu učiteľa. Sebareflexia je premýšľanie o sebe, analyzovanie svojej práce na vyučovaní, schopnosť objektívne, nezaujato sa na seba pozerať a hodnotiť svoje pozitívne a negatívne stránky. Je to istá schopnosť, ktorá spočíva v introspekcii a v uvedomovaní si svojho správania a aj činov. Sebareflexia je ako „pohľad do zrkadla a opis toho, čo vidíme“ – hodnotenie seba, svojej práce a dosahovaných výsledkov žiakov. V konečnom dôsledku je to pohľad na dosiahnuté výsledky, ktorý na nás pôsobí tak, že začíname premýšľať o minulom a budúcom. Povedané inak „ako som učil a ako by som mohol učiť inak, lepšie“.

Reflexívna prax vo výučbe je nepochybne jedným z najdôležitejších zdrojov osobného profesionálneho rozvoja a zlepšovania.

Efektívni učitelia sa vyjadrujú, že bez ohľadu na to, aká dobrá je hodina, ich prax sa dá vždy vylepšiť. Reflexia učiteľa je dôležitá, pretože je to proces, ktorý pomáha učiteľom zhromažďovať, zaznamenávať a analyzovať všetko, čo sa na hodine stalo. Umožňuje učiteľom prejsť od obyčajného prežívania k porozumeniu (Muchacka a kol., 2013).

Sebareflexia nie je len aktualitou posledných rokov. Učiteľom známy americký pedagóg Dewey (1933) kládol veľký dôraz na reflexívne myslenie a považoval ho za dôležitú súčasť cyklu, ktorý nám umožňuje poučiť sa zo skúseností. Bol toho názoru, že reflexívne myslenie sa začalo, keď sme zistili, že máme skúsenosť, ktorá prináša určité ťažkosti alebo dilemy - pociťované ťažkosti. Na základe tejto skúsenosti potom začíname uvažovať probléme – kladieme si otázku, čo sa deje? Výstižne sa o sebareflexii vyjadruje aj Day (1993), ktorý hovorí, že schopnosť sebareflexie je nevyhnutnou podmienkou sebapochopenia a porozumenia sebe samému. Reflexiu považuje za nevyhnutnú podmienku profesionálneho rozvoja každého učiteľa.

V literatúre mnohí autori opisujú podstatu sebareflexie. Za výstižný považujeme Kortahagenov (1999) opis podľa etáp: 1. etapa – akcia, 2. etapa – obzretie sa späť na akciu, 3. etapa – uvedomenie si podstaty, 4. etapa – úvaha o možných alternatívnych postupoch, 5. etapa – implementácia nových postupov. Tento cyklus sa opakuje a môže viesť k zmene doterajších prístupov – metód a foriem práce učiteľa.

Postoje učiteľov k sebareflexii

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že sebareflexia musí byť samozrejmou a každodennou súčasťou práce učiteľa. Veľa závisí aj od toho, aké nastavenie myslenia má učiteľ. Sú učitelia, ktorí si myslia, že ich kvality sú nezmeniteľné, zatiaľ čo ľudia s mentálnym, tvorivým myslením majú pocit, že môžu svoje kvality vylepšiť úsilím (Dweck, 2007).

Realita je taká, že sebareflexia nie je u všetkých učiteľov samozrejmosťou. Viacerí autori hovoria, že učitelia ju síce uznávajú, ale nepatrí k trvalej súčasti ich pedagogicko-didaktickej činnosti.

Skúmanie sebareflexie učiteľov

V roku 2020 sme využili skutočnosť, že učitelia vyučovali (a vyučujú) online a priebežne počas roka sme zisťovali názory na sebareflexiu 132 učiteľov. V zásade sme nesledovali prísne skúmanie, ale skôr postoje, ako uvedenú oblasť vnímajú, doceňujú, aké sú ich pohľady, príp. problémy pri jej využívaní a pod. Nestanovili sme si prísne výskumné kritéria, sledovali sme najmä ako učitelia vnímajú význam sebareflexie pre svoju pedagogicko-didaktickú prácu, na čo sa zameriavajú pri sebareflexie, subjektívne a objektívne faktory pôsobiace na sebareflexiu, ktoré metódy sebareflexie používajú, frekvenciu sebareflexie, sebareflexiu vedenia školy a učiteľov, prínos sebareflexie očami učiteľov, činitele inhibujúce sebareflexiu. Našim cieľom bolo zistiť reálne a neformálne postoje učiteľov.

Sebareflexia v praxi a názoroch učiteľov

Tab. č. 1.: Frekvencia sebareflexie

Na základe získaných údajov konštatujeme dobré výsledky, ktoré hovoria o tom, že väčšina učiteľov si uvedomuje význam sebareflexie. Počet 139 (30,7 %) aj popri tomto kladnom hodnote