Autoregulácia – podstatný komponent kritického myslenia a podpory zdravého sebavedomia žiaka

Našim kognitívnym systémom pri vstupe a výstupe informácie dochádza k rôznym dezinterpretáciám. Práve kognitívne skreslenia spôsobujú, že najmenej kvalifikovaní ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti. Vo všeobecnosti môžu vyvolať u druhých ľudí pocit dôveryhodnosti. Často sa stáva, že takýto človek bude uprednostňovaný pred niekým, kto má odborné spôsobilosti, ale prejavuje prehnanú skromnosť. V praxi platí, že nekompetentní ľudia neuznávajú kompetencie tých, ktorí ich skutočne majú. Na tento kontext nadviažeme citátom Charlesa Darwina - Nevedomosť častejšie ako poznanie plodí sebavedomie. Za istých okolností je viera vo vlastnú výnimočnosť funkčná. Na druhej strane prehnaná viera vo vlastné schopnosti môže spôsobiť, že sa začneme považovať za odborníkov v oblastiach, kde sme iba laikmi. S tým súvisí dôležitý komponent kritického myslenia – autoregulácia, ktorej by mala byť v školách venovaná podstatná pozornosť.

P. Facione (1990) a jeho tím spolupracovníkov definovali autoreguláciu ako schopnosť vedome monitorovať svoje kognitívne činnosti a prvky použité pri týchto činnostiach; odvodiť výsledky najmä uplatňovaním zručností v analýze a hodnotení zamerané na svoje vlastné závery, úsudky s cieľom spochybniť, posilniť, potvrdiť alebo opraviť svoje zdôvodnenia alebo výsledky iných a pod.

Tvoria ju podkomponenty:

• Sebahodnotenie – schopnosť zamyslieť sa nad vlastným odôvodnením a overiť si dosiahnuté výsledky, vedieť správne uplatňovať a vykonávať kognitívne a meta-kognitívne schopnosti, posúdiť vlastné myslenie so zameraním na predsudky, egocentrizmus a iné faktory, ktoré ovplyvňujú objektivitu a racionálnosť a pod.
• Sebakontrola – v prípade odhalenia chyby schopnosť urobiť nápravu.

Súvislosti autoregulácie

Vybrané komponenty, ktoré súvisia s autoreguláciou a majú vplyv na podporu zdravého sebavedomia jedinca, znázorňuje obrázok 1.

Obr. 1: Vybrané komponenty podpory zdravého sebavedomia, zdroj: vlastné spracovanie.

Podstatným prvkom kriticky mysliaceho človeka je autoregulácia. Facione (1990) hovorí o sebauvedomení ako o: sebahodnotení a sebakontrole. Sebareflexia sa pri rozvoji kritického myslenia považuje za jednu z najdôležitejších kognitívnych komponentov. Chápeme ju ako sebauvedomenie vlastných kognitívnych aktivít na overenie riešenia a v prípade nedostatku, schopnosť realizovať nápravu. Nám sa v praxi ukázalo, že pri sebariadení nestačí sebahodnotenie a sebakontrola, vyústenie je v self-efficacy – sebavedomí a potom nasleduje sebariadenie a sebatvorba. Školám odporúčame prelomovú publikáciu Handbook of Self-regulation (Boekaerts, M. et.al., 2000). Zároveň odporúčame práce prof. M. Zelinu (2017, 2018) a prof. I. Kovalčíkovej (2020, in Zelina, M., 2017 a pod.).

Dostávame sa k podstatnému komponentu, bez ktorého sa jedinec nenaučí objektívne kriticky myslieť, a to je spätná väzba alebo kontrola po každej činnosti, ktorá je nevyhnutná (v prípade stratégie E-U-R – posledná fáza Reflexia). Je to azda jeden z najpodceňovanejších komponentov v edukačnej praxi. Je to veľká škoda, pretože má veľkú zásluhu na schopnosti autoregulácie jedinca. Feedback vyžaduje veľa času a presné kritériá kontroly: vybrať stupnicu, vysvetliť, čo každé číslo znamená a zistiť, aké môže byť rozdelenie skóre – psychológia oficiálne používa – calibration feedback. Dieťaťu nestačí povedať, čo má dobre alebo zle – tzv. performance feedback.

Príklad: Správa od rodiča žiaka základnej školy